Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 64/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 24 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1, čl. 42 ods. 1

a 2 v spojení s a a 2 a práv zaručených

v čl. 9 a čl. 14 v spojení s čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom verejného ochrancu práv a jeho vyrozumeniami o vybavení podnetov

č. 3381/2010/VOP a č. 3876/2010/VOP z 11. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca

2011 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 24 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1,

a 2 v spojení s a a 2

(ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 9 a čl. 14 v spojení s čl. 17 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom verejného ochrancu

práv a jeho vyrozumeniami o vybavení podnetov sťažovateľa č. 3381/2010/VOP

a č. 3876/2010/VOP z 11. februára 2011. Sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

vo veci samej takto rozhodol (zvýraznenie v origináli):

„1. A preto žiadam podľa článku 127 ods. 1

preskúmanie namietnutého porušenia mojich garantovaných práv a slobôd podľa časti II.

tejto ústavnej sťažnosti.

2. Podľa článku 127 ods. 2 žiadam Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby vyslovil, ktoré práva a slobody boli vyrozumeniami

3381/2010/VOP a 3876/2010/VOP zo dňa 11. 02. 2011 porušené, a zároveň žiadam

zrušenie týchto rozhodnutí.

3. Podľa článku 127 ods. 3 žiadam priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

4. Človek s mojim vzdelaním mohol tri roky namiesto intenzívneho štúdia, namiesto

vedeckej práce v rámci tohto časovo a finančne náročného štúdia, namiesto aktívnej účasti

na vedeckých konferenciách v rámci tohto náročného štúdia, a namiesto vedeckého

publikovania tiež v rámci tohto štúdia odboru Sociálna práca popri prípadnom

podnikaní venovať čas aktívnemu pracovnému procesu, v ktorom sa bežne po odpočítaní

všetkých daní a zrážok zarobí aspoň 3 500,- EUR mesačne (slovom: tritisícpäťsto EUR).

Keďže však žiadny zamestnávateľ nebol ochotný zamestnať ma riadne pre moje externé

štúdium Sociálna práca na KU, bol som popri nevyhnutnej pomoci rodiny odkázaný

len na poberanie dávky v hmotnej núdzi, čo činilo a doposiaľ činí polovicu životného

minima. Prvú časť ekonomickej straty, keďže VOP (verejný ochrana práv, pozn.) mi

nesprávnym úradným postupom a nezákonnými vyrozumeniami 3381/2010/VOP

a 3876/2010/VOP zmaril reparáciu mojich porušených práv spôsobom ustanoveným

v Ústave SR, teda vyčíslujem na 126 000,- EUR (slovom: stodvadsaťšesťtisíc EUR).

5. Doplatok Sociálnej poisťovni za sociálne poistenie, ktorú štát za mňa po dobu

štúdia pre dôvod poberania dávky v hmotnej núdzi neodvádzal, a na ktoré si už nemôžem

zarobiť s uplatnením vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa, lebo aj samotný VOP mi

jeho riadne dosiahnutie nezákonnými vyrozumeniami zmaril, činí 36x300,- EUR=10 800,-

EUR (slovom: desaťtisícosemsto EUR).

6. Celkovú ekonomickú stratu teda vyčísľujem na 136 800,- EUR (slovom:

stotridsaťšesťtisícosemsto EUR).

7. Náhrada nemajetkovej ujmy Vzhľadom na mnou označené porušenie mojich práv

a slobôd garantovaných platnou legislatívou, SR a Dohovorom, žiadam úhradu

psychickej, morálnej a spoločenskej nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným

postupom a nezákonnými vyrozumeniami VOP 3381/2010/VOP a 3876/2010/VOP

z 11. 02. 2011. Keďže môj spoločenský status je poškodený aj dlhodobou

nezamestnanosťou, ktorá sa teraz po nesprávnom úradnom postupe zo strany VOP a po

jeho nezákonných rozhodnutiach ohľadom môjho doktorandského štúdia bude javiť pre

potenciálneho zamestnávateľa ako dôsledok mojej slabej aktivity zamestnať sa a prehĺbiť si

kvalifikáciu, čo na trhu práce vedie zákonite k neúspechu, moje duševné a morálne utrpenie

a celkové spoločenské dôsledky môjho zničeného spoločenského statusu si cením na

200 000,- EUR (slovom: dvestotisíc EUR).

8. Rekapitulácia náhrady škody

1 ekonomická strata..................................136 800,- EUR

2 náhrada nemajetkovej ujmy..................200 000,- EUR

Spolu......................................................336 800,- EUR

(slovom: tristotridsaťšesťtisícosemsto EUR).“

2. Keďže sťažnosť sťažovateľa vykazovala nedostatok náležitostí predpísaných

ustanovením o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ústavný súd výzvou

zo 17. januára 2013 vyzval sťažovateľa, aby

a) označil, porušenie akého základného práva alebo slobody má ústavný súd vysloviť

v náleze (teda, čoho sa sťažovateľ domáha), pretože návrh, aby ústavný súd „vyslovil, ktoré

práva a slobody boli vyrozumeniami 3381/2010/VOP a 3876/2010/VOP“ porušené, nie je

v konaní pred ústavným súdom spôsobilým návrhom,

b) pripojil splnomocnenie pre advokáta.

V závere výzvy bol sťažovateľ ústavným súdom poučený, že neodstránenie

vytknutých nedostatkov bude mať za následok odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí v zmysle .

3. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ spresnil svoj petit tak, že žiada vysloviť, že

„práva a slobody – základné práva a slobody garantované článkami 19 ods. 1, 19 ods. 2,

24 ods. 1, 24 ods. 2, 35 ods. 1, 42 ods. 1, 42 ods. 2 v spojení s porušením článkov 2 ods. 3,

13 ods. 1 a 13 ods. 2, a ľudské práva a základné slobody

garantované článkami 9, 14 v spojení s porušením článku 17 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd porušené boli“. Splnomocnenie pre advokáta sťažovateľ

nepredložil a vo svojej odpovedi k tomu uviedol: « v

hovorí, že splnomocnenie na zastupovanie pred Ústavným súdom advokátom sa musí

pripojiť, ak tento zákon (č. ) neustanovuje inak.

pritom hovorí: „Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa

na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .“ Obidve právne normy pritom pripúšťajú v prípadoch povinného

zastupovania advokátom samotným účastníkom, pokiaľ má účastník konania vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, čo je aj môj prípad.»

4. Ústavný súd podľa uvedenú sťažnosť

predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Ustanovenie výslovne ustanovuje, že k návrhu

na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom (alebo komerčným právnikom), ak neustanovuje inak.

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným

súdom. Návrhom v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie každé podanie, ktorým sa

začína niektorý typ konania pred ústavným súdom, teda aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

.

Spojenie „ak tento zákon neustanovuje inak“ v

treba podľa názoru ústavného súdu vykladať tak, že pripojiť splnomocnenie nie je potrebné

vtedy, keď iné ustanovenie výslovne oslobodzuje určitý typ

účastníkov spod povinnosti povinného zastúpenia advokátom (napríklad § 21 ods. 3).

Použitie ustanovení (ďalej aj „OSP“), na ktoré sa odvoláva

sťažovateľ s odkazom na , na účely posúdenia, či je, alebo nie

je potrebné pripojiť splnomocnenie pre advokáta, neprichádza v tomto prípade do úvahy.

Toto ustanovenie totiž samo predpokladá len subsidiárne použitie Občianskeho

súdneho poriadku (porov. slová „ak tento zákon neustanovuje inak“), ktoré je navyše

obmedzené tým, že takéto použitie nevylučuje povaha veci. Použitie Občianskeho súdneho

poriadku je tak vylúčené v prípadoch, v ktorých určitú otázku

upravuje priamo. Takouto priamo upravenou otázkou je jednoznačne otázka požiadavky

právneho (advokátskeho) zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, o čom svedčí práve

citované ustanovenie (porov. v tomto zmysle aj

). Samotný pritom v žiadnom svojom ustanovení

neustanovuje, že by osoby, ktoré majú vysokoškolské právnické vzdelanie, boli bez

ďalšieho postavené na roveň advokátom. iba v niektorých

konkrétnych ustanoveniach oslobodzuje osoby majúce takéto vzdelanie od požiadavky

povinného zastúpenia advokátom (napríklad § 27 ods. 3, § 241 ods. 1 prvá veta, resp.

). Potom zo subsidiárnej použiteľnosti v konaní

pred ústavným súdom vyplýva, že tieto výnimky nemožno prostredníctvom analógie

rozširovať aj na konanie pred ústavným súdom tak, aby sa tým obchádzalo ustanovenie § 20

ods. 2 . Je totiž zrejmé, že tam, kde zákonodarca chcel na účely

konania pred ústavným súdom takúto výnimku pripustiť, výslovne tak urobil (porov.

napríklad už citovaný ).

V prerokúvanej veci k sťažnosti sťažovateľa žiadne splnomocnenie pripojené nebolo,

čo sťažovateľ sám nijako nespochybnil, a vysokoškolské právnické vzdelanie (ktoré navyše

sťažovateľ nijakým spôsobom nepreukázal) nemôže v zmysle už uvedeného pripojenie

takého splnomocnenia nahradiť.

5. Podľa ustanovenia ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní odmietne okrem iného takú sťažnosť, ktorá nemá náležitosti

predpísané zákonom. Z odseku 4 tohto uznesenia je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa nemá

náležitosť predpísanú , a preto bolo na neverejnom

zasadnutí senátu rozhodnuté tak, ako to je uvedené vo výroku.

Ďalšie odôvodnenie tohto uznesenia nie je potrebné, keďže ústavný súd sťažovateľa

na uvedené nedostatky upozornil a odôvodnenie by tak nebolo potrebné vôbec (§ 25 ods. 2

tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013