Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 6/2013
PDF · 168.46 KB
No categories available
IV. ÚS 6/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť R. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného
advokátom Mgr. I. S., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17
ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6 T 68/2008 z 18. júla 2008
a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 To 54/2008 zo 14. októbra 2008, ako aj
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 44/2012 z 31. júla 2012,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. októbra
2012 doručené podanie R. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. I. S., B., označené ako „Sťažnosť pre
porušenie zákona v rozsudkoch OS Nitra, č. k. 6T 68/2008 z 18. 7. 2008, KS Nitra, č. k. 3To
54/2008 z 14. 10. 2008, NS, č. k. 2Tdo 44/2012 z 31. 12. 2012“.
Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 ústavy, ako aj porušenie čl. 2 ods.
2 ústavy rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 68/2008
z 18. júla 2008 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“), uznesením Krajského súdu
v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 54/2008 zo 14. októbra 2008 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie krajského súdu“), ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Tdo 44/2012 z 31. júla 2012 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie sa dá vyvodiť, že sťažovateľ bol
napadnutým rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného z pokusu obzvlášť závažného
zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného
zákona a v tejto súvislosti mu bol okrem iného uložený úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov. Odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp.
zn. 6 T 68/2008 z 18. júla 2008 krajský súd napadnutým uznesením zamietol.
Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:
„Domáhame sa zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Nitra, č. k. 6 T 68/2008
z 18. 7. 2008, ako aj uznesenia Krajského súdu v Nitre, č. k. 3 To 54/2008 z 14. 10. 2008
z dôvodu porušenia zákona v neprospech ods. R. H. z nasledovných dôvodov:
Dňa 23. 5. 2012 som ako splnomocnený právny zástupca ods. R. H. podal cestou OS
Nitra dovolanie na NS SR proti rozhodnutiu OS Nitra, č. k. 6 T 68/2008 v spojení s
uznesením KS Nitra, č. k. 3 To 54/2008, ktorého kópiu zakladám spolu s touto sťažnosťou, a
zároveň v zmysle § 64 Tr. por. som požiadal o navrátenie lehoty z dôvodu, že ods. R. H.
udelil plnú moc na podanie dovolania advokátovi JUDr. Z. A. dňa 3. 12. 2008, ktorý však
nestihol podať dovolanie v zákonom stanovenej lehote, keďže mal dlhodobé zdravotné
problémy a na konci zákonom stanovenej 3 ročnej lehote zomrel. Pokiaľ sa ods. R. H.
podarilo zmeniť advokáta a pokiaľ získal spisový materiál a podklady týkajúce sa trestného
spisu od dnes už nebohého JUDr. Z. A. uplynulo 6 mesiacov. Následne v dovolaní z vyššie
uvedených dôvodov advokát požiadal o navrátenie lehoty, ale Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí pod č. k. 2 Tdo 44/2012 z 31. 7. 2012 dovolanie odmietol bez preskúmania veci
ako oneskorene podané.
Mám za to, že môj klient ods. R. H. nemôže za to, že jeho predchádzajúci obhajca
JUDr. Z. A. zomrel, a že v zákonom stanovenej lehote nepodal dovolanie zo zdravotných
dôvodov napriek tomu, že ods. R. H. tvrdil, že podané bolo!
Splnomocnený obhajca spoločne s ods. R. H. sa týmto domáhame, aby Ústavný súd
SR prijal túto sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech ods. R. H. a to z dôvodu, že
rozsudok OS Nitra, č. k. 6 T 68/2008 v spojení s uznesením KS v Nitre, č. k. 3 To 54/2008 sú
nezákonné z týchto dôvodov:
Pri ukladaní a určovaní spodnej hranice trestnej sadzby str. 10 rozsudku OS Nitra
č. k. 6 T 68/2008 bolo použité nezákonné ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. a ods. H. zvýšili
spodnú hranicu trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností o ½ odvolávajúc sa na
rozsudok Okresného súdu Bratislava I 1 T 38/99, pričom odsúdený R. H. sa pred rozsudkom
OS Nitra nedopustil zločinu a ani nebol za takýto skutok odsúdený. Ani jeden zo skutkov, za
ktoré bol ods. R. H. v rozsudku OS BA I odsúdený nemajú znaky zločinu, keďže v tom čase
ešte boli len trestné činy, ale obidva sú len prečiny. Vychádzajúc z rozsudku OS BA I č. k. 1
T 38/99 sa jednalo o trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. kde
trestná sadzba v čase spáchania skutku a odsúdenia bola
0-2 roky a trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 4 Tr. zák., kde trestná sadzba v čase
spáchania skutku a odsúdenia bola 1-5 rokov čo znamená, že ani jeden tento trestný čin
nemožno klasifikovať ako zločin, nakoľko horná hranica nepresiahla 5 rokov. Ak Okresný
súd Nitra chcel aplikovať ustanovenie § 38 Tr. zák. nemal použiť odsek 5, ale odsek 4 vyššie
spomenutého ustanovenia zákona.
Na základe vyššie uvedeného máme za to, že boli splnené všetky podmienky na
písomné podanie tejto sťažnosti na Ústavný súd SR a navrhujeme Ústavnému súdu SR, aby
rozsudkom vyslovil porušenie zákona a zrušil rozsudok OS Nitra, č. k. 6 T 68/2008 v spojení
s uznesením KS v Nitre, č. k. 3 To 54/2008 a odsúdeného R. H. prepustil z výkonu trestu
odňatia slobody na slobodu a prikázal OS Nitra, aby vo veci znova konal a rozhodol a
napravil chyby, ktorých sa vo svojom rozsudku dopustil.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje „Ústavnému súdu SR, aby rozsudkom
vyslovil porušenie zákona a zrušil rozsudok OS Nitra č. k. 6 T 68/2008 v spojení
s uznesením KS v Nitre č. k. 3 To 54/2008 a odsúdeného R. H. prepustil z výkonu trestu
odňatia slobody na slobodu a prikázal OS Nitra, aby vo veci znovu konal a rozhodol
a napravil chyby, ktorých sa vo svojom rozsudku dopustil.“.
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť už pri jej
predbežnom prerokovaní, je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 20 zákona
o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti vyplývajúce z § 50 a nasl. zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
V zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,
v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda
porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.
Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to
pripúšťa povaha tohto iného zásahu.
Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže
a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou,
vo veci konal podľa osobitných predpisov,
b) vrátiť vec na ďalšie konanie,
c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo
d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred
porušením základného práva alebo slobody.
Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o ústavnom súde ústavný súd po
preskúmaní podania (sťažnosti) zistil, že v predloženom znení
a) neobsahuje kvalifikovaný návrh na rozhodnutie (petit), ktorý by zodpovedal
požiadavkám vyplývajúcim z § 56 zákona o ústavnom súde,
b) nie je vo vzťahu k namietanému uzneseniu najvyššieho súdu vôbec odôvodnené,
pričom vo vzťahu k namietanému rozsudku okresného súdu a namietanému uzneseniu
krajského súdu je jeho odôvodnenie len marginálne (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde),
c) sťažovateľ v ňom nenavrhuje žiadne dôkazy (§ 20 ods. 12 zákona o ústavnom
súde),
d) nie sú k nemu priložené kópie právoplatných rozhodnutí, ktorými mali byť
porušené základné práva alebo slobody sťažovateľa (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V nadväznosti na zistené nedostatky ústavný súd konštatuje, že účelom povinného
zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom (§ 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) je zabezpečiť, aby ústavnému súdu boli predkladané kvalifikované návrhy
na začatie konania. V danom prípade je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom, pričom jeho podanie (sťažnosť) napriek tomu neobsahuje všetky náležitosti
predpísané zákonom o ústavnom súde.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Ústavný súd v tejto súvislosti v nadväznosti na svoju doterajšiu judikatúru (napr.
IV. ÚS 409/04) zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,
aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na
taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia
zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. januára 2013