Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 59/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. J., Ž., zastúpenej spoločnosťou JUDr. M. P.,

advokátka, s. r. o., Ž., v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. M. P., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného a Listiny

základných práv a slobôd a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. K. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2012 doručená sťažnosť Ing. K. J., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala

v označenom súdnom konaní ako žalovaná v konaní o zaplatenie sumy 225 000 Sk

s príslušenstvom titulom pôžičky.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „od podania návrhu v roku 1997 až

do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a to napriek tomu, že ide o takmer

15 rokov trvajúci spor“.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka vyjadrila názor, že postupom

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej označených práv.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že „pri uplatnení ochrany môjho základného

práva som využila všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu

poskytujú. Dňa 1. 10. 2012 som podala sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (zákon

o súdoch) v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu v Žiline, pričom

na sťažnosť v zákonnej 30 dňovej lehote odpovedal, pričom túto sťažnosť uznal

za dôvodnú.“.

Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. J. K., rod. L., bytom Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v , v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. K., rod. L., bytom Ž. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 15 000,- € (slovom pätnásťtisíc eur)? ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 323,50 € na účet právneho zástupcu JUDr. M. P., advokátka, s.r.o., Ž.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Je objektívnou skutočnosťou, že napadnuté konanie neprebiehalo v súlade

s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd však v súčinnosti

s okresným súdom zistil, že z odpovede predsedu okresného súdu, ktorou konštatoval

dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní, okrem iného vyplynulo aj to, že v napadnutej

veci bol určený termín pojednávania na 16. november 2012, a predseda okresného súdu

v tejto odpovedi zároveň uviedol, že „po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení všetkých

údajov, bude vo veci rozhodnuté“. List predsedu okresného súdu sp. zn.

z 30. októbra 2012 bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľky 14. novembra 2012. Ďalej

ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením sp. zn. z 30. novembra 2012

napadnuté konanie zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľom.

V kontexte opísaných skutočností a faktu, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu

7. novembra 2012, teda ešte pred doručením odpovede predsedu okresného súdu

(14. novembra 2012) na jej sťažnosť na prieťahy v konaní, vychádzajúc ďalej z toho, že

podľa zistení ústavného súdu sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v napadnutom

konaní prvýkrát až po takmer pätnástich rokoch od začatia konania, možno konštatovať, že

v konaní bola pasívna a nepostupovala v súlade so zásadou „bdelým, nie spiacim patrí

právo“ (vigilantibus non dormientibus iura subveniunt). Ústavný súd preto dospel k záveru,

že sťažovateľka zjavne po dlhú dobu nepociťovala dĺžku napadnutého konania ako svoju

psychickú traumu. Na druhej strane ústavný súd ďalej tiež dospel k záveru, že sťažnosť

na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom bola efektívna, pretože asi dva týždne

od doručenia odpovede predsedu okresného súdu okresný súd uznesením napadnuté konanie

zastavil, čo je priaznivý výsledok konania pre sťažovateľku, a toto jeho uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 1. januára 2013.

Z uvedeného preto nepochybne vyplýva, že v danej situácii už nie je potrebné

odstraňovať prieťahy v konaní, pretože opatrenia predsedu okresného súdu boli efektívne

a predmetné konanie vo veci samej bolo právoplatne zastavené 1. januára 2012.

Vychádzajúc zo všetkých rozhodných skutočností, majúc na pamäti primárny účel

takejto sťažnosti, ktorým je poskytnúť ochranu sťažovateľkiným právam prostredníctvom

ústavného súdu (v prípade, ak ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, respektíve

neviedli k náprave), čo v konečnom dôsledku v jej prípade znamená odstránenie stavu

právnej neistoty (k čomu aj bezprostredne po podaní sťažnosti došlo), respektíve aj k zániku

z tohto uhla posudzovaného predmetu konania pred ústavným súdom, ústavný súd dospel

k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013