Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

minister poukázal na uznesenie ústavného súdu z 10. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 9/2013, z ktorého vyplýva, že súd je povinný obhajcu vhodným spôsobom upovedomiťnezistil (k tomu viď aj uznesenie ústavného súdu z 10. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 9/2013). Pokiaľ ide o argument, podľa ktorého mal súd obvinenému ustanoviť náhradného

súdu k otázke jeho zotrvania vo väzbe (m. m. IV. ÚS 290/07, I. ÚS 542/2012, IV. ÚS 9/2013). Takéto okolnosti v prerokúvanej veci sťažovateľ ani netvrdil a ani nepreukazoval

sp. zn. II. ÚS 78/2005, III.ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008, IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 9/2013). O to viac [použijúc logický výklad od väčšieho k menšiemu (argumentum a

napríklad II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008, IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 9/2013). Okresný súd výrok o vine odôvodnil s podrobným odkazom na obsah vykonaných

napríklad II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008, IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 9/2013). Nad rámec uvedeného považuje najvyšší súd za potrebné už len doložiť, že