Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 42/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P. B., I., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trenčíne v

konaní vedenom pod sp. zn. , , a takto

r o z h o d o l

Sťažnosť P. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2012 doručená sťažnosť P. B., I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , o vyrovnanie

bezpodielového vlastníctva manželov.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Skutkový stav

1. Predmetná sťažnosť sa týka prieťahov v konaní č. pred

Porušovateľom 1 (okresný súd, pozn.) a odvolacieho konania č. ,

pred Porušovateľom 2 (krajský súd, pozn.).

2. Návrh Sťažovateľa na začatie predmetného konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po tom ako bolo manželstvo Sťažovateľa

s odporkyňou M. B. právoplatne rozvedené, bol doručený Porušovateľovi 1 dňa 20. 2. 1997.

Predmetné konanie prebiehalo na 1. stupni nasledovným spôsobom:

- 3. 3. 1997 – súd vyzval Sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a v ten istý deň

bol návrh na začatie konania zaslaný odporkyni s tým, aby sa k návrhu vyjadrila;

- 19. 3. 1997 – vyjadrenie odporkyne bolo doručené Porušovateľovi 1;

- 15. 5. 1997 – Porušovateľ 1 zaslal Sťažovateľovi vyjadrenie odporkyne;

- 9. 12. 1998 – vytýčenie súdneho pojednávania na 2. 2. 1999;

- 27. 1. 1999 – odročenie pojednávania na 11. 2. 1999;

- 11. 2. 1999 – pojednávanie bolo doručené na neurčito;

- 26. 4. 1999 – doručenie podania Porušiteľovi 1 upravujúceho návrh na začatie

konania zo strany Sťažovateľa (podanie bolo doručené odporkyni 12. 5. 1999);

- 3. 9. 1999 – vytýčenie pojednávania na 5. 10. 1999;

- 5. 10. 1999 pojednávanie bolo odročené na 19. 10. 1999;

- 19. 10. 1999 – na pojednávaní boli vypočutí svedkovia a pojednávanie bolo

odročené na neurčito;

- 24. 9. 2001 – vytýčenie pojednávania na 6. 11. 2001;

- 6. 11. 2001 – pojednávanie bolo odložené na neurčito;

- 13. 5. 2002 – bolo nariadené znalecké dokazovanie;

- 7. 8. 2002 – rozhodnutie Porušovateľa 2 bolo doručené Porušovateľovi 1;

- 21. 8. 2002 – podanie znaleckého posudku;

- 4. 5. 2004 – zaslanie urgencie znalcovi vo veci podania znaleckého posudku na

ocenenie členského podielu účastníkov v bytovom družstve a nepripustenie zmeny návrhu na

začatie konania z 26. 4. 1999;

- 14. 7. 2004 – oznámenie znalca, že nemôže byť podaný znalecký posudok na

určenie trhovej ceny členského podielu v bytovom družstve;

- 4. 5. 2005 – uznesenie Porušovateľa 1 o zmene úlohy znalca, tak aby určil

všeobecnú hodnotu bytu;

- 3. 11. 2010 – rozhodnutie Porušovateľa 1 vo veci;

- 2/2011, pred Porušovateľom 2.

Rozhodnutie Porušovateľa 2 vo veci bolo vydané dňa 3. 11. 2011 a 13. 9. 2012.

Prieťahy v konaní

3. Z vyššie uvedeného zreteľne vyplýva, že konanie pred Porušovateľmi vykazuje

znaky prieťahov v konaní v rozpore s . Celé konanie trvalo viac ako 15

rokov. Neprimerane dlhé lehoty sa vyskytli počas konania niekoľko krát, napr. medzi 15. 5.

1997 až po vytýčenie pojednávania (17 mesiacov) sa neuskutočnil žiaden úkon.

Neprimerane dlhé obdobie uplynulo aj medzi 19. 9. 1999 a 24. 9. 2001, kedy Porušovateľ 1

len zisťoval informácie prostredníctvom peňažných ústavov a informácie smerujúce

k nariadeniu znaleckého dokazovania. Rovnako Porušovateľ 1 nekonal počas 19 mesiacov

odo dňa 14. 10. 2002 po 4. 5. 2004.

4. Vec z právneho hľadiska nevykazuje znaky náročnosti a predstavuje štandardnú

agendu všeobecných súdov. Vzhľadom k absencii zložitosti veci (počas konania sa

Porušovatelia nemuseli vysporadúvať so žiadnymi náročnými právnymi ani skutkovými

otázkami), má Sťažovateľ za to, že postup Porušovateľov bol neprimerane dlhý.

Neprimerane dlhý čas trvania konania pritom nebol spôsobený správaním Sťažovateľa.

V zmysle štandardnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky preto postup

Porušovateľov predstavuje porušenie a Dohovoru.

5. V priebehu konania Sťažovateľ vyčerpal prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon.

Dňa 21. 9. 1998 podal sťažnosť predsedníčke Porušovateľa 1. Rovnako dňa 24. 10. 2005

podal podnet verejnému ochrancovi práv, ktorý sa stotožnil s tým, že v predmetnom konaní

prišlo k prieťahom v konaní. Predseda Porušovateľa 1 tiež na základe podnetu od verejného

ochrancu práv zistil prieťahy v konaní.

6. Sťažovateľ bol na základe vyššie uvedených prieťahov v konaní konfrontovaný

s neadekvátne dlhým procesom ukončenia manželstva a jeho majetkového vysporiadania,

v dôsledku čoho on ako aj jeho rodina utrpeli značnú dlhotrvajúcu psychickú traumu.

Navyše, bolo dané konanie náročné aj z finančného hľadiska. Z daného dôvodu, Sťažovateľ

požaduje aj finančné zadosťučinenie vo výške 8,000 €.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na

ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1.Základné právo sťažovateľa P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

porušené postupom Okresného súdu v Trenčíne pod sp. zn. a Krajského súdu

v Trenčíne pod sp. zn. , .

2. P. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8,000 € (slovom osemtisíc eur),

ktoré sú Porušovatelia povinní zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

na účet Sťažovateľa.

3. Okresný súd v Trenčíne a Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť P. B. trovy

právneho zastúpenia do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán (všeobecný súd)

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (napr. , , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, môže vyplývať aj z toho, že porušenie

uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

označený všeobecný súd vo veci samej rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 (), a preto už k namietanému porušovaniu základného práva

nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti namieta postup okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postup krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , , v ktorých podľa neho okresný súd

a krajský súd porušili jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu

v napadnutých konaniach sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 19. novembra

2012. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sa tak stalo v čase, keď okresný súd už

vo veci nekonal a jeho rozsudok vo veci sp. zn. z 3. novembra 2010 v spojení

s rozsudkom krajského súdu sp. zn. , z 3. novembra 2011

nadobudol právoplatnosť 9. januára 2012 a vykonateľnosť 9. februára 2012, čo znamená, že

k porušovaniu označených práv už v sťažovateľom namietaných konaniach nemohlo

dochádzať.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodov zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní sa

už ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2013