Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 25/2013
PDF · 214.24 KB
No categories available
III. ÚS 25/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD., S., zastúpeného
advokátkou JUDr. S. K., Advokátska kancelária, L., vo veci namietaného porušenia
základného práva na informácie zaručeného čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva slobodne vyhľadávať a rozširovať informácie zaručeného čl. 26 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu prejavu zaručeného čl. 10 ods. 1 Dohovoru
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves
v konaní sp. zn. 1 C 112/2011, postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Prešove vo veci č. KRPZ-PO-OKS-505/2011 a č. KRPZ-PO-OKS-563/2011 a postupom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci č. SKIS-KO-SKVSS-Sť-128/2012
a č. KM-KO2-2012/2833 a takto
rozhodol:
Sťažnosť doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD., o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra
2012 doručená sťažnosť spoločnosti doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD., S. (ďalej len
„sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného práva na informácie zaručeného čl. 26
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva slobodne
vyhľadávať a rozširovať informácie zaručeného čl. 26 ods. 2 ústavy a práva na slobodu
prejavu zaručeného čl. 10 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 112/2011, postupom Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) vo veci č. KRPZ-PO-OKS-
505/2011 a č. KRPZ-PO-OKS-563/2011 a postupom Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) vo veci č. SKIS-KO-SKVSS-Sť-128/2012
a č. KM-KO2-2012/2833.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že ministerstvo vnútra, sekcia kontroly
a inšpekčnej služby upovedomením č. SKIS-1091/OK-Sť-2007 zo 6. februára 2008
vyhodnotila predchádzajúce podanie sťažovateľa, „ktoré smerovalo na postup a závery
prešetrenia jeho podania evidovaného Krajským riaditeľstvom... pod č. KRP-193/Sť-2007“,
ako opodstatnené z dôvodu porušenia vtedy platného a účinného zákona č. 152/1998 Z. z.
o sťažnostiach v znení neskorších predpisov pri prešetrovaní skoršej sťažnosti sťažovateľa.
Na podklade tohto upovedomenia sťažovateľ podal na okresnom súde proti Slovenskej
republike – ministerstvu vnútra žalobu o náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy
na podklade nesprávneho úradného postupu. Vec je na okresnom súde vedená
pod sp. zn. 1 C 112/2011.
Okresný súd v rámci vykonávaného dokazovania pripojil k spisu sťažnostný spis
krajského riaditeľstva č. KRP-193/Sť-2007. Tajomníčka senátu na okresnom súde
sťažovateľovi pri nahliadnutí do spisu odoprela vyhotovenie fotokópií z pripojeného
sťažnostného spisu pre absenciu súhlasu krajského riaditeľstva. Sťažovateľ preto listom
z 9. októbra 2011 požiadal krajské riaditeľstvo o zaslanie všetkých fotokópií sporného
sťažnostného spisu, resp. o povolenie vyžiadať si prostredníctvom okresného súdu potrebné
kópie. Krajské riaditeľstvo listom č. KRPZ-PO-OKS-505/2011 z 19. októbra 2011
sťažovateľovi oznámilo, že podľa § 7 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len
„zákon o sťažnostiach“) sa informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca
s vybavovaním sťažnosti, nesprístupňujú, a že ani „v zmysle vykonávacieho predpisu
k zákonu o sťažnostiach platného v rezorte ministerstva vnútra SR“ nie je možné žiadosti
sťažovateľa vyhovieť.
Sťažovateľ sa potom opätovne obrátil na krajské riaditeľstvo s rovnakou žiadosťou,
pričom „reakciou na túto žiadosť bolo oznámenie z 10.1.2012 (správne malo byť
10.11.2011, pozn.) č. KRPZ-PO-OKS-563/2011..., z ktorého vyplýva, že mu kópia
sťažnostného spisu vyhotovená nebude“.
Sťažovateľ následne 22. januára 2012 podal na ministerstve vnútra sťažnosť
podľa zákona o sťažnostiach, a to „na nesprávny úradný postup vedúceho oddelenia
kontroly Krajského riaditeľstva...“. Ministerstvo vnútra, sekcia inšpekčnej a kontrolnej
služby v oznámení o výsledku vybavenia sťažnosti č. SKIS-KO-SKVSS-Sť-128/2012
zo 17. apríla 2012 konštatovala neopodstatnenosť sťažovateľovej sťažnosti. V oznámení sa
vo vzťahu k § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach uvádza, že „pre výklad zákona je rozhodujúce
znenie právnej normy, ktorá v tomto prípade jednoznačne ustanovuje, že informácie,
ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažnosti sa nesprístupňujú.
Sprístupnenie informácií v akomkoľvek rozsahu nad rámec ustanovení zákona...
o sťažnostiach, by bolo v rozpore s citovaným ustanovením. Rozsah informácií, ktoré sa
v súvislosti s vybavením sťažnosti uvádzajú sťažovateľovi písomne, je ustanovený v § 20
zákona... o sťažnostiach. Žiadne ustanovenie zákona... o sťažnostiach nepriznáva
sťažovateľovi právo nazerať do dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti ani právo
na vyhotovenie fotokópie z tejto dokumentácie.“.
Sťažovateľ sa 8. mája 2012 „obrátil priamo na ministra vnútra SR so sťažnosťou
proti vybaveniu sťažnosti“ podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach. Ministerstvo vnútra
listom z 29. júna 2012 sťažovateľovi oznámilo správnosť vybavenia jeho predchádzajúcej
sťažnosti, ako aj primeranosť odôvodnenia pri jej vybavení. Ministerstvo vnútra zdôraznilo,
že v aktuálne „prebiehajúcom súdnom konaní nie je Policajný zbor v takom postavení,
v ktorom by mohol uvedené práva porušovať, nakoľko konanie sa uskutočňuje
na príslušnom nezávislom súde“.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ v prvom rade tvrdí
nezrozumiteľnosť, neurčitosť, nejasnosť, ako aj absenciu jasného odôvodnenia
pri vybavovaní jeho jednotlivých sťažností žalovanými orgánmi verejnej správy.
V nadväznosti na to zdôrazňuje, že v sporovom súdnom konaní vedenom pred okresným
súdom musí uniesť dôkazné bremeno, a preto nesprístupnením požadovaného sťažnostného
spisu krajského riaditeľstva sa mu „upiera nielen ústavné právo na obhajobu pred súdom,
ale sa týmto spôsobom porušuje základný princíp rovnosti účastníkov v konaní, nakoľko
v prebiehajúcom súdnom konaní 1C 112/2011 je strana žalovaného – SR – MV SR procesne
zvýhodnená, pretože má neobmedzený prístup ku všetkým relevantným dokumentom,
ktoré tvoria predmet sporu“.
Sťažovateľ formuluje aj názor, že z ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ako aj z ustanovení
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy
v znení neskorších predpisov vyplýva jeho právo nahliadať aj do spisov pripojených
k súdnemu spisu. Zdôrazňuje pritom, že sporný sťažnostný spis krajského riaditeľstva
neobsahuje žiadne „utajované skutočnosti alebo chránené údaje podľa osobitných
predpisov“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti meritórne rozhodol takto:
„Základné právo Doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD. na informácie a ich slobodné
vyhľadávanie a rozširovanie priznané čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na slobodu prejavu priznané čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom tajomníčky senátu 1C Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi,
ako aj postupom Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a Ministerstva vnútra SR vo veci
omietnutia vyhotovenia fotokópií z pripojeného sťažnostného spisu č. k. KRP-193/Sť-2007
vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Prešove, ktorý bol pripojený k súdnemu spisu
č. 1C 112/2011 vedenému na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, porušené bolo.
Ústavný súd zakazuje Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom
pod sp. zn.: 1C 112/2011, Krajskému riaditeľstvu PZ v Prešove a Ministerstvu vnútra SR
pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy
SR a práva zaručeného čl. 10 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Ústavný súd priznáva Doc. PaedDr. ThDr. A. L., PhD. finančné zadosťučinenie
vo výške 10 000,00 Eur (slovom: desaťtisíc eur), ktoré sú Okresný súd v Spišskej Novej Vsi,
Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove a Ministerstvo vnútra SR povinní mu vyplatiť naraz
v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia poštovou zloženkou
na adresu jeho trvalého bydliska.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré
budú z jeho strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného súdu
SR.“
Sťažovateľ požaduje anonymizáciu jeho osobných údajov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Vo vzťahu k časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich
označených práv postupom okresného súdu spočívajúcim v odmietnutí vyhotovenia
fotokópií z pripojeného sťažnostného spisu krajského riaditeľstva, ústavný súd zvýrazňuje
skutočnosť, že námietka sťažovateľa smeruje voči postupu okresného súdu v prvostupňovej
fáze konania. Sťažnosť je preto v tejto časti podaná predčasne.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti musí skúmať predovšetkým to,
či je daná jeho právomoc na konanie a rozhodovanie o sťažnosti s osobitným zreteľom
na čl. 127 ods. 1 ústavy. Podľa tohto článku ústavy je daná právomoc ústavného súdu
chrániť základné práva a slobody len vtedy, ak o tejto ochrane nerozhoduje iný súd.
To potvrdzuje aj ustanovenie § 49 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť môže
podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane
týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa teda na ústavný súd môže obrátiť až potom, ako využije ostatné
prostriedky účinnej ochrany jeho základných práv priznané mu zákonom. Princíp
subsidiarity právomoci ústavného súdu plynúci z čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavným
príkazom pre každú osobu. Preto každá osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného
práva, musí rešpektovať postupnosť uplatňovania prostriedkov právnej ochrany a požiadať
o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie
právomoci ústavného súdu.
Námietky proti kvalite postupu okresného súdu vo veci sp. zn. 1 C 112/2011 si môže
sťažovateľ ako účastník tohto konania riadne v budúcnosti uplatniť v rámci riadneho
opravného prostriedku (odvolania) proti prípadnému rozsudku okresného súdu v danej veci
a krajský súd sa v odvolacom konaní bude musieť vysporiadať aj s jeho námietkami ešte
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Aplikácia uvedeného právneho názoru vyjadrujúceho predčasnosť podanej sťažnosti
je dôvodom na odmietnutie sťažnosti nielen z dôvodu neprípustnosti (nevyužitie účinných
prostriedkov nápravy porušených práv sťažovateľa), ale v prvom rade z dôvodu nedostatku
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1
ústavy). V tejto časti preto ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci
na jej prerokovanie.
2. K rovnakému záveru o nedostatku svojej právomoci dospel ústavný súd, aj pokiaľ
ide o zvyšnú časť sťažnosti. V nej sťažovateľ tvrdí porušenie svojich základných práv
zaručených čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a práva zaručeného čl. 10 ods. 1 dohovoru postupom
krajského riaditeľstva a ministerstva vnútra pri vybavovaní jeho podaní a sťažností.
2.1 Pokiaľ ide o vybavenie žiadostí sťažovateľa z 9. októbra 2011 a 3. novembra
2011 o zaslanie fotokópií sporného sťažnostného spisu, príp. o povolenie vyhotoviť si tieto
prostredníctvom okresného súdu, sťažovateľ mal právo napadnúť negatívne odpovede
krajského riaditeľstva (č. KRPZ-PO-OKS-505/2011 z 19. októbra 2011 a č. KRPZ-PO-
OKS-563/2011 z 10. novembra 2011) sťažnosťami podľa zákona o sťažnostiach. Toto svoje
právo sťažovateľ aj využil. Podstatný pre názor ústavného súdu o nedostatku jeho
právomoci na prerokovanie sťažnosti sťažovateľa v tejto časti je záver, že sťažovateľ
voči konkretizovaným oznámeniam krajského riaditeľstva disponoval účinnými
prostriedkami ochrany svojich práv, a tak právomoc ústavného súdu je v tomto prípade
vylúčená.
2.2 To isté platí, aj pokiaľ ide o postup ministerstva vnútra vo veci č. SKIS-KO-
SKVSS-Sť-128/2012 pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľa proti postupu krajského
riaditeľstva. Sťažovateľ mal možnosť proti spôsobu vybavenia jeho sťažnosti ministerstvom
vnútra podať sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti podľa § 22 zákona o sťažnostiach, ktorá
nie je opakovanou sťažnosťou (§ 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach).
2.3 Napokon, pokiaľ ide o vybavenie sťažnosti proti vybavovaniu sťažnosti
ministerstvom vnútra pod č. KM-KO2-2012/2833 (oznámenie z 29. júna 2012), aj v tomto
prípade ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ mal právnym poriadkom poskytnutú
možnosť ochrany prostriedkami správneho súdnictva.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Hoci oznámenie o vybavení sťažnosti nemožno považovať za rozhodnutie správneho
orgánu, predsa s účinnosťou od 1. januára 2003 súdy v správnom súdnictve konajú
aj o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 244 ods. 5 OSP).
Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej
alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať
ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Vybavenie sťažnosti podanej sťažovateľom podľa § 22 zákona o sťažnostiach
proti vybaveniu predchádzajúcej sťažnosti nevyvolalo na postavenie sťažovateľa ním
očakávaný dopad spočívajúci v umožnení vyhotoviť si fotokópie zo sťažnostného spisu
krajského riaditeľstva, hoci v prípade, že by ministerstvo vnútra sťažnosť z 8. mája 2012
vyhodnotilo ako opodstatnenú, muselo by prijať niektoré z účinných opatrení uvedených
v § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach. Účinnosť by bola dosiahnutá len vtedy, ak by
sa vyhovelo požiadavke sťažovateľa vyhotoviť si fotokópie zo sporného sťažnostného spisu
krajského riaditeľstva.
Za daných okolností považuje ústavný súd návrh na začatie konania v správnom
súdnictve za účinný prostriedok nápravy základných práv sťažovateľa zaručených ústavou
i jeho práva zaručeného dohovorom. Preto i v tejto časti sťažnosti rešpektujúc princíp
subsidiarity svojej právomoci dospel ústavný súd k záveru o jej nedostatku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2013