Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 615/2012
PDF · 193.34 KB
No categories available
IV. ÚS 615/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. B. K., B., a mal. R. K..., vo veci namietaného
porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a porušenia ich základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19
ods. 2 čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 v spojitosti s čl. 48 ods. 1 a 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia čl. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1
v spojitosti s čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a tiež namietaného porušenia čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1,
čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 352/2012-66 z 13. septembra
2012 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. B. K. a mal. R. K. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra
2012 doručená sťažnosť JUDr. B. K. a mal. R. K... (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci
namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a ich základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1
a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1
v spojitosti s čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj namietaného porušenia čl. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 2
ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 v spojitosti s čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, a tiež
namietaného porušenia čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1
a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením ústavného
súdu č. k. II. ÚS 352/2012-66 z 13. septembra 2012 (ďalej aj „namietané uznesenie“)
a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.
Sťažovatelia v sťažnosti predovšetkým uvádzajú, že ústavný súd sa dopustil
porušenia nimi označených ustanovení ústavy, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa
„protiústavným, zmätočným a účelovým procesným rozhodnutím“, ktorým odmietol ich
sťažnosť z 5. augusta 2012 pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
Podľa sťažovateľov bolo namietané uznesenie vydané na základe nesprávneho
právneho posúdenia ich sťažnosti «v dôsledku účelovej deformácie predmetu sťažností,
ktorý bol presne špecifikovaný nielen v petite sťažnosti, ale aj v jeho odôvodnení v ďalších
častiach sťažnosti doručenej Ústavnému súdu SR dňa 07. 08. 2012, účelového nedodržania
procesných noriem upravujúcich súdne konanie na Ústavnom súde SR, a zámernej
a účelovej aplikácie nesprávneho a nepríslušného ustanovenia zákona o ústavnom súde
na skutkový a právny stav tejto sťažnosti v rámci predbežného prerokovania tejto sťažnosti
v rámci rozhodovania tohto senátu o podmienkach súdneho konania vo veci tejto sťažnosti:
- čím došlo v kontexte predmetu súdneho konania o predmetnej sťažnosti k vydaniu
účelového a zámerného zmätočného procesného uznesenia Ústavného súdu SR v rozpore
so zákonom o ústavnom súde, Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako aj Dohovorom OSN o právach dieťaťa,
- keď v rámci predbežného prerokovania podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
uvedený senát Ústavného súdu SR preskúmavší na základe § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde predmetnú sťažnosť a rozhodoval o podmienkach súdneho konania vo veci predmetnej
sťažnosti, t. j. či predmetnú sťažnosť prijme na ďalšie konanie,
- a predmetnú sťažnosť uvedeným uznesením Ústavného súdu SR zo dňa
13. 09. 2012, č. II. ÚS 352/2012-66 zmätočne, protiprávne (v rozpore so zákonom
o ústavnom súde, Občianskym súdnym poriadkom, Ústavou SR, Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Dohovorom OSN o právach dieťaťa) a bezdôvodne
odmietol pre údajný „nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky“.
Z dôvodu, že procesným rozhodnutím – Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa
13. 09. 2012, č. II. ÚS 352/2012-66 vo veci sťažností maloletého dieťaťa sťažovateľa
a sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2012, podanej v zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy SR a doručenej
Ústavnému súdu SR dňa 07. 08. 2012, rozhodol senát Ústavného súdu SR o podmienkach
konania, a vzhľadom na to, v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde proti takémuto
uzneseniu je prípustná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.
Z dôvodu, že predbežným prerokovaním predmetnej sťažnosti sa konalo
o podmienkach konania, t. j. preskúmavali sa procesné podmienky súdneho konania, ktoré
ustanovuje Občiansky súdny poriadok, ako aj procesné podmienky súdneho konania, ktoré
ustanovil § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a na základe § 24 písm. a) zákona o
ústavnom súde v spojitosti s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 127 ods. 1 Ústavy SR a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je prípustný opravný prostriedok –
odvolanie podľa § 204 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý sa na základe § 31a zákona o
ústavnom súde primerane aplikuje na súdne konanie na Ústavnom súde SR, resp. sťažnosť
podľa č1. 127 ods. 1 Ústavy SR proti procesnému uzneseniu Ústavného súdu SR o
podmienkach konania, ktorým bola odmietnutá uvedená sťažnosť z dôvodu údajného
„nedostatku právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky“.».
V ďalších častiach sťažnosti sťažovatelia podrobne analyzujú nimi namietané
porušenie označených ustanovení ústavy, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa,
ku ktorému malo dôjsť vydaním namietaného uznesenia ústavného súdu.
Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že namietaným uznesením a postupom, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, boli porušené v sťažnosti označené články, ako aj ich práva
garantované ústavou, dohovorom a Dohovorom o právach dieťaťa.
Sťažovatelia sa tiež domáhajú, aby im bolo priznané primerané finančné
zadosťučinenie v sume 55 000 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa č. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané
náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
Sťažnosť sťažovateľov smeruje proti uzneseniu ústavného súdu č. k.
II. ÚS 352/2012-66 z 13. septembra 2012 a postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu,
ktorým bola odmietnutá ich sťažnosť pre namietané porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2
a 4, čl. 14 ods. 1, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46
ods. 1 ústavy, čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru, ako aj čl. 3
ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1
a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa v konaniach vedených Okresným súdom
Bratislava V pod sp. zn. 22 P 121/2012, Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn.
9 P 145/2012, Krajským súdom v Bratislave v konaní podľa § 105 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku bez uvedenia spisovej značky a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.
1 CoP 63/2012 pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že podanie sťažovateľov je síce formálne
označené ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ale z hľadiska obsahu a účelu ide
o uplatnenie opravného prostriedku, prostredníctvom ktorého napádajú konkrétne
rozhodnutie ústavného súdu (namietané uznesenie, pozn.).
Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené,
b) ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný
prostriedok. Vzhľadom na túto ústavnú normu zákon vyriešil otázku podávania opravných
prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom
súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia
ústavného súdu. Ústava teda neumožňuje preskúmavanie rozhodnutí senátu ústavného súdu
iným senátom ani plénom ústavného súdu, ani iným orgánom verejnej moci.
Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2
ods. 2 ústavy, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán
ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu
(ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí, rozsahu
a spôsobu môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2
ústavy), čo sa považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre
akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.
Z obsahu podania sťažovateľov je zrejmé, že ich cieľom je dosiahnuť opätovné
prerokovanie ich sťažnosti vo veci, ktorá bola vedená na ústavnom súde pod sp. zn.
II. ÚS 352/2012 a o ktorej ústavný súd svojím uznesením z 13. septembra 2012 právoplatne
aj rozhodol. Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy) je v dôsledku zvolenej podoby špecializovaného
a koncentrovaného modelu ústavného súdnictva v Slovenskej republike konaním
jednoinštančným a rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky orgány
verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Právomoci
a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd ústavou a zákonom o ústavnom súde presne vymedzené,
nemôže prekračovať. V nadväznosti na to ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
medzi jeho oprávnenia nepatrí rozhodovanie o opravných prostriedkoch vo všeobecnosti
„a fortiori“ o opravných prostriedkoch, ktorými sa fyzické osoby alebo právnické osoby
domáhajú preskúmania rozhodnutí ústavného súdu, proti ktorým podľa čl. 133 ústavy
a podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde žiaden opravný prostriedok nie je prípustný.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov odmietol pre jej neprípustnosť [§ 24 písm. c)
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd
rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. decembra 2012