Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 640/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. A. J., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. P., D.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. -16 z

28. septembra 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. A. J. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra

2012 doručená sťažnosť Bc. A. J., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. J. P., D., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 40 a čl. 46 ods.

1 (ďalej len „“) uznesením Okresnej prokuratúry

Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -16 z 28. septembra 2012

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnutým uznesením prokurátor okresnej prokuratúry

zamietol sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn.

ČVS: ORP-668/1-OVK-B1-2011-PA z 23. augusta 2012, ktorým bolo trestné stíhanie

vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa a

súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sťažovateľke na I. Rádiodiagnostickej

klinike... zastavené.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Predmetom trestného stíhania v posudzovanej veci je vyhodnotenie podozrenia

z prečinu ublíženia na zdraví zanedbaním adekvátnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej

Bc. A. J. dňa 14. 10. 2008 v čase od 11:30 hod počas vykonávania DSAG vyšetrenia na I.

Rádiodiagnostickej klinike... a následne počas prevozu na neurologické oddelenie...,

v dôsledku ktorého ublíženia na zdraví sa pacientka, ktorá bola do nemocnice prijatá ako

chodiaca, komunikujúca a pracovne aj rodinne aj inak aktívna stala trvale invalidnou,

ochrnutou, so stratou reči a vyžadujúcou 24 hodinovú starostlivosť.

Napriek preukázaným pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré

boli podrobne uvedené v sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania a ktoré

boli podložené jednoznačnými dôkazmi vrátane znaleckého posudku MUDr. M., prokurátor

sťažnosť zamietol, a to bez toho, aby sa vysporiadal s tvrdenými rozpormi.

V postupe prokurátora a jeho rozhodnutí je viditeľná snaha ignorovať dôkazy,

svedčiace o pochybení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti resp. je zrejmá snaha tieto

dôkazy bagatelizovať či označiť ich za „pisárske chyby“.

Prokurátor sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkami

a argumentmi, ktoré boli uvedené v sťažnosti, ale konštatoval, že sa „so záverom policajta

stotožňuje“ a doplnil odôvodnenie o vyjadrenie názoru na znalecký posudok MUDr. M.,

ktorého závery jednoznačne preukázali pochybenia pri poskytovaní lekárskej starostlivosti a

ktoré však prokurátor ignoruje.»

Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry za

arbitrárne, „nakoľko neposkytuje odpovede na námietky podložené listinnými dôkazmi

a znaleckým posudkom“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na závery znaleckého posudku

vypracovaného v priebehu trestného stíhania a v tejto súvislosti uvádza:

«Podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie kvality poskytovanej zdravotnej

starostlivosti v relatívne krátkom a presne časovo ohraničenom úseku, in concreto v období

dňa 14. 10. 2008 od 11:30 hod do cca 15:00 hod, kedy práve presné časové hľadiská

a údaje sú kľúčové pre objektívne posúdenie postupov lekárov.

V konaní bol ustanovený znalec, MUDr. B. z odvetvia anestéziológia a resuscitácia,

ktorého úlohou bolo posúdiť adekvátnosť zdravotnej starostlivosti počas výkonu vyšetrenia

DSAG dňa 14. 10. 2008 v čase od 11:30 hod (vyšetrenie realizoval MUDr. J.) do príchodu

konziliárneho lekára neurologického oddelenia.

Znalec MUDr. B. konštatoval, že postup tímu počas vyšetrenia DSAG u pacientky bol

správnym, keď lekár MUDr. J. pri vzniku komplikácii (bezvedomie) až do príchodu

privolaných špecialistov „sledoval a vyhodnocoval“ stav pacientky a udržoval

priechodnosť dýchacích ciest (str. 6 dole posudku).

Takýto záver sa však neopiera o žiadne fakty resp. fakty, preukázané zdravotnými

záznamami svedčia o opaku, znalec sa vôbec nezaoberal posúdením časového hľadiska

a úkonov od okamihu, kedy pri vyšetrení došlo k vzniku komplikácie až do času príchodu

privolaného lekára - neurologičky. Okrem toho MUDr. B. ako znalec z odvetvia

anestéziológie a resuscitácie nie je kvalifikovaným na posúdenie otázky následkov časového

zlyhania poskytnutej starostlivosti vo vzťahu k poškodeniu neurologického charakteru.

Pri skúmaní podkladov, z ktorých znalec MUDr. B. vychádzal, možno dospieť

k záveru, že znalec len sumarizoval výpovede svedkov, ktoré však odporovali podkladom

a údajom zo zdravotnej dokumentácie a jeho záver v podstate neobsahuje žiadne vlastné

znalecké skúmanie a výpovednú hodnotu.

Prvoradou úlohou znalca MUDr. B. boli zistiť, či MUDr. J. uskutočnil všetky úkony

nevyhnutné na zabezpečenie správneho preventívneho postupu a liečebného postupu pri

vyšetrení DSAG dňa 14. 10. 2008.

Znalec MUDr. B. však k tejto otázke len konštatoval, že MUDr. J. zaistil neodkladne

privolanie ďalších špecialistov a do ich príchodu monitoroval funkcie pacientky a udržoval

priechodnosť dýchacích ciest pacientky.

Znalec MUDr. B. neuviedol

• či MUDr. J. pred začatím vyšetrenia zabezpečil všetky dostupné prostriedky

z hľadiska prístrojového či personálneho vybavenia na pripadne odstránenie následkov pri

vzniku komplikácii (ak áno, aké konkrétne), nakoľko sa jedná o vysokorizikové invazívne

vyšetrenie, na ktoré bola pacientka vopred objednaná

• prečo si MUDr. J. nevyžiadal asistenciu lekára špecialistu či už zo zariadenia, v

ktorom sa vyšetrenie vykonávalo alebo asistenciu doprovodného lekára zo zariadenia, z

ktorého bola pacientka na vyšetrenie odoslaná

• ktoré konkrétne úkony na zabezpečenie odstránenia následkov vzniknutej

komplikácie uskutočnil MUDr. J. po vzniku komplikácie (okrem privolania špecialistov).

Zo zdravotnej dokumentácie ako aj z výsledkov zdravotného stavu poškodenej

pacientky krátko po vyšetrení vyplýva, že MUDr. J. neuskutočnil prvotné neodkladné

zdravotné opatrenia a absencia poskytnutia adekvátnej liečby trvala viac ako 15 minút, čo

malo nezvratné dôsledky. Z dokumentácie vyplýva, že MUDr. J. nevykonal žiadne konkrétne

opatrenia na obnovu vitálnych funkcií, t. j.

• nezabezpečil priechodnosť dýchacích ciest

• nezabezpečil zvýšenie okysličenia mozgu podaním kyslíka

• nezabezpečil podanie látky zmierňujúcej prípadné alergické účinky vyvolané

podaním kontrastnej látky

• nezabezpečil podanie vazodilatačného lieku.

MUDr. J. vo výpovedi z 18. 10. 2011 uviedol, že lekár - špecialista bol privolaný

okamžite po vzniku komplikácii a špecialistka (MUDr. V.) sa dostavila v priebehu jednej až

dvoch minút od zavolania.

Táto jeho výpoveď resp. časový údaj je však v rozpore s existujúcimi zápismi

a údajmi v zdravotnej dokumentácii, zachyteným v deň vyšetrenia, v ktorej MUDr. J. o

13.02 hod dňa 14. 10. 2008, t. j. bezprostredne po tom, čo sa udalosť stala, zapísal o. i.

nasledovné údaje: začiatok výkonu: 11:30 hod. koniec výkonu 12:15 hod. a privolaný

špecialista - MUDr. V. do zdravotnej dokumentácie rovnako v deň výkonu zákroku, krátko

po udalosti, o 14:04 hod zapísala o. i. nasledovné: o 12:30 hod privolaný lekár neurológie

na rtg pracovisko (viď výpis zo zdravotnej dokumentácie na str. 9 a 10 posudku MUDr. T.).

Napriek tomu, že špecialistka MUDr. V. sa podľa výpovede svedkov dostavila v

priebehu jednej až dvoch minút od zavolania, však nie je zrejmé, kedy bola v skutočnosti

privolaná, a preto údaj o tom, že sa dostavila do jednej až dvoch minút je bez výpovednej

hodnoty.

Následky komplikácii počas DSAG vyšetrenia spôsobené spazmom cievy nie sú

nezvratné a dajú sa zmierniť/odstrániť včasným poskytnutím liečby. MUDr. V. však po

príchode k pacientke konštatovala v zápise zo dňa 14. 10. 2008 o 14:04 hod. „Po príchode

(pozn. po jej príchode) bola pacientka už pri vedomí, ale nekomunikovala, mala deviované

bulby doľava. Globálna afázia, pravostranná hemiplégia... zákrok bol prerušený, pacientka

bola uložená na ICJ...“. Ak by sa špecialistka dostavila do jednej až dvoch minút od vzniku

komplikácie, nebolo by možné, aby pri svojom príchode našla pacientku v stave

nezvratného poškodenia mozgu!»

Sťažovateľka tvrdí, že prokurátor okresnej prokuratúry v napadnutom uznesení

«bagatelizuje význam údajov v zdravotnej dokumentácii a tvrdí, že zdravotná dokumentácia

sa vyhodnocuje ex post a nemôže obsiahnuť všetky skutkové okolnosti. A preto prokurátor

favorizuje údaje získané svedeckými výpoveďami zabezpečenými s časovým odstupom

3 rokov napriek tomu, že odporujú listinným dôkazom - zdravotnej dokumentácii a napriek

nedôveryhodnosti svedkov vzhľadom na ich vzťah k veci.

Takýto postoj je neprijateľný a je dôsledkom alebo zaujatosti alebo neznalosti na

strane konajúceho prokurátora? Obsahové náležitosti a dobu archivácie zdravotnej

dokumentácie rieši o zdravotnej starostlivosti. Údaje v

dokumentácii sú exaktné a nespochybniteľné. Postoj prokurátora je popretím účelu a

zmyslu zákona o zdravotnej starostlivosti, archivácii dokumentov. Je potom bezpredmetné

vôbec nejakú zdravotnú dokumentáciu viesť! ...

V zdravotnej dokumentácii sa nachádzajú tieto časové údaje, keď MUDr. J. o 13:02

hod zapísal začiatok výkonu o 11:30 hod. koniec výkonu o 12:15 hod. Rovnako tiež MUDr.

V. zapísala o 14:04 hod že lekár neurológie bol privolaný na pracovisko rtg o 12:30 hod!!!

Preto spochybňovanie týchto časových údajov výpoveďami svedkov po 3 rokoch od

udalosti je absurdné a nezákonné, nakoľko predstavuje svojvôľu pri hodnotení dôkazov!

Nespochybniteľným dôkazom je údaj - výstup z počítačovej zostavy realizujúcej

snímky z prebiehajúceho DSAG vyšetrenia, kde sa na jednotlivých snímkach zobrazuje aj

čas ich vyhotovenia. Na poslednej snímke z vyšetrenia je časový údaj 11:50:16 hod, t. j.

k vzniku komplikácie neprišlo až o 12:15 hod., ale krátko po poslednej expozícii snímky už

o 11:50:16 hod, nakoľko inak by sa pokračovalo v zhotovovaní ďalších snímok. Tento údaj

je nespochybniteľný! Ak však k vzniku komplikácie došlo už o cca 11:50:16 hod, tak potom

doba, počas ktorej nebola pacientke poskytnutá adekvátna starostlivosť je nie len 15 minút,

ale dlhšia, nakoľko to bolo obdobie od cca 11:50:16 hod až do príchodu špecialistky, ktorá

prišla podľa údajov v dokumentácii o 12:30 hod a podľa jej výpovede to mohlo byť o 12:20

resp. 12:30 hod! Skutočnosť, že ku komplikácii prišlo skôr než o 12:15 hod potvrdzuje aj

obsah protokolu č. 63/2009 o vykonanom dohľade ÚDZS na mieste, kde na str. 6/12 Prof.

MUDr. J. B., CSc., prednosta I. Rádiodiagnostickej kliniky..., tento uvádza „Pacientka

približne o 12:00 hod prestáva komunikovať s vyšetrujúcim lekárom MUDr. V. J. PhD.,

neodpovedá na otázky, bulby smerujú doľava...“.

Prokurátor na informáciu uvádzanú Prof. B. o vzniku komplikácie o 12:00 hod

uvádza na str. 7 uznesenia, že išlo o ex post vyjadrenie osoby, ktorá nebola priamym

účastníkom udalosti a nie je vylúčené, že išlo o pisársku chybu pri sumarizovaní priebehu

lekárskych výkonov, keďže sa jedná o jediný podklad, v ktorom sa takýto údaj nachádza.

Takéto konštatovanie je zarážajúce a odôvodňuje záver o tom, že prokurátor sa

neoboznámil s obsahom podkladov vo veci. Totožný údaj o vzniku komplikácii približne

o 12:00 hod sa objavuje aj v znaleckom posudku MUDr. B., kde na str. 5/10 konštatoval, že

o 12:00 sa realizuje nástrek kontrastnou látkou, kedy pacientka prestáva komunikovať,

neodpovedá na otázky, očné gule má stočené doľava...

Znalec MUDr. B. hodnotil zdravotnú starostlivosť z hľadiska svojej špecializácie -

anestéziológia a resuscitácia. Avšak poškodenie u pacientky je charakteru neurologického a

príčiny tohto poškodenia a rozsiahlosti jeho následkov je preto objektívne možné posúdiť

špecialistom z odvetia neurológie.

Takýto špecialista - neurológ poskytol svoj názor vo forme znaleckého posudku,

a tým je posudok MUDr. M., ktorý ako jediný z prizvaných znalcov vykonal komplexné

vyhodnotenie tak zdravotnej dokumentácie pacientky pred vyšetrením, ako aj po vzniku

komplikácie a ako jediný vychádzal aj z údajov získaných klinickým vyšetrením pacientky.

Tento znalec na jasne položené otázky odpovedal že pri vzniku náhlej komplikácie počas

DSA vyšetrenia mozgových ciev bola pacientka 15 minút bez lekárskej pomoci - až do

príchodu konziliárnej neurologicky. Lekár vykonávajúci vyšetrenie predčasne ukončoval

zákrok a nie je jasné, či nejakým spôsobom zabezpečoval starostlivosť o akútnu pacientku

až do príchodu neurologicky. V tomto bode vidím čiastočnú príčinnú súvislosť s možnosťou

zmiernenia dôsledkov vzniknutého akútneho spazmu vedúceho ku ložiskovému poškodeniu

mozgu okamžitým podaním príslušnej vazoaktívnej liečby. Tieto komplikácie pri

vyšetreniach mozgových ciev sú známe a príslušné pracovisko musí byť na ne schopné

akútne reagovať... Znalecký posudok MUDr. M. neobsahuje ako východiskové údaje

subjektívne tvrdenia trestným stíhaním ohrozených osôb, ale vychádza z čisto

faktografických údajov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii pacientky a z klinického

vyšetrenia poškodenej, ktoré ako jediný vykonal práve MUDr. M.».

Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že prokurátor okresnej prokuratúry reagoval

na posudok MUDr. M. v napadnutom uznesení len konštatovaním, že „výsluchmi osôb bola

preukázaná bezprostredná následnosť vykonania opatrení zo strany neurologicky po vzniku

komplikácii“, pričom podľa nej je podstatné «nekonanie MUDr. J., ktorý zákrok vykonával,

a nie neurologičky. Ak aj svedecké výpovede majú potvrdzovať, že neurologická prišla do

jednej dvoch minút po privolaní, nie je ničím preukázané, kedy bola neurologická privolaná

a čo sa dialo od vzniku komplikácie do jej príchodu. Tento časový úsek je viac ako 15

minútový, čo je obdobie vzhľadom na charakter vzniku komplikácie s nezvratnými

dôsledkami! MUDr. J. nevyužil možnosť požiadať o asistenciu lekára z odboru anestézy a

intenzívnej medicíny pri výkone zákroku ani nevyužil iný spôsob - vyžiadať si doprovod

lekára z oddelenia, odkiaľ bola pacientka na vyšetrenie odoslaná. Tým, že tak neurobil,

zobral na seba plnú zodpovednosť za priebeh výkonu vyšetrenia ale aj za možnú a ako sa

ukázalo aj reálnu komplikáciu, ktorú sám nedokázal zvládnuť lege artis...

V posudzovanom prípade však zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá lege artis,

nakoľko neboli uskutočnené všetky zdravotné výkony potrebné na správny preventívny

a liečebný postup! Včasné poskytnutie adekvátnej liečby mohlo nepochybne zmierniť rozsah

následkov vzniknutej komplikácie a teda rozsah trvalého poškodenia pacientky, čo

konštatoval aj znalec MUDr. M.!

Prokurátor sa v uznesení vôbec nevysporiadal ani s nedostatočne zistenými

okolnosťami v otázke adekvátnosti prevozu pacientky v stave ťažkého poškodenia mozgu

krátko po vzniku tohto stavu na iné pracovisko, keď znalec MUDr. M. na str. 17 v bode ad

e/ posudku konštatoval, že intenzívna starostlivosť mala pokračovať v mieste vzniku akútnej

lezie mozgu, teda tam, kde bola začatá...

Podľa orgány činné v trestnom konaní hodnotia

dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho,

kto dôkaz obstaral.

Hodnotenie dôkazov nemožno však spájať so svojvôľou či voľnou úvahou orgánu

činného v trestnom konaní. V posudzovanom prípade prokurátor v rozpore s vyššie

uvedenými zásadami bezdôvodne negoval existujúce listinné dôkazy, ako aj dôkaz

zrealizovaný formou znaleckého posudku znalcom z odvetvia neurológie, ďalej vyhodnotil

údaj jedného zo svedkov ako pisársku chybu pričom iným svedkom resp. ich výpovediam

priznáva dokonca vyšší význam ako údajom zachyteným v písomných podkladoch

zdravotnej dokumentácie, čo svedčí o svoj vôli pri hodnotení dôkazov.».

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie prokurátora

okresnej prokuratúry „je flagrantným porušením základných zásad trestného konania,

popretím princípu rovnosti strán a povinnosti orgánov v činných v trestnom konaní

posudzovať a hodnotiť dôkazy objektívne tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach,

a porušením základných práv a slobôd sťažovateľky...

Rozhodnutie prokurátora je rozhodnutím nezákonným, ktorého dôsledkom je

opätovné poškodenie základných práv osoby, ktorá už bola poškodená trestným činom.

Namiesto kvalifikovaného a zákonného vyšetrenia pochybení pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti, dôsledkom ktorej je trvalá invalidita, bolo vydané rozhodnutie, ktoré je

legalizáciou nezákonných, hoci aj neúmyselných, konaní poskytovateľov zdravotnej

starostlivosti.

Ani vyšetrovateľ v prvostupňovom rozhodnutí a ani prokurátor v napadnutom

uznesení neodstránil a ani náležité nezdôvodnil existujúce podstatné rozpory medzi

listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami, medzi svedeckými výpoveďami navzájom ako

aj rozpory medzi závermi posudku MUDr. B. na jednej strane n posudkom MUDr. M. na

strane druhej a vec posúdil jednostranne, v rozpore s povinnosťou hodnotiť dôkazy vo

svojom súhrne! ...“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu upravené v

SR a ochranu zdravia upravené v SR bolo uznesením Okresnej prokuratúry

Bratislava I č. k. -16 zo dňa 28. 09. 2012 porušené.

2) Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. -16 zo dňa 28. 09.

2012 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnej prokuratúre Bratislava I na ďalšie konanie.

3) Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 323,49 Eur, ktorú je

Okresná prokuratúra Bratislava I povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. J. P.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha, aby ústavný súd vyslovil, že

napadnutým uznesením prokurátora okresnej prokuratúry došlo k porušeniu jej základných

práv podľa a . Vzhľadom na už uvedené sa ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažovateľka disponovala pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu aj inými účinnými právnymi prostriedkami ochrany svojich

základných práv, na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd vo svojej

ustálenej judikatúre považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie sťažovateľka

namieta touto sťažnosťou (pozri napr. , , atď.).

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil právny názor, podľa

ktorého vynechanie tohto prostriedku ochrany (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave

orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní

pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľka, ale aj prijať

opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných

alebo faktických prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj

pred začatím trestného stíhania (, ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nepreukázala, že

v súvislosti s ochranou svojich základných práv ešte pred podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 vyčerpala všetky právne prostriedky ochrany svojich základných práv, ktoré

jej zákon o prokuratúre účinne poskytuje a na ktorých použitie je podľa tohto zákona

oprávnená (podnet, opakovaný podnet), a preto jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa v spojení s ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012