Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 575/2012
PDF · 125.05 KB
No categories available
II. ÚS 575/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Cdo 65/2012 z 2. mája 2012 a uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. E 2140009611 zo 7. júna 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012
doručená sťažnosť J. Š., K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie
veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. E 2140009611 zo 7. júna 2011 a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 65/2012 z 2. mája 2012.
Sťažovateľ udáva „protiústavnosť uznesenia najvyššieho súdu č. 5 Cd 65/2012
spočíva v bezdôvodnom zastavení konania o dovolaní... Protiústavnosť napadnutého
uznesenia krajského súdu“ podľa sťažovateľa „spočíva v tom, že krajský súd odignoroval
všetky v odvolaní uvedené námietky, pričom v skutočnosti žiadna z nich nesmerovala proti
postupu a právoplatnému rozhodnutiu ako mylne a účelovo konštatuje, čím zaťažil svoje
rozhodnutie nepreskúmateľnosťou...“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v rozhodnutí o jeho sťažnosti vyslovil, že
krajský súd a najvyšší súd napadnutými rozhodnutiami porušili jeho základné právo
na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napadnuté rozhodnutia žiadal zrušiť.
Súčasne ústavnému súdu oznámil, že o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom nežiada, lebo to považuje „za šikanózne a procesne neekonomické“.
Vo veci právneho zastúpenia je „pre hmotnú núdzu nútený obrátiť sa na centrum právnej
pomoci so žiadosťou o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci“.
Ústavný súd listom z 21. júna 2012 sťažovateľa poučil o náležitostiach podania
predpísaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Sťažovateľovi uložil povinnosť,
aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy ústavnému súdu preukázal, že podal Centru právnej
pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a určenie advokáta na zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom.
Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 19. júla 2012 požiadal o predĺženie
lehoty na preukázanie podania žiadosti Centru právnej pomoci.
Dňa 25. júla 2012 sťažovateľ doručil rozhodnutie Centra právnej pomoci v N. sp. zn.
2 N 2396/12 z 18. júla 2012, ktorým mu nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci.
Sťažovateľ súčasne oznámil, že nemieni využiť právo uvedené v poučení rozhodnutia
a proti tomuto rozhodnutiu nepodá opravný prostriedok, lebo ho považuje za správne
a zákonné.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Rozhodnutím Centra právnej pomoci v N. sp. zn. 2 N 2396/12 z 18. júla 2012
sťažovateľovi nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Podľa poučenia
uvedeného v sťažnosti bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať odvolanie. Sťažovateľ
toto právo vedome nevyužil. Oznámil, že nemieni využiť právo uvedené v poučení
rozhodnutia a proti tomuto rozhodnutiu nepodá opravný prostriedok, lebo ho považuje za
správne a zákonné.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré pre
uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde,
a keďže sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu nepredložil splnomocnenie na jeho
zastupovanie a bezdôvodne nevyužil ani opravný prostriedok proti rozhodnutiu Centra
právnej pomoci, ktorým mu nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci, nesplnil
podmienku ustanovenú v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto bolo potrebné túto
sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2012