Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 639/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. K.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 16

ods. 1, , a porušenia

rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Košiciach sp. zn. KRPZ-KE-KD12-P-164/2012 zo 6. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. I. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra

2012 osobne doručená sťažnosť Mgr. I. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl.

46 ods. 1 a ods. 2, , , a porušenia

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „krajský dopravný

inšpektorát“) sp. zn. KRPZ-KE-KD12-P-164/2012 zo 6. septembra 2012 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bolo 4. júla 2012 doručené rozhodnutie

Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice,

oddelenia cestnej premávky (ďalej len „okresný dopravný inšpektorát“),

č. ORPZ-KE-ODII-287-006/2012 z 12. júna 2012, ktorým mu bola v zmysle § 91 ods. 2

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) uložená povinnosť podrobiť sa

v lehote 2 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia preskúmaniu

zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla a predložiť závery výsledkov do

7 dní odo dňa podrobenia sa uvedenému preskúmaniu okresnému dopravnému inšpektorátu.

Odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného dopravného inšpektorátu

č. ORPZ-KE-ODII-287-006/2012 z 12. júna 2012 krajský dopravný inšpektorát

napadnutým rozhodnutím zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil v súlade

s o správnom konaní (Správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“). Aj napriek tomu, že

sťažovateľ bol v zmysle napadnutého rozhodnutia krajského dopravného inšpektorátu

poučený, že toto rozhodnutie je v zmysle

(ďalej len „OSP“) vylúčené zo súdneho preskúmavania, doručil žalobu o preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia krajského dopravného inšpektorátu 16. novembra 2012

Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a „z opatrnosti“ podal aj sťažnosť

ústavnému súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:

„Nakoľko z obsahu napadnutého rozhodnutia je bezpochyby zrejmé, že ním bola

uložená sťažovateľovi povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti na

vedenie motorového vozidla, a to bez toho, aby na to existoval akýkoľvek relevantný dôvod,

sťažovateľ je toho názoru, že týmto rozhodnutím došlo k obmedzeniu nedotknuteľnosti

sťažovateľa, resp. došlo k zásahu do jeho telesnej integrity, súkromia, keďže je nútený

podrobiť sa uloženej povinnosti.

Podľa ust. o cestnej premávke, ak možno dôvodne

predpokladať, že nastala zmena zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti

držiteľa vodičského oprávnenia, najmä na základe oznámenia podľa § 90 ods. 3, orgán

Policajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej

spôsobilosti.

Podľa ust. zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie

telesná schopnosť a duševná schopnosť viesť motorové vozidlo.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení je bezpochyby zrejmé, že na to, aby

orgán Policajného zboru rozhodol o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti musí existovať

dôvodný predpoklad, pre ktorý u držiteľa vodičského oprávnenia nastala zmena zdravotnej

spôsobilosti, teda zmena telesnej, prípadne duševnej schopnosti viesť motorové vozidlo... je

zarážajúce, ako prvostupňový orgán, resp. porušovateľ mohli dospieť z záveru, že

u sťažovateľa došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo, resp. z čoho

vyvodili, že v prípade sťažovateľa existuje dôvodný predpoklad, že k takejto zmene došlo.

Z jednotlivých potvrdení totiž vyplýva výlučne to, že sťažovateľ bol v uvedených časoch

chorý, v dôsledku čoho sa nemohol riadne venovať svojim pracovným povinnostiam.

Predmetné potvrdenia však vonkoncom nehovoria o druhu choroby, resp. o jej závažnosti,

na základne čoho by teoreticky bolo možné dôvodne predpokladať, že u sťažovateľa došlo

k zmene zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla. Je preto vonkoncom

nepochopiteľné na základe čoho mohol prvostupňový orgán, resp. porušovateľ dospieť

k záveru, že u sťažovateľa existuje dôvodný predpoklad, že u neho došlo k zmene zdravotnej

spôsobilosti na vedenie motorového vozidla.

Okrem vyššie uvedeného je tiež nutné si uvedomiť, že vychádzajúc z vyššie

citovaných ustanovení (ust. § 91 ods. 2; ust. § 86 ods. 1) pre rozhodnutie o nariadení

preskúmania zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla sa vyžaduje dôvodný

predpoklad o tom, že došlo k zmene telesnej alebo duševnej schopnosti viesť motorové

vozidlo. Základom je teda tá skutočnosť, aby u držiteľa vodičského oprávnenia došlo k takej

zmene...

Nemôže ísť teda o akúkoľvek zmenu zdravotného stavu držiteľa vodičského

oprávnenia, tak ako si to zrejme vysvetľuje prvostupňový orgán, resp. porušovateľ.

V opačnom prípade by totiž preskúmanie zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového

vozidla mohol orgán Policajného zboru nariadiť každému držiteľovi vodičského

oprávnenia, u ktorého by mal dôvodný predpoklad, že bol v istom období chorý, čo je

vonkoncom absurdné.“

Podľa sťažovateľa „postup resp. rozhodnutie prvostupňového orgánu, resp.

porušovateľa nebol vonkoncom v súlade s ust. a bez

akýchkoľvek pochybností je založený na svojvôli príslušných správnych orgánov.

Rozhodnutie porušovateľa. resp. prvostupňového orgánu je preto rozhodnutím arbitrárnym.

Je vonkoncom neakceptovateľné, aby orgán Policajného zboru svojvoľne bez toho,

aby mu takéto oprávnenie umožňoval príslušný právny predpis zasahoval výrazným

spôsobom do práv sťažovateľa, a tým mu spôsoboval škodu na jeho právach. Porušovateľ

postupoval, resp. rozhodol v priamom rozpore s , nakoľko bez

akéhokoľvek oprávnenia, v rozpore so zákonom obmedzil nedotknuteľnosť sťažovateľa,

resp. zasiahol priamo do jeho telesnej integrity, súkromia, a sťažovateľ je v dôsledku tohto

zásahu nútený podrobiť sa uloženej povinnosti.

Okrem vyššie uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že postupom, resp.

rozhodnutím porušovateľa došlo tiež k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 19 ods. 1

, ktoré je priamo späté s ochranou osobnosti, teda s ochranou práv spätých

s osobnosťou človeka a s jej rozvojom. Uloženie povinnosti podrobiť sa preskúmaniu

zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla považuje sťažovateľ za neoprávnený

zásah do svojej ľudskej dôstojnosti, resp. svojej osobnej cti a týmto zásahom sa cíti byť

vážne dotknutý. Je vonkoncom neakceptovateľné, aby orgán Policajného zboru zneužíval

svoju právomoc a bez akéhokoľvek oprávnenia vyplývajúceho z príslušného právneho

predpisu obmedzoval sťažovateľa, resp. mu zasahoval do jeho osobnostných práv. Zásahom

môže byť pritom každý prejav inej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý sa svojim

obsahom, formou a cieľom dotýka cti, prípadne dôstojnosti fyzickej osoby, pričom môže ísť

tak o ústny, ako aj písomný prejav. Okrem vyššie uvedeného považuje sťažovateľ za

potrebné zdôrazniť, že postupom, resp. rozhodnutím porušovateľa došlo tiež k porušeniu

jeho základného práva podľa .

Podľa ust. náklady spojené s preskúšaním

odbornej spôsobilosti, s preskúmaním zdravotnej spôsobilosti, s preskúmaním psychickej

spôsobilosti, s podrobením sa doškoľovaciemu kurzu a s plnením povinností podľa odseku 4

uhrádza ten, kto je povinný podrobiť sa takejto povinnosti.

Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že náklady, ktoré súvisia s preskúmaním

zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, ktorého sa sťažovateľ musí

vzhľadom na arbitrárne rozhodnutie porušovateľa zúčastniť, musí uhradiť sťažovateľ.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že

„I. Základné právo sťažovateľa podľa , ,

, a ods. 2 a , rozhodnutím

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát

v konaní pod č. KRPZ-KE-KDI2-P-164/2012 porušené bolo.

II. Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajský

dopravný inšpektorát zo dňa 06. 09. 2012, č. KRPZ-KE-KDI2-P-164/2012 o uložení

povinnosti podrobiť sa preskúmania zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla

sa zrušuje a vracia sa Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajský

dopravný inšpektorát na ďalšie konanie.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.600 €, ktoré

mu je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný

inšpektorát je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V súvislosti s paralelným podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia krajského dopravného inšpektorátu krajskému súdu a sťažnosti ústavnému súdu

sťažovateľ uvádza, že tak urobil v záujme dodržania zákonom ustanovenej lehoty na

podanie sťažnosti ústavnému súdu vyplývajúcej z ,

„z opatrnosti, že vyššie uvedená žaloba bude zamietnutá z dôvodu nepreskúmateľnosti

rozhodnutia“, keďže v zmysle poučenia vyplývajúceho z napadnutého rozhodnutia

krajského dopravného inšpektorátu je toto rozhodnutie vylúčené zo súdneho preskúmavania

v zmysle .

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Podľa súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov

predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže

byť predmetom preskúmavania súdom...

V okolnostiach danej veci sťažovateľ odôvodňuje paralelné podanie sťažnosti

ústavnému súdu a žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia krajského

dopravného inšpektorátu svojimi pochybnosťami o tom, že všeobecný súd (krajský súd,

pozn.) „žalobu zamietne z dôvodu nepreskúmateľnosti“ (správne má byť „konanie vo veci

žaloby v súlade s súd zastaví, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

nemôže byť predmetom preskúmavania“, pozn.).

Sťažnosť podľa nepredstavuje právny prostriedok nápravy,

ktorý možno využiť súčasne popri iných prostriedkoch nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii; sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných

prostriedkov nápravy došlo podľa tvrdenia sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv

alebo slobôd (m. m. ). Uvedené platí aj vtedy, ak sa sťažovateľ pri podaní

právneho prostriedku nápravy (v danom prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia krajského dopravného inšpektorátu) riadi nesprávnym poučením

príslušného orgánu o možnosti podať opravný prostriedok v prípadoch, keď právna úprava

podanie opravného prostriedku vylučuje, resp. aj vtedy, ak samotný sťažovateľ (ktorý

právny prostriedok nápravy podal, ako to je v okolnostiach prípadu, pozn.) má obavy

zo zastavenia konania vo veci podaného právneho prostriedku nápravy.

V okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľ podaním žaloby o preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia krajského dopravného inšpektorátu, ako aj podaním

sťažnosti podľa vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne

rozhodovať dva orgány súdneho typu (krajský súd ako súd prvostupňový a ústavný súd), čo

nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne

aprobovateľné, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej

istej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci krajského súdu vo veci

sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím krajského súdu o žalobe o preskúmanie

zákonnosti, ktorá bola sťažovateľom podaná, ako predčasné (m. m. ).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou pred rozhodnutím krajského súdu

o podanej žalobe, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov.

V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie o žalobe o preskúmanie zákonnosti,

mohlo by to navádzať potenciálnych sťažovateľov na obdobný postup, aký zvolil

v okolnostiach daného prípadu sťažovateľ, t. j. na paralelné podávanie sťažností ústavnému

súdu zároveň s podaním iných prostriedkov nápravy, čo vzhľadom na už uvedené nie je

opodstatnené.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale ju pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol ako

neprípustnú (predčasne podanú) podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012