Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 42/2013
PDF · 152.94 KB
No categories available
IV. ÚS 42/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť P. B., I., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 104/1997 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v
konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 52/2011, 4 Co 53/2011, a takto
r o z h o d o l
Sťažnosť P. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra
2012 doručená sťažnosť P. B., I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 104/1997 a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 52/2011, 4 Co 53/2011 o vyrovnanie
bezpodielového vlastníctva manželov.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:
„Skutkový stav
1. Predmetná sťažnosť sa týka prieťahov v konaní č. 6 C/104/1997 pred
Porušovateľom 1 (okresný súd, pozn.) a odvolacieho konania č. 4 Co 52/2011,
4 Co 53/2011 pred Porušovateľom 2 (krajský súd, pozn.).
2. Návrh Sťažovateľa na začatie predmetného konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po tom ako bolo manželstvo Sťažovateľa
s odporkyňou M. B. právoplatne rozvedené, bol doručený Porušovateľovi 1 dňa 20. 2. 1997.
Predmetné konanie prebiehalo na 1. stupni nasledovným spôsobom:
- 3. 3. 1997 – súd vyzval Sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a v ten istý deň
bol návrh na začatie konania zaslaný odporkyni s tým, aby sa k návrhu vyjadrila;
- 19. 3. 1997 – vyjadrenie odporkyne bolo doručené Porušovateľovi 1;
- 15. 5. 1997 – Porušovateľ 1 zaslal Sťažovateľovi vyjadrenie odporkyne;
- 9. 12. 1998 – vytýčenie súdneho pojednávania na 2. 2. 1999;
- 27. 1. 1999 – odročenie pojednávania na 11. 2. 1999;
- 11. 2. 1999 – pojednávanie bolo doručené na neurčito;
- 26. 4. 1999 – doručenie podania Porušiteľovi 1 upravujúceho návrh na začatie
konania zo strany Sťažovateľa (podanie bolo doručené odporkyni 12. 5. 1999);
- 3. 9. 1999 – vytýčenie pojednávania na 5. 10. 1999;
- 5. 10. 1999 pojednávanie bolo odročené na 19. 10. 1999;
- 19. 10. 1999 – na pojednávaní boli vypočutí svedkovia a pojednávanie bolo
odročené na neurčito;
- 24. 9. 2001 – vytýčenie pojednávania na 6. 11. 2001;
- 6. 11. 2001 – pojednávanie bolo odložené na neurčito;
- 13. 5. 2002 – bolo nariadené znalecké dokazovanie;
- 7. 8. 2002 – rozhodnutie Porušovateľa 2 bolo doručené Porušovateľovi 1;
- 21. 8. 2002 – podanie znaleckého posudku;
- 4. 5. 2004 – zaslanie urgencie znalcovi vo veci podania znaleckého posudku na
ocenenie členského podielu účastníkov v bytovom družstve a nepripustenie zmeny návrhu na
začatie konania z 26. 4. 1999;
- 14. 7. 2004 – oznámenie znalca, že nemôže byť podaný znalecký posudok na
určenie trhovej ceny členského podielu v bytovom družstve;
- 4. 5. 2005 – uznesenie Porušovateľa 1 o zmene úlohy znalca, tak aby určil
všeobecnú hodnotu bytu;
- 3. 11. 2010 – rozhodnutie Porušovateľa 1 vo veci;
- 2/2011, 4 Co/53/2011 pred Porušovateľom 2.
Rozhodnutie Porušovateľa 2 vo veci bolo vydané dňa 3. 11. 2011 a 13. 9. 2012.
Prieťahy v konaní
3. Z vyššie uvedeného zreteľne vyplýva, že konanie pred Porušovateľmi vykazuje
znaky prieťahov v konaní v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy. Celé konanie trvalo viac ako 15
rokov. Neprimerane dlhé lehoty sa vyskytli počas konania niekoľko krát, napr. medzi 15. 5.
1997 až po vytýčenie pojednávania (17 mesiacov) sa neuskutočnil žiaden úkon.
Neprimerane dlhé obdobie uplynulo aj medzi 19. 9. 1999 a 24. 9. 2001, kedy Porušovateľ 1
len zisťoval informácie prostredníctvom peňažných ústavov a informácie smerujúce
k nariadeniu znaleckého dokazovania. Rovnako Porušovateľ 1 nekonal počas 19 mesiacov
odo dňa 14. 10. 2002 po 4. 5. 2004.
4. Vec z právneho hľadiska nevykazuje znaky náročnosti a predstavuje štandardnú
agendu všeobecných súdov. Vzhľadom k absencii zložitosti veci (počas konania sa
Porušovatelia nemuseli vysporadúvať so žiadnymi náročnými právnymi ani skutkovými
otázkami), má Sťažovateľ za to, že postup Porušovateľov bol neprimerane dlhý.
Neprimerane dlhý čas trvania konania pritom nebol spôsobený správaním Sťažovateľa.
V zmysle štandardnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky preto postup
Porušovateľov predstavuje porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
5. V priebehu konania Sťažovateľ vyčerpal prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon.
Dňa 21. 9. 1998 podal sťažnosť predsedníčke Porušovateľa 1. Rovnako dňa 24. 10. 2005
podal podnet verejnému ochrancovi práv, ktorý sa stotožnil s tým, že v predmetnom konaní
prišlo k prieťahom v konaní. Predseda Porušovateľa 1 tiež na základe podnetu od verejného
ochrancu práv zistil prieťahy v konaní.
6. Sťažovateľ bol na základe vyššie uvedených prieťahov v konaní konfrontovaný
s neadekvátne dlhým procesom ukončenia manželstva a jeho majetkového vysporiadania,
v dôsledku čoho on ako aj jeho rodina utrpeli značnú dlhotrvajúcu psychickú traumu.
Navyše, bolo dané konanie náročné aj z finančného hľadiska. Z daného dôvodu, Sťažovateľ
požaduje aj finančné zadosťučinenie vo výške 8,000 €.“
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na
ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:
„1.Základné právo sťažovateľa P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo
porušené postupom Okresného súdu v Trenčíne pod sp. zn. 6 C/104/1997 a Krajského súdu
v Trenčíne pod sp. zn. 4 Co/52/2011, 4 Co/53/2011.
2. P. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8,000 € (slovom osemtisíc eur),
ktoré sú Porušovatelia povinní zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
na účet Sťažovateľa.
3. Okresný súd v Trenčíne a Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť P. B. trovy
právneho zastúpenia do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom
alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,
ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie
ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne
procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán (všeobecný súd)
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne
nepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote, môže vyplývať aj z toho, že porušenie
uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už
označený všeobecný súd vo veci samej rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu základného práva
nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do
základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na
ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo
trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. marca 2009).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti namieta postup okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 104/1997, ako aj postup krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Co 52/2011, 4 Co 53/2011, v ktorých podľa neho okresný súd
a krajský súd porušili jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu
v napadnutých konaniach sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 19. novembra
2012. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sa tak stalo v čase, keď okresný súd už
vo veci nekonal a jeho rozsudok vo veci sp. zn. 6 C 104/1997 z 3. novembra 2010 v spojení
s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 Co 52/2011, 4 Co 53/2011 z 3. novembra 2011
nadobudol právoplatnosť 9. januára 2012 a vykonateľnosť 9. februára 2012, čo znamená, že
k porušovaniu označených práv už v sťažovateľom namietaných konaniach nemohlo
dochádzať.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodov zjavnej
neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní sa
už ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2013