Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 63/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 11. októbra 2010 a postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z

23. januára 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. februára

2012 doručené podanie I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Návrh na konanie

o ústavnej sťažnosti“, ktorým namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.

1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 11. októbra 2010 a postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z

23. januára 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Právoplatným rozsudkom Okr. súdu v Bardejove... zo 16. I. 91 som si

dňom 2. 8. 91 vysúdil ústavné právo na prácu s mojím už t. č. neexistujúcim O. v B., ktorý

môj štát v zmysle §-u 251 medzitým zrušil. Po nástupe do práce v novej št. organizácii

O. B., ktorý bol povinný tento právny záväzok voči mne splniť, sa mi od neho namiesto

práce ušla nová nezmyselná výpoveď z pracovného pomeru, ktorý mi vraj s ním netrval!

A je treba dodať, že na ktorú v t. č. neexistoval žiadny kvalifikovaný výpovedný dôvod!

Tento de iure trvajúci pracovný pomer s novým úradom sa mi skončil dňom 31. 12. 91

s predtým doslovným ma vyhodením na ulicu a s následným odobrením tohto ohavného činu

rozsudkom OS 4 C 194/92 dňa 18. 4. 96. A keď prišli na rad ďalšie súdne spory, tento úrad

sa bránil tým, že môj pracovný pomer neexistoval, napriek tomu, že výpoveď z neho mi bola

daná jeho prednostom 27. 8. 91 (doručená mi 2. IX. 91), čo naše súdy túto absurditu úplne

akceptovali!... Súdy potom bežali ďalej až došlo na súdne konanie , rozsudok

z ktorého krajský súd svojím konečným rozsudkom -69 z 2. 3. 07 doslova

priklincoval! Z tohto rozsudku vyplynula pokračujúca anomália, že ja som sa nemal

považovať za zamestnanca O. v B., čím navodením tohto môjho nového statusu evokovalo

u mňa podanie novej žaloby z 25. V. 07, ktorú OS svojím veľmi ľahkomyseľným rozsudkom

-125 dňa 11. X. 10 zamietol a krajský odvolací v Prešove svojím ešte viac

ľahkovážnym a konečným rozsudkom -149 z 23. I. 12 dokonca v mojej

neprítomnosti a bez nariadeného ústneho verejného pojednávania celú vec s konečnom

platnosťou ukončil potvrdením mňou napadnutého rozsudku prvého stupňa mojím

odvolaním z 28. XI. 10, navyše ešte aj ignorujúc moje písomné podanie mu zo 4. I. 12, ako

reakcie na jeho prešíbanú súdnu výzvu z 27. 12. 11. A keď riadne priame

a plnohodnotné dovolanie v tejto veci na Najvyšší súd prípustné nie je, musí najsamprv

nasledovať táto ústavná sťažnosť ešte pred konaním na štrasburgsom Súde, ktorému dávam

poslednú možnosť na základe tejto kauzy posúdiť, či u nás naozaj je deklarovaný

demokratický a právny štátu aj skutočnosťou alebo nie!“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. podľa / SR a čl.

6, ods. 1/ Dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove v súdnom konaní vedenom na

Okresnom súde v Bardejove pod č. k. a vyjadrenom v jeho záverečnom rozsudku

pod sp. zn. -149, zo dňa 21. I. 2012, porušené boli.

2./ Priznáva I. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 99 tis. EUR (slovom

deväťdesiatdeväť-tisíc eur), ktoré je mu povinný Krajský súd v Prešove zaplatiť najneskôr

do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho nálezu.

3./ Ukladá Krajskému súdu v Prešove uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho

konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

Sťažovateľ súčasne požiadal aj o ustanovenie advokáta, ktorý by ho zastupoval

v konaní pred ústavným súdom, s odôvodnením, že „si nemôžem z môjho príjmu dovoliť

zaplatiť advokáta“. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd v prípise č. k.

-4 z 21. júna 2012 informoval sťažovateľa o tom, že na základe zákona

č. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene

a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení v znení neskorších predpisov bolo v Slovenskej

republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi zriadené Centrum

právnej pomoci (ďalej aj „centrum“), ktoré s účinnosťou od 1. januára 2012 môže osobám

v hmotnej núdzi poskytnúť právnu pomoc, a to aj formou ustanovenia právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd preto v označenom prípise odkázal sťažovateľa

s jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu na centrum a zároveň ho vyzval, aby mu

v lehote 14 dní od jeho doručenia preukázal, že Centru právnej pomoci podal písomnú

žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom vo veci jeho sťažnosti. Ústavný súd zároveň sťažovateľa upozornil,

že ak v určenej lehote ústavnému súdu nepreukáže, že Centru právnej pomoci takúto

žiadosť podal, môže jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Sťažovateľ si

označený prípis prevzal 26. júna 2012.

Na uvedenú výzvu sťažovateľ zareagoval podaním doručeným ústavnému súdu

13. júla 2012, v ktorom uviedol:

„Na vašu nedbalú výzvu z 21. VI. 2012, nemôžem zatiaľ súdu odpovedať v ním

stanovenej lehote inak, ako iba takto:

Nakoľko táto písomná výzva postráda aj tie najzákladnejšie identifikačné údaje, a to

predovšetkým číslo konania, pod ktorým je táto vec vedená na prvostupňovom súde

a z ktorého dňa je moje podanie, nemôžem s určitosťou zistiť, o ktorú konkrétnu vec Vám

ide! Ale nech by aj išlo o akúkoľvek, myslím si, že odkaz pre mňa na centrum právnej

pomoci nie je tu namieste a dôvodný, pretože náš ani v súčasnej dobe nebráni

žiadnemu súdu, včítane ústavného, aby mi mohol prideliť advokáta na formálne právne

zastúpenie pred ním vo svojej kompetencii ex offo, o čo ho pri tejto príležitosti znovu

žiadam, pretože ja viem čo v tejto kauze docieliť chcem a ja nemôžem za to, že mi zákon pro

formá pred ústavným súdom ho nanucuje, napriek tomu, že ja ho nemám z čoho zaplatiť

a mne je pritom nepotrebný! Myslím si, že ja aj v tejto kauze som schopný vám odpovedať

na vašu konkrétnu otázku. Ja nechápem, že prečo pred ESĽP sa nevyžaduje od samého

začiatku právne zastúpenie advokátom, ale u nás áno. Znovu opakujem, nech by aj pre vás

bol, ale ja ho nepotrebujem. A ak budete trvať naďalej na tom, tak mi ho prosím prideľte,

ale ja som zatiaľ žiadny prínos advokáta v mojich kauzách pred ústavným súdom nevidel

a nepociťoval.“

Sťažovateľ zaslal ústavnému súdu 30. augusta 2012 podanie, v ktorom uviedol:

„Týmto Vám na základe Vašej neurčitej písomnej výzvy pod sp. zn. -4,

zo dňa 21. VI. 2012 v predstihu oznamujem, že len čo nadíde vhodná a najmä správna

chvíľa, neodkladne v tomto smere požiadam opäť Centrum právnej pomoci S., aby mi na -

aj na tento účel advokáta ex offo určil.“

Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 5. septembra 2012 ďalšie podanie, v ktorom

uviedol:

„Týmto Vám oznamujem, že dnešným dňom bez ohľadu na Vašu nedokonalú

písomnú výzvu pod sp. zn. -4, zo dňa 21. VI. 2012..., svojou písomnou

žiadosťou, zo dňa 1. IX. 2012... požiadal Centrum právnej pomoci S. o právnu pomoc

v uvedenom smere a v tejto právnej záležitosti!

V dôsledku predom uvedeného Vás preto žiadam, aby ste o tejto veci konali

a rozhodli bez zbytočných a neodôvodnených prieťahov.“

Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 11. októbra 2012 ďalšie podanie, v ktorom

uvádza, že „konečným uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.

a , zo dňa 19. IX. 2012 (St), ktoré je vrcholne nezodpovedné a založené na

lži. Preto ja, ako práva neznalá osoba podávam voči nemu ďalšiu ústavnú sťažnosť a keďže

ju podľa našich súdov nedokážem napísať kvalifikovane, prosím ústavný súd, aby v ďalšom

o tejto veci komunikoval s mojím právnym zástupcom, ktorého mi má určiť CPP S., a to na

základe mojej písomnej žiadosti tomuto centru, zo dňa 18. VIII. 2012 (So) a ktorú som mu

doručil po pošte neodkladne v najbližší pracovný deň a teda o celý mesiac skôr, ako

o mojich dovolaniach rozhodol náš Najvyšší súd SR a ktorú som v ten istý deň dal na

vedomie aj súdu, ktorému som doručil aj spomínané 2 dovolania, o ktoré tu ide.“.

V ďalšom podaní doručenom ústavnému súdu 24. januára 2013 opakovane

poukazuje na „konečné uznesenie“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra

2012 a uvádza, že „Ústavný súd SR má voľné ruky a teraz má možnosť celý prípad

spravodlivo preskúmať a vo veci samej aj uzavrieť pre jeho doterajšiu neudržateľnosť

a neakceptovateľnosť!

Vzhľadom na to, že som nemocný, v ďalšom vývoji situácie sa - prosím - obracajte

v prípade potreby na Centrum právnej pomoci S.!“.

Ani v jednom svojom podaní však sťažovateľ žiadnym hodnoverným spôsobom

nepreukázal, že v súlade s výzvou ústavného súdu z 21. júna 2012 požiadal Centrum

právnej pomoci o určenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo veci

jeho sťažnosti doručenej ústavnému súdu 22. februára 2012 a vedenej pod sp. zn.

.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že k sťažnosti sťažovateľa nie je

priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom

a že sťažovateľ ani na výzvu ústavného súdu, aby sa so svojou žiadosťou o ustanovenie

právneho zástupcu obrátil na Centrum právnej pomoci a túto skutočnosť preukázal, v lehote

určenej ústavným súdom (a ani do dňa predbežného prerokovania jeho sťažnosti)

nezareagoval, a to napriek tomu, že ho ústavný súd upozornil, že ak mu v tejto lehote

uvedenú skutočnosť nepreukáže, môže jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Na tomto základe ústavný súd so zreteľom na nečinnosť sťažovateľa, ktorý

nevykonal relevantné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojho právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí jeho sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2013