Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 40/2013
PDF · 100.02 KB
No categories available
I. ÚS 40/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti L. a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Košiciach v neoznačených konaniach a takto
rozhodol:
1. Veci vedené pod sp. zn. 10812/2012 až sp. zn. 10815/2012 spája na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10812/2012.
2. Sťažnosti spoločnosti L. a. s. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
záležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012
doručené označené sťažnosti spoločnosti L. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktoré smerovali
proti neoznačenému postupu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vo
veciach konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý ani takmer po 24 mesiacoch od podania návrhu (14. júna 2010)
nevydal rozhodnutie, hoci predseda krajského súdu tvrdil opak (25. augusta 2011), ale toto
rozhodnutie jej dosiaľ nebolo oznámené.
2. Sťažovateľka preto žiadala vydať nález, ktorým bude vyslovené, že označené
základné práva postupom krajského súdu boli „v konaní“ porušené, tomuto súdu sa
prikazuje, aby „v konaní“ konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné
zadosťučinenie v sume 830 €, ako aj náhradu trov konania.
3. Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 31a
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd v záujme hospodárnosti
konania spojil na spoločné konanie všetky štyri veci, ktoré u neho začali a skutkovo i právne
spolu súvisia a týkajú sa aj tých istých účastníkov.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
5. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa
a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrh podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Vychádzajúc z obsahu predložených sťažností ústavný súd môže konštatovať, že
tieto sťažnosti aj napriek tomu, že ich spísal kvalifikovaný právny zástupca – advokát,
nespĺňajú elementárne náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde; absolútne v nich totiž
absentuje označenie konkrétneho konania pred krajským súdom, ktorým mal tento súd
zapríčiniť porušenie ústavou (Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd)
zaručeného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v dôsledku
čoho aj formulácia petitu je neúplná a nezrozumiteľná a sťažnosť ako taká neprerokovateľná
ústavným súdom v zmysle čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde.
7. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
8. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1994 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby aké úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05).
9. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
odmietol jej sťažnosti už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. februára 2013