Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 290/2012
PDF · 177.39 KB
No categories available
I. ÚS 290/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. B., likvidátora spoločnosti O., spol. s r. o.
v dodatočnej likvidácii, B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ch., Advokátska kancelária,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 6 K 1/2012 z 28. februára 2012 a takto
rozhodol:
Základné právo JUDr. J. B., likvidátora spoločnosti O., spol. s r. o. v dodatočnej
likvidácii, na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
jeho právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6 K 1/2012 z 28.
februára 2012 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. apríla 2012 doručená sťažnosť JUDr. J. B., likvidátora spoločnosti O., spol. s r. o.
v dodatočnej likvidácii (ďalej len sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 K 1/2012 z 28. februára 2012.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu
sp. zn. 33 Exre 1559/05 z 22. februára 2006 bola nariadená dodatočná likvidácia spoločnosti
O., spol. s r. o. (ďalej len „dlžník“) a súčasne týmto uznesením bol sťažovateľ vymenovaný
do funkcie likvidátora dlžníka. Sťažovateľ zistil, že dlžník má viacero veriteľov a nie je
schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky; teda že je platobne neschopný, ako aj
predĺžený. Sťažovateľ podal preto 4. januára 2012 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
likvidovaného dlžníka. Okresný súd uznesením sp. zn. 6 K 1/2012 z 20. januára 2012
vyzval sťažovateľa, aby návrh na vyhlásenie konkurzu doplnil o poslednú riadnu
individuálnu účtovnú závierku. Sťažovateľ na základe tejto výzvy okresného súdu predložil
„... poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka ku dňu 31.12.2002,
pozostávajúcu z:
- súvahy v plnom rozsahu ku dňu 31.12.2002,
- výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu ku dňu 31.12.2002,
v rozsahu, v akom boli založené v súdnom spise Okresného súdu Bratislava I.
spis. zn. Zsro 4000/03“.
Okresný súd následne po doplnení návrhu sťažovateľom napadnutým uznesením
sp. zn. 6 K 1/2012 z 28. februára 2012 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
odmietol s odôvodnením, že sťažovateľom predloženú riadnu individuálnu účtovnú
závierku dlžníka „... nemožno považovať za riadnu...“.
3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta nepreskúmateľnosť,
neodôvodnenosť, a tým aj arbitrárnosť napadnutého uznesenia okresného súdu
sp. zn. 6 K 1/2012 z 28. februára 2012 z dôvodu ním tvrdenej absencie odôvodnenia
myšlienkových pochodov okresného súdu vo vzťahu k požadovaným náležitostiam riadnej
individuálnej účtovnej závierky dlžníka. V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti tiež
uviedol:
„Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, a to hlavne do budúcna, ako má vyzerať
účtovná závierka, aby mohol likvidátor znovu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý by
spĺňal požiadavky súdu (zvlášť z dôvodu, že likvidátor inými písomnosťami nedisponuje).“
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
sťažovateľa na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
uznesením okresného súdu z 28. februára 2012, zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu,
vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia
advokátkou.
II.
5. Ústavný súd uznesením z 13. júna 2012 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie
konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Okresný súd sa
na základe výzvy ústavného súdu vyjadril 5. septembra 2012 k sťažnosti prostredníctvom
podpredsedníčky, ktorá uviedla, že povinnosť sťažovateľa predložiť spolu s návrhom
na vyhlásenie konkurzu aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu
s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná
riadna individuálna účtovná závierka, vyplýva priamo z § 12 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Spôsob vyhotovenia účtovnej
závierky je upravený v § 17 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení
neskorších predpisov. Preto zo strany okresného súdu išlo o požiadavku, ktorá by nemala
oporu v zákone, a likvidátor „... je v zmysle zákona povinný obstarať účtovné doklady
spoločnosti a súd nemôže prihliadať na tú skutočnosť, že likvidátor danými dokladmi
nedisponuje“.
Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení a právna zástupkyňa
sťažovateľa v písomnom vyjadrení z 5. septembra 2012 ústavnému súdu oznámili, že
netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho
nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
7. Podstata sťažnosti sa týka nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia
krajského súdu vo vzťahu k požiadavke na predloženie riadnej individuálnej účtovnej
závierky dlžníka, ako súčasti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd uznesením
z 20. januára 2012 vyzval sťažovateľa, aby návrh doplnil o poslednú riadnu individuálnu
účtovnú závierku dlžníka. Sťažovateľ v podaní z 10. februára 2012 na základe toho
predložil individuálnu účtovnú závierku dlžníka vyhotovenú k 31. decembru 2002, pretože
iné doklady nemal k dispozícii resp. o nich nemal vedomosť. Zároveň uviedol, že dlžník bol
3. augusta 2004 z obchodného registra vymazaný, preto on ako likvidátor nevie posúdiť, či
ide o požadované listiny.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii návrh na vyhlásenie
konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať
dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník v úpadku je povinný
podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka
má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka
a zákonný zástupca dlžníka.
Podľa § 12 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak návrh na vyhlásenie
konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť... Ak dlžník účtuje podľa osobitného
predpisu, k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku
spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako
posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka
predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.
Podľa § 75a Obchodného zákonníka ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného
registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu,
bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo
z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje
likvidátora. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii.
Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len
úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky
spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi
a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov.
8. Likvidácia vo svojej podstate predstavuje vyporiadanie majetkových vzťahov
zanikajúceho subjektu – právnickej osoby. S likvidáciou je spojený celý komplex
ekonomických a právnych vzťahov smerujúcich k definitívnemu urovnaniu majetkových
a právnych pomerov likvidovaného subjektu. Likvidáciu uskutočňuje likvidátor, ktorý však
vykonáva úkony v mene likvidovaného subjektu. Ustanovením likvidátora do funkcie
prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti; likvidátor
však robí v mene spoločnosti iba úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti (§ 72 ods. 1
Obchodného zákonníka). Za takejto situácie spoločnosť ani nemôže podať sama na seba ako
dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože pôsobnosť štatutárneho orgánu už prešla
na likvidátora spoločnosti. Likvidátor je preto nepochybne oprávnený, resp. povinný podať
návrh na vyhlásenie konkurzu na likvidovanú spoločnosť. Likvidátor však podáva takýto
návrh v mene dlžníka. Táto skutočnosť vyplýva jednak z ustanovenia § 11 ods. 1 druhej
vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii (návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený
podať... v mene dlžníka likvidátor, pozn.), ale aj z 11 ods. 2 druhej vety zákona o konkurze
a reštrukturalizácii (... túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako... likvidátor dlžníka,
pozn.). Tento záver potvrdzujú aj ďalšie ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
v ktorých je priebeh konania podmienený tým, či návrh na vyhlásenie konkurzu podáva
veriteľ alebo dlžník, no nie likvidátor dlžníka. Konkrétne § 12 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii rozlišuje náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu v závislosti od toho,
či návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ alebo dlžník. Tiež v § 18 a § 19 zákon
o konkurze a reštrukturalizácii upravuje postup súdu pri vyhlásení konkurzu na základe
návrhu dlžníka alebo veriteľa. Preto, aj keď je likvidátor oprávnený podať návrh
na vyhlásenie konkurzu, koná však v mene a na účet dlžníka, z čoho vyplýva, že takýto
úkon je úkonom dlžníka.
9. Sťažovateľ v sťažnosti vyčíta, že z napadnutého uznesenia okresného súdu nie je
zrejmé, aké má mať vlastne účtovná závierka náležitosti, aby sťažovateľ ako likvidátor
mohol opäť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka. Tým mal okresný súd porušiť
sťažovateľovo základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho
právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd upriamuje
pozornosť sťažovateľa na skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu podával sťažovateľ
ako likvidátor v mene dlžníka (§ 11 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Vymenovaním do funkcie likvidátora nadobudol sťažovateľ oprávnenie vykonávať v mene
dlžníka úkony smerujúce k likvidácii dlžníka. Táto skutočnosť vyplýva z už citovanej
zákonnej úpravy, ale tiež nepochybne aj z výpisu z obchodného registra dlžníka.
V súvislosti s výkonom funkcie likvidátora bol sťažovateľ aj oprávnený podať návrh
na vyhlásenie konkurzu na dlžníka. Tento návrh však podával v mene dlžníka. Preto
prípadné nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd odmietol
návrh sťažovateľa ako likvidátora, nemohlo porušiť sťažovateľovo základné právo podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ sa podanou
sťažnosťou nedomáhal ochrany svojho základného práva, resp. práva, ale ochrany práv
iného subjektu, v danom prípade práv dlžníka. Ako však vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy,
ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, teda nie práv iného subjektu.
10. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, že napadnutým uznesením
okresného súdu nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a ani jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
11. Ústavný súd však považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že aj keď bol
sťažovateľ vymenovaný do funkcie likvidátora súčasne s nariadením dodatočnej likvidácie
dlžníka ešte v roku 2006, návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka podal až v roku 2012.
V okolnostiach daného prípadu bola nariadená dodatočná likvidácia dlžníka, ktorý bol
vymazaný z obchodného registra v roku 2004. Likvidátor je povinný podať návrh
vyhlásenie konkurzu bez zbytočného odkladu po zistení úpadku dlžníka. Táto povinnosť
likvidátora vyplýva z ustanovenia § 72 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj § 11 ods. 2
zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V návrhu na vyhlásenie konkurzu sťažovateľ ako
likvidátor uviedol zistenie, že dlžník má viacero veriteľov a dlhší čas nie je schopný plniť
svoje splatné záväzky. Podľa názoru ústavného súdu pri starostlivom plnení funkcie
likvidátora mohol sťažovateľ tieto skutočnosti zistiť a návrh podať podstatne skôr. Tým sa
sťažovateľ mohol vyhnúť problémom so zabezpečením účtovných dokladov potrebných
k návrhu na vyhlásenie konkurzu, na ktoré tiež v sťažnosti poukazoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. februára 2013