Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-259-2021.pdf
PDF · 72.54 KB
Case nature
Subarea
9P/259/2021
Uznesenie
Okresný súd Martin vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. D., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov
- matky: Q. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, Z., t.č. bytom G. X, T., Q.K. Q. a otca: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, R. R., v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
V y h l a s u j e s a , že súd n e m á p r á v o m o c konať o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.
Konanie o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX podala matka maloletého dieťaťa osobne na tunajší súd žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Vo svojej žiadosti matka uviedla, že otec maloletého dieťaťa sa dlhodobo nezaujíma o vývin, zdravotný stav a životný osud maloletého dieťaťa, vyhýba sa zámerne plateniu povinnej vyživovacej povinnosti, kontaktu a starostlivosti o maloleté dieťa od roku XXXX, tým pádom matka maloletého dieťaťa sa s ním nemá ako dohodnúť na zmene priezviska maloletého dieťaťa. Matka vo svojej žiadosti rovnako uviedla, že v roku XXXX sa vydala a má aj nové priezvisko, a preto by chcela zmeniť maloletému dieťaťu priezvisko, aby mali priezviská bez rozdielov. Matka tiež uviedla, že syn začal navštevovať prvý ročník základnej školy v Q., kde so súhlasom súdu žijú od roku XXXX. Súd žiadosť matky posúdil podľa obsahu ako návrh na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.
2. Rozsudkom č.k. XXP/X/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Martin udelil súhlas matke maloletého dieťaťa na vycestovanie maloletého dieťaťa do Q. Q..
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. K procesným podmienkam konania patrí aj právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa chápe vymedzený rozsah vecí, ktoré je súd oprávnený riešiť v civilnom konaní.
9. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
10. Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností Kapitola I (Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov) Článok 1 (Rozsah pôsobnosti) ods. 3 písmeno c), toto nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko a mená dieťaťa.
11. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
12. Podľa § 39 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
13. Zo znenia § 39 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že právomoc slovenských súdov je daná vo veci starostlivosti súdu o maloletých (konkrétne v konaní a rozhodovaní o priezvisku maloletého dieťaťa) v prípade, ak má maloleté dieťa na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia; na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je podstatné to, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-523/7 zo dňa 02.04.2009). Čo sa týka obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je potrebné doplniť, že tento sa posudzuje tiež aj v závislosti od toho, kde má obvyklý pobyt osoba, ktorá sa o dieťa stará a kde maloleté dieťa navštevuje predškolské zariadenie, prípadne školu. U väčšiny detí sa tak má za to, že ich obvyklý pobyt sleduje obvyklý pobyt toho rodiča, u ktorého žije.
14. Pri zisťovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa súd zohľadnil všetky osobitné skutkové okolnosti. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte súd zohľadnil ďalšie faktory z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru jeho začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súd má za to, že právomoc slovenského súdu v konaní absentuje, nakoľko má maloleté dieťa obvyklý pobyt v Q. Q., kde maloleté dieťa žije so svojou matkou od roku XXXX, kedy bol matke udelený súhlas Okresného súdu Martin na vycestovanie, rovnako tam maloleté dieťa navštevuje prvý ročník základnej školy. Súd má za preukázané, že maloleté dieťa ma v Q. Q. vytvorené rodinné a sociálne väzby a je ťažiskom jeho každodenného života. Skutočnosť, že maloleté dieťa ma trvalý pobyt na území K. Q., nie je rozhodujúca pri skúmaní právomoci súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, nakoľko pojem obvyklého pobytu a trvalého pobytu nemožno stotožňovať. Trvalý pobyt je adresa slúžiaca najmä na účely evidencie občanov Slovenskej republiky (§ 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky).
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že tunajší súd nemá právomoc vo veci konať, keďže obvyklý pobyt maloletého dieťaťa nie je na území Slovenskej republiky. Právomoc na konanie vo veci, vzhľadom k obvyklému pobytu maloletého R., je daná súdu v Q. Q., na ktorý sa môže matka maloletého dieťaťa obrátiť so svojim návrhom na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Súd zároveň podľa § 9 CSP a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom konanie zastavil, keďže vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky.
16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý uznesenie vydal, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a/ Civilného sporového poriadku / ďalej len „CSP“/ a § 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.