Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 25/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD., S., zastúpeného

advokátkou JUDr. S. K., Advokátska kancelária, L., vo veci namietaného porušenia

základného práva na informácie zaručeného ,

základného práva slobodne vyhľadávať a rozširovať informácie zaručeného čl. 26 ods. 2

a práva na slobodu prejavu zaručeného Dohovoru

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves

v konaní sp. zn. , postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Prešove vo veci č. KRPZ-PO-OKS-505/2011 a č. KRPZ-PO-OKS-563/2011 a postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci č. SKIS-KO-SKVSS-Sť-128/2012

a č. KM-KO2-2012/2833 a takto

rozhodol:

Sťažnosť doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2012 doručená sťažnosť spoločnosti doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD., S. (ďalej len

„sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného práva na informácie zaručeného čl. 26

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva slobodne

vyhľadávať a rozširovať informácie zaručeného a práva na slobodu

prejavu zaručeného čl. 10 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Prešove (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) vo veci č. KRPZ-PO-OKS-

505/2011 a č. KRPZ-PO-OKS-563/2011 a postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) vo veci č. SKIS-KO-SKVSS-Sť-128/2012

a č. KM-KO2-2012/2833.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že ministerstvo vnútra, sekcia kontroly

a inšpekčnej služby upovedomením č. SKIS-1091/OK-Sť-2007 zo 6. februára 2008

vyhodnotila predchádzajúce podanie sťažovateľa, „ktoré smerovalo na postup a závery

prešetrenia jeho podania evidovaného Krajským riaditeľstvom... pod č. KRP-193/Sť-2007“,

ako opodstatnené z dôvodu porušenia vtedy platného a účinného

o sťažnostiach v znení neskorších predpisov pri prešetrovaní skoršej sťažnosti sťažovateľa.

Na podklade tohto upovedomenia sťažovateľ podal na okresnom súde proti Slovenskej

republike – ministerstvu vnútra žalobu o náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy

na podklade nesprávneho úradného postupu. Vec je na okresnom súde vedená

pod sp. zn. .

Okresný súd v rámci vykonávaného dokazovania pripojil k spisu sťažnostný spis

krajského riaditeľstva č. KRP-193/Sť-2007. Tajomníčka senátu na okresnom súde

sťažovateľovi pri nahliadnutí do spisu odoprela vyhotovenie fotokópií z pripojeného

sťažnostného spisu pre absenciu súhlasu krajského riaditeľstva. Sťažovateľ preto listom

z 9. októbra 2011 požiadal krajské riaditeľstvo o zaslanie všetkých fotokópií sporného

sťažnostného spisu, resp. o povolenie vyžiadať si prostredníctvom okresného súdu potrebné

kópie. Krajské riaditeľstvo listom č. KRPZ-PO-OKS-505/2011 z 19. októbra 2011

sťažovateľovi oznámilo, že podľa o sťažnostiach (ďalej len

„zákon o sťažnostiach“) sa informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca

s vybavovaním sťažnosti, nesprístupňujú, a že ani „v zmysle vykonávacieho predpisu

k zákonu o sťažnostiach platného v rezorte ministerstva vnútra SR“ nie je možné žiadosti

sťažovateľa vyhovieť.

Sťažovateľ sa potom opätovne obrátil na krajské riaditeľstvo s rovnakou žiadosťou,

pričom „reakciou na túto žiadosť bolo oznámenie z 10.1.2012 (správne malo byť

10.11.2011, pozn.) č. KRPZ-PO-OKS-563/2011..., z ktorého vyplýva, že mu kópia

sťažnostného spisu vyhotovená nebude“.

Sťažovateľ následne 22. januára 2012 podal na ministerstve vnútra sťažnosť

podľa zákona o sťažnostiach, a to „na nesprávny úradný postup vedúceho oddelenia

kontroly Krajského riaditeľstva...“. Ministerstvo vnútra, sekcia inšpekčnej a kontrolnej

služby v oznámení o výsledku vybavenia sťažnosti č. SKIS-KO-SKVSS-Sť-128/2012

zo 17. apríla 2012 konštatovala neopodstatnenosť sťažovateľovej sťažnosti. V oznámení sa

vo vzťahu k § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach uvádza, že „pre výklad zákona je rozhodujúce

znenie právnej normy, ktorá v tomto prípade jednoznačne ustanovuje, že informácie,

ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažnosti sa nesprístupňujú.

Sprístupnenie informácií v akomkoľvek rozsahu nad rámec ustanovení zákona...

o sťažnostiach, by bolo v rozpore s citovaným ustanovením. Rozsah informácií, ktoré sa

v súvislosti s vybavením sťažnosti uvádzajú sťažovateľovi písomne, je ustanovený v § 20

zákona... o sťažnostiach. Žiadne ustanovenie zákona... o sťažnostiach nepriznáva

sťažovateľovi právo nazerať do dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti ani právo

na vyhotovenie fotokópie z tejto dokumentácie.“.

Sťažovateľ sa 8. mája 2012 „obrátil priamo na ministra vnútra SR so sťažnosťou

proti vybaveniu sťažnosti“ podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach. Ministerstvo vnútra

listom z 29. júna 2012 sťažovateľovi oznámilo správnosť vybavenia jeho predchádzajúcej

sťažnosti, ako aj primeranosť odôvodnenia pri jej vybavení. Ministerstvo vnútra zdôraznilo,

že v aktuálne „prebiehajúcom súdnom konaní nie je Policajný zbor v takom postavení,

v ktorom by mohol uvedené práva porušovať, nakoľko konanie sa uskutočňuje

na príslušnom nezávislom súde“.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ v prvom rade tvrdí

nezrozumiteľnosť, neurčitosť, nejasnosť, ako aj absenciu jasného odôvodnenia

pri vybavovaní jeho jednotlivých sťažností žalovanými orgánmi verejnej správy.

V nadväznosti na to zdôrazňuje, že v sporovom súdnom konaní vedenom pred okresným

súdom musí uniesť dôkazné bremeno, a preto nesprístupnením požadovaného sťažnostného

spisu krajského riaditeľstva sa mu „upiera nielen ústavné právo na obhajobu pred súdom,

ale sa týmto spôsobom porušuje základný princíp rovnosti účastníkov v konaní, nakoľko

v prebiehajúcom súdnom konaní je strana žalovaného – SR – MV SR procesne

zvýhodnená, pretože má neobmedzený prístup ku všetkým relevantným dokumentom,

ktoré tvoria predmet sporu“.

Sťažovateľ formuluje aj názor, že z ustanovení Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ako aj z ustanovení

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy

v znení neskorších predpisov vyplýva jeho právo nahliadať aj do spisov pripojených

k súdnemu spisu. Zdôrazňuje pritom, že sporný sťažnostný spis krajského riaditeľstva

neobsahuje žiadne „utajované skutočnosti alebo chránené údaje podľa osobitných

predpisov“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti meritórne rozhodol takto:

„Základné právo Doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD. na informácie a ich slobodné

vyhľadávanie a rozširovanie priznané a 2 a právo

na slobodu prejavu priznané čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom tajomníčky senátu 1C Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi,

ako aj postupom Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a Ministerstva vnútra SR vo veci

omietnutia vyhotovenia fotokópií z pripojeného sťažnostného spisu č. k. Sť-2007

vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Prešove, ktorý bol pripojený k súdnemu spisu

č. vedenému na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, porušené bolo.

Ústavný súd zakazuje Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom

pod sp. zn.: , Krajskému riaditeľstvu PZ v Prešove a Ministerstvu vnútra SR

pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľa zaručeného a 2

SR a práva zaručeného čl. 10 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Ústavný súd priznáva Doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD. finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000,00 Eur (slovom: desaťtisíc eur), ktoré sú Okresný súd v Spišskej Novej Vsi,

Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove a Ministerstvo vnútra SR povinní mu vyplatiť naraz

v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia poštovou zloženkou

na adresu jeho trvalého bydliska.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré

budú z jeho strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného súdu

SR.“

Sťažovateľ požaduje anonymizáciu jeho osobných údajov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Vo vzťahu k časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich

označených práv postupom okresného súdu spočívajúcim v odmietnutí vyhotovenia

fotokópií z pripojeného sťažnostného spisu krajského riaditeľstva, ústavný súd zvýrazňuje

skutočnosť, že námietka sťažovateľa smeruje voči postupu okresného súdu v prvostupňovej

fáze konania. Sťažnosť je preto v tejto časti podaná predčasne.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti musí skúmať predovšetkým to,

či je daná jeho právomoc na konanie a rozhodovanie o sťažnosti s osobitným zreteľom

na . Podľa tohto článku je daná právomoc ústavného súdu

chrániť základné práva a slobody len vtedy, ak o tejto ochrane nerozhoduje iný súd.

To potvrdzuje aj ustanovenie , podľa ktorého sťažnosť môže

podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa teda na ústavný súd môže obrátiť až potom, ako využije ostatné

prostriedky účinnej ochrany jeho základných práv priznané mu zákonom. Princíp

subsidiarity právomoci ústavného súdu plynúci z je ústavným

príkazom pre každú osobu. Preto každá osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného

práva, musí rešpektovať postupnosť uplatňovania prostriedkov právnej ochrany a požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie

právomoci ústavného súdu.

Námietky proti kvalite postupu okresného súdu vo veci sp. zn. si môže

sťažovateľ ako účastník tohto konania riadne v budúcnosti uplatniť v rámci riadneho

opravného prostriedku (odvolania) proti prípadnému rozsudku okresného súdu v danej veci

a krajský súd sa v odvolacom konaní bude musieť vysporiadať aj s jeho námietkami ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Aplikácia uvedeného právneho názoru vyjadrujúceho predčasnosť podanej sťažnosti

je dôvodom na odmietnutie sťažnosti nielen z dôvodu neprípustnosti (nevyužitie účinných

prostriedkov nápravy porušených práv sťažovateľa), ale v prvom rade z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1

). V tejto časti preto ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

2. K rovnakému záveru o nedostatku svojej právomoci dospel ústavný súd, aj pokiaľ

ide o zvyšnú časť sťažnosti. V nej sťažovateľ tvrdí porušenie svojich základných práv

zaručených a 2 a práva zaručeného dohovoru postupom

krajského riaditeľstva a ministerstva vnútra pri vybavovaní jeho podaní a sťažností.

2.1 Pokiaľ ide o vybavenie žiadostí sťažovateľa z 9. októbra 2011 a 3. novembra

2011 o zaslanie fotokópií sporného sťažnostného spisu, príp. o povolenie vyhotoviť si tieto

prostredníctvom okresného súdu, sťažovateľ mal právo napadnúť negatívne odpovede

krajského riaditeľstva (č. KRPZ-PO-OKS-505/2011 z 19. októbra 2011 a č. KRPZ-PO-

z 10. novembra 2011) sťažnosťami podľa zákona o sťažnostiach. Toto svoje

právo sťažovateľ aj využil. Podstatný pre názor ústavného súdu o nedostatku jeho

právomoci na prerokovanie sťažnosti sťažovateľa v tejto časti je záver, že sťažovateľ

voči konkretizovaným oznámeniam krajského riaditeľstva disponoval účinnými

prostriedkami ochrany svojich práv, a tak právomoc ústavného súdu je v tomto prípade

vylúčená.

2.2 To isté platí, aj pokiaľ ide o postup ministerstva vnútra vo veci č. SKIS-KO-

SKVSS-Sť-128/2012 pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľa proti postupu krajského

riaditeľstva. Sťažovateľ mal možnosť proti spôsobu vybavenia jeho sťažnosti ministerstvom

vnútra podať sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti podľa § 22 zákona o sťažnostiach, ktorá

nie je opakovanou sťažnosťou (§ 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach).

2.3 Napokon, pokiaľ ide o vybavenie sťažnosti proti vybavovaniu sťažnosti

ministerstvom vnútra pod č. KM-KO2-2012/2833 (oznámenie z 29. júna 2012), aj v tomto

prípade ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ mal právnym poriadkom poskytnutú

možnosť ochrany prostriedkami správneho súdnictva.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Hoci oznámenie o vybavení sťažnosti nemožno považovať za rozhodnutie správneho

orgánu, predsa s účinnosťou od 1. januára 2003 súdy v správnom súdnictve konajú

aj o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ( ).

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej

alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať

ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Vybavenie sťažnosti podanej sťažovateľom podľa § 22 zákona o sťažnostiach

proti vybaveniu predchádzajúcej sťažnosti nevyvolalo na postavenie sťažovateľa ním

očakávaný dopad spočívajúci v umožnení vyhotoviť si fotokópie zo sťažnostného spisu

krajského riaditeľstva, hoci v prípade, že by ministerstvo vnútra sťažnosť z 8. mája 2012

vyhodnotilo ako opodstatnenú, muselo by prijať niektoré z účinných opatrení uvedených

v § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach. Účinnosť by bola dosiahnutá len vtedy, ak by

sa vyhovelo požiadavke sťažovateľa vyhotoviť si fotokópie zo sporného sťažnostného spisu

krajského riaditeľstva.

Za daných okolností považuje ústavný súd návrh na začatie konania v správnom

súdnictve za účinný prostriedok nápravy základných práv sťažovateľa zaručených

i jeho práva zaručeného dohovorom. Preto i v tejto časti sťažnosti rešpektujúc princíp

subsidiarity svojej právomoci dospel ústavný súd k záveru o jej nedostatku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2013