Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 290/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. B., likvidátora spoločnosti O., spol. s r. o.

v dodatočnej likvidácii, B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ch., Advokátska kancelária,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. z 28. februára 2012 a takto

rozhodol:

Základné právo JUDr. J. B., likvidátora spoločnosti O., spol. s r. o. v dodatočnej

likvidácii, na súdnu ochranu zaručené a

jeho právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 28.

februára 2012 p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. apríla 2012 doručená sťažnosť JUDr. J. B., likvidátora spoločnosti O., spol. s r. o.

v dodatočnej likvidácii (ďalej len sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu zaručeného (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 28. februára 2012.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 22. februára 2006 bola nariadená dodatočná likvidácia spoločnosti

O., spol. s r. o. (ďalej len „dlžník“) a súčasne týmto uznesením bol sťažovateľ vymenovaný

do funkcie likvidátora dlžníka. Sťažovateľ zistil, že dlžník má viacero veriteľov a nie je

schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky; teda že je platobne neschopný, ako aj

predĺžený. Sťažovateľ podal preto 4. januára 2012 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok

likvidovaného dlžníka. Okresný súd uznesením sp. zn. z 20. januára 2012

vyzval sťažovateľa, aby návrh na vyhlásenie konkurzu doplnil o poslednú riadnu

individuálnu účtovnú závierku. Sťažovateľ na základe tejto výzvy okresného súdu predložil

„... poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka ku dňu 31.12.2002,

pozostávajúcu z:

- súvahy v plnom rozsahu ku dňu 31.12.2002,

- výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu ku dňu 31.12.2002,

v rozsahu, v akom boli založené v súdnom spise Okresného súdu Bratislava I.

spis. zn. Zsro 4000/03“.

Okresný súd následne po doplnení návrhu sťažovateľom napadnutým uznesením

sp. zn. z 28. februára 2012 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka

odmietol s odôvodnením, že sťažovateľom predloženú riadnu individuálnu účtovnú

závierku dlžníka „... nemožno považovať za riadnu...“.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta nepreskúmateľnosť,

neodôvodnenosť, a tým aj arbitrárnosť napadnutého uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 28. februára 2012 z dôvodu ním tvrdenej absencie odôvodnenia

myšlienkových pochodov okresného súdu vo vzťahu k požadovaným náležitostiam riadnej

individuálnej účtovnej závierky dlžníka. V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti tiež

uviedol:

„Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, a to hlavne do budúcna, ako má vyzerať

účtovná závierka, aby mohol likvidátor znovu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý by

spĺňal požiadavky súdu (zvlášť z dôvodu, že likvidátor inými písomnosťami nedisponuje).“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručeného a práva

sťažovateľa na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu z 28. februára 2012, zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu,

vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

advokátkou.

II.

5. Ústavný súd uznesením z 13. júna 2012 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie

konanie podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Okresný súd sa

na základe výzvy ústavného súdu vyjadril 5. septembra 2012 k sťažnosti prostredníctvom

podpredsedníčky, ktorá uviedla, že povinnosť sťažovateľa predložiť spolu s návrhom

na vyhlásenie konkurzu aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu

s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná

riadna individuálna účtovná závierka, vyplýva priamo z

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Spôsob vyhotovenia účtovnej

závierky je upravený v o účtovníctve v znení

neskorších predpisov. Preto zo strany okresného súdu išlo o požiadavku, ktorá by nemala

oporu v zákone, a likvidátor „... je v zmysle zákona povinný obstarať účtovné doklady

spoločnosti a súd nemôže prihliadať na tú skutočnosť, že likvidátor danými dokladmi

nedisponuje“.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení a právna zástupkyňa

sťažovateľa v písomnom vyjadrení z 5. septembra 2012 ústavnému súdu oznámili, že

netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade

s upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho

nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

6. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7. Podstata sťažnosti sa týka nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia

krajského súdu vo vzťahu k požiadavke na predloženie riadnej individuálnej účtovnej

závierky dlžníka, ako súčasti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd uznesením

z 20. januára 2012 vyzval sťažovateľa, aby návrh doplnil o poslednú riadnu individuálnu

účtovnú závierku dlžníka. Sťažovateľ v podaní z 10. februára 2012 na základe toho

predložil individuálnu účtovnú závierku dlžníka vyhotovenú k 31. decembru 2002, pretože

iné doklady nemal k dispozícii resp. o nich nemal vedomosť. Zároveň uviedol, že dlžník bol

3. augusta 2004 z obchodného registra vymazaný, preto on ako likvidátor nevie posúdiť, či

ide o požadované listiny.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii návrh na vyhlásenie

konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať

dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník v úpadku je povinný

podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní

odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka

má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka

a zákonný zástupca dlžníka.

Podľa § 12 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak návrh na vyhlásenie

konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť... Ak dlžník účtuje podľa osobitného

predpisu, k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku

spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako

posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka

predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.

Podľa ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného

registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu,

bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo

z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje

likvidátora. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii.

Podľa likvidátor robí v mene spoločnosti len

úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky

spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi

a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov.

8. Likvidácia vo svojej podstate predstavuje vyporiadanie majetkových vzťahov

zanikajúceho subjektu – právnickej osoby. S likvidáciou je spojený celý komplex

ekonomických a právnych vzťahov smerujúcich k definitívnemu urovnaniu majetkových

a právnych pomerov likvidovaného subjektu. Likvidáciu uskutočňuje likvidátor, ktorý však

vykonáva úkony v mene likvidovaného subjektu. Ustanovením likvidátora do funkcie

prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti; likvidátor

však robí v mene spoločnosti iba úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti (§ 72 ods. 1

). Za takejto situácie spoločnosť ani nemôže podať sama na seba ako

dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože pôsobnosť štatutárneho orgánu už prešla

na likvidátora spoločnosti. Likvidátor je preto nepochybne oprávnený, resp. povinný podať

návrh na vyhlásenie konkurzu na likvidovanú spoločnosť. Likvidátor však podáva takýto

návrh v mene dlžníka. Táto skutočnosť vyplýva jednak z ustanovenia § 11 ods. 1 druhej

vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii (návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený

podať... v mene dlžníka likvidátor, pozn.), ale aj z 11 ods. 2 druhej vety zákona o konkurze

a reštrukturalizácii (... túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako... likvidátor dlžníka,

pozn.). Tento záver potvrdzujú aj ďalšie ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

v ktorých je priebeh konania podmienený tým, či návrh na vyhlásenie konkurzu podáva

veriteľ alebo dlžník, no nie likvidátor dlžníka. Konkrétne § 12 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii rozlišuje náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu v závislosti od toho,

či návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ alebo dlžník. Tiež v § 18 a § 19 zákon

o konkurze a reštrukturalizácii upravuje postup súdu pri vyhlásení konkurzu na základe

návrhu dlžníka alebo veriteľa. Preto, aj keď je likvidátor oprávnený podať návrh

na vyhlásenie konkurzu, koná však v mene a na účet dlžníka, z čoho vyplýva, že takýto

úkon je úkonom dlžníka.

9. Sťažovateľ v sťažnosti vyčíta, že z napadnutého uznesenia okresného súdu nie je

zrejmé, aké má mať vlastne účtovná závierka náležitosti, aby sťažovateľ ako likvidátor

mohol opäť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka. Tým mal okresný súd porušiť

sťažovateľovo základné právo na súdnu ochranu zaručené , ako aj jeho

právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd upriamuje

pozornosť sťažovateľa na skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu podával sťažovateľ

ako likvidátor v mene dlžníka (§ 11 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Vymenovaním do funkcie likvidátora nadobudol sťažovateľ oprávnenie vykonávať v mene

dlžníka úkony smerujúce k likvidácii dlžníka. Táto skutočnosť vyplýva z už citovanej

zákonnej úpravy, ale tiež nepochybne aj z výpisu z obchodného registra dlžníka.

V súvislosti s výkonom funkcie likvidátora bol sťažovateľ aj oprávnený podať návrh

na vyhlásenie konkurzu na dlžníka. Tento návrh však podával v mene dlžníka. Preto

prípadné nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd odmietol

návrh sťažovateľa ako likvidátora, nemohlo porušiť sťažovateľovo základné právo podľa

, resp. jeho právo podľa dohovoru. Sťažovateľ sa podanou

sťažnosťou nedomáhal ochrany svojho základného práva, resp. práva, ale ochrany práv

iného subjektu, v danom prípade práv dlžníka. Ako však vyplýva z ,

ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, teda nie práv iného subjektu.

10. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, že napadnutým uznesením

okresného súdu nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

a ani jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

11. Ústavný súd však považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že aj keď bol

sťažovateľ vymenovaný do funkcie likvidátora súčasne s nariadením dodatočnej likvidácie

dlžníka ešte v roku 2006, návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka podal až v roku 2012.

V okolnostiach daného prípadu bola nariadená dodatočná likvidácia dlžníka, ktorý bol

vymazaný z obchodného registra v roku 2004. Likvidátor je povinný podať návrh

vyhlásenie konkurzu bez zbytočného odkladu po zistení úpadku dlžníka. Táto povinnosť

likvidátora vyplýva z ustanovenia , ako aj

zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V návrhu na vyhlásenie konkurzu sťažovateľ ako

likvidátor uviedol zistenie, že dlžník má viacero veriteľov a dlhší čas nie je schopný plniť

svoje splatné záväzky. Podľa názoru ústavného súdu pri starostlivom plnení funkcie

likvidátora mohol sťažovateľ tieto skutočnosti zistiť a návrh podať podstatne skôr. Tým sa

sťažovateľ mohol vyhnúť problémom so zabezpečením účtovných dokladov potrebných

k návrhu na vyhlásenie konkurzu, na ktoré tiež v sťažnosti poukazoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013