Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 6/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť R. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

advokátom Mgr. I. S., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a , ako aj porušenie

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. z 18. júla 2008

a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo 14. októbra 2008, ako aj

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. júla 2012,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. októbra

2012 doručené podanie R. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. I. S., B., označené ako „Sťažnosť pre

porušenie zákona v rozsudkoch OS Nitra, č. k. z 18. 7. 2008, KS Nitra, č. k. 3To

54/2008 z 14. 10. 2008, NS, č. k. z 31. 12. 2012“.

Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa

(ďalej len „“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a , ako aj porušenie ods.

2 rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. júla 2008 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“), uznesením Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. októbra 2008 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie krajského súdu“), ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 31. júla 2012 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie sa dá vyvodiť, že sťažovateľ bol

napadnutým rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného z pokusu obzvlášť závažného

zločinu podvodu podľa k a

v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej

pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného

zákona a v tejto súvislosti mu bol okrem iného uložený úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov. Odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp.

zn. z 18. júla 2008 krajský súd napadnutým uznesením zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:

„Domáhame sa zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Nitra, č. k.

z 18. 7. 2008, ako aj uznesenia Krajského súdu v Nitre, č. k. z 14. 10. 2008

z dôvodu porušenia zákona v neprospech ods. R. H. z nasledovných dôvodov:

Dňa 23. 5. 2012 som ako splnomocnený právny zástupca ods. R. H. podal cestou OS

Nitra dovolanie na NS SR proti rozhodnutiu OS Nitra, č. k. v spojení s

uznesením KS Nitra, č. k. , ktorého kópiu zakladám spolu s touto sťažnosťou, a

zároveň v zmysle som požiadal o navrátenie lehoty z dôvodu, že ods. R. H.

udelil plnú moc na podanie dovolania advokátovi JUDr. Z. A. dňa 3. 12. 2008, ktorý však

nestihol podať dovolanie v zákonom stanovenej lehote, keďže mal dlhodobé zdravotné

problémy a na konci zákonom stanovenej 3 ročnej lehote zomrel. Pokiaľ sa ods. R. H.

podarilo zmeniť advokáta a pokiaľ získal spisový materiál a podklady týkajúce sa trestného

spisu od dnes už nebohého JUDr. Z. A. uplynulo 6 mesiacov. Následne v dovolaní z vyššie

uvedených dôvodov advokát požiadal o navrátenie lehoty, ale Najvyšší súd SR vo svojom

rozhodnutí pod č. k. z 31. 7. 2012 dovolanie odmietol bez preskúmania veci

ako oneskorene podané.

Mám za to, že môj klient ods. R. H. nemôže za to, že jeho predchádzajúci obhajca

JUDr. Z. A. zomrel, a že v zákonom stanovenej lehote nepodal dovolanie zo zdravotných

dôvodov napriek tomu, že ods. R. H. tvrdil, že podané bolo!

Splnomocnený obhajca spoločne s ods. R. H. sa týmto domáhame, aby Ústavný súd

SR prijal túto sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech ods. R. H. a to z dôvodu, že

rozsudok OS Nitra, č. k. v spojení s uznesením KS v Nitre, č. k. sú

nezákonné z týchto dôvodov:

Pri ukladaní a určovaní spodnej hranice trestnej sadzby str. 10 rozsudku OS Nitra

č. k. bolo použité nezákonné ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. a ods. H. zvýšili

spodnú hranicu trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností o ½ odvolávajúc sa na

rozsudok Okresného súdu Bratislava I , pričom odsúdený R. H. sa pred rozsudkom

OS Nitra nedopustil zločinu a ani nebol za takýto skutok odsúdený. Ani jeden zo skutkov, za

ktoré bol ods. R. H. v rozsudku OS BA I odsúdený nemajú znaky zločinu, keďže v tom čase

ešte boli len trestné činy, ale obidva sú len prečiny. Vychádzajúc z rozsudku OS BA I č. k. 1

T 38/99 sa jednalo o trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. kde

trestná sadzba v čase spáchania skutku a odsúdenia bola

0-2 roky a trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 4 Tr. zák., kde trestná sadzba v čase

spáchania skutku a odsúdenia bola 1-5 rokov čo znamená, že ani jeden tento trestný čin

nemožno klasifikovať ako zločin, nakoľko horná hranica nepresiahla 5 rokov. Ak Okresný

súd Nitra chcel aplikovať ustanovenie § 38 Tr. zák. nemal použiť odsek 5, ale odsek 4 vyššie

spomenutého ustanovenia zákona.

Na základe vyššie uvedeného máme za to, že boli splnené všetky podmienky na

písomné podanie tejto sťažnosti na Ústavný súd SR a navrhujeme Ústavnému súdu SR, aby

rozsudkom vyslovil porušenie zákona a zrušil rozsudok OS Nitra, č. k. v spojení

s uznesením KS v Nitre, č. k. a odsúdeného R. H. prepustil z výkonu trestu

odňatia slobody na slobodu a prikázal OS Nitra, aby vo veci znova konal a rozhodol a

napravil chyby, ktorých sa vo svojom rozsudku dopustil.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje „Ústavnému súdu SR, aby rozsudkom

vyslovil porušenie zákona a zrušil rozsudok OS Nitra č. k. v spojení

s uznesením KS v Nitre č. k. a odsúdeného R. H. prepustil z výkonu trestu

odňatia slobody na slobodu a prikázal OS Nitra, aby vo veci znovu konal a rozhodol

a napravil chyby, ktorých sa vo svojom rozsudku dopustil.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť už pri jej

predbežnom prerokovaní, je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Sťažnosť podľa

musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti uvedené v zákona

o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti vyplývajúce z § 50 a nasl. zákona o ústavnom

súde.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

V zmysle k návrhu na začatie konania sa musí

priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to

pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže

a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou,

vo veci konal podľa osobitných predpisov,

b) vrátiť vec na ďalšie konanie,

c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo

d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred

porušením základného práva alebo slobody.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení ústavný súd po

preskúmaní podania (sťažnosti) zistil, že v predloženom znení

a) neobsahuje kvalifikovaný návrh na rozhodnutie (petit), ktorý by zodpovedal

požiadavkám vyplývajúcim z ,

b) nie je vo vzťahu k namietanému uzneseniu najvyššieho súdu vôbec odôvodnené,

pričom vo vzťahu k namietanému rozsudku okresného súdu a namietanému uzneseniu

krajského súdu je jeho odôvodnenie len marginálne ( ),

c) sťažovateľ v ňom nenavrhuje žiadne dôkazy (§ 20 ods. 12 zákona o ústavnom

súde),

d) nie sú k nemu priložené kópie právoplatných rozhodnutí, ktorými mali byť

porušené základné práva alebo slobody sťažovateľa ( ).

V nadväznosti na zistené nedostatky ústavný súd konštatuje, že účelom povinného

zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom (§ 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) je zabezpečiť, aby ústavnému súdu boli predkladané kvalifikované návrhy

na začatie konania. V danom prípade je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, pričom jeho podanie (sťažnosť) napriek tomu neobsahuje všetky náležitosti

predpísané .

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti v nadväznosti na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

) zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,

aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na

taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013