Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 76/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. K., M., zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na rovnosť účastníkov v konaní

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 6.

júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2012 faxom doručená a 27. decembra 2012 písomne doplnená sťažnosť A. K., M. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.

47 ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom zo 6. júla 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo „namietaný

rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad v Martine

rozhodnutím č. ObPÚ-2011/00272-I.-URB z 23. decembra 2011 (ďalej len „pozemkový

úrad“ alebo „správny orgán“ a „rozhodnutie pozemkového úradu“ alebo „rozhodnutie

správneho orgánu“) rozhodol o sťažovateľkou uplatnených reštitučných nárokoch.

Sťažovateľka podala proti rozhodnutiu pozemkového úradu opravný prostriedok,

o ktorom rozhodoval krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. podľa

ustanovení (ďalej len „OSP“) o správnom súdnictve

a namietaným rozsudkom zrušil rozhodnutie pozemkového úradu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Náhradu trov konania krajský súd nepriznal žiadnemu z účastníkov. Krajský súd

v namietanom rozsudku uviedol poučenie o neprípustnosti odvolania proti jeho rozsudku

v časti výroku o zrušení a vrátení veci a prípustnosti odvolania v časti výroku o trovách

konania.

Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) tak, že uznesením

sp. zn. z 10. októbra 2012 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“)

odvolanie sťažovateľky odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných a iných práv

rozsudkom krajského súdu vo výroku o zrušení rozhodnutia pozemkového úradu a vrátení

veci na ďalšie konanie, ako aj vo výroku o trovách konania.

Sťažovateľka vo svojej argumentácii uviedla, že: „... správny súd mal o jej žalobnom

návrhu rozhodovať podľa práva platného v Slovenskej republike a podľa Zákona NR SR

č. Podľa mienky sťažovateľky správny súd vykonal ústavne nesúladný výklad

ustanovení a neposkytol sťažovateľke reálnu súdnu

ochranu, ktorá jej prináležala.

Predovšetkým, sťažovateľka podala žalobný návrh na správny súd, v ktorom

jednoznačne stanovila okruh účastníkov konania v súlade s ust. tak, že

účastníčkou konania je sťažovateľka v pozícii navrhovateľky – účastníčky správneho

konania a odporca – Obvodný pozemkový úrad v Martine ako správny orgán. Konanie

v správnom súdnictve je konaním sporovým, pričom účastníctvo v konaní je vymedzené

priamo zákonom. Pokiaľ sa správny súd domnieval, že sa predmetného súdneho konania

majú ako účastníci správneho konania zúčastniť ešte ďalšie subjekty, mal podľa

presvedčenia sťažovateľky o takejto skutočnosti rozhodnúť uznesením o pribratím

vedľajšieho účastníka do konania. Namiesto štandardného procesného postupu však len

rukou do žalobného návrhu sťažovateľky boli dopísaní ako účastníci konania Slovenské

národné múzeum a Slovenský pozemkový fond...

Podľa ust. ods. (1) pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v časti upravujúcej správne súdnictvo, sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej

a štvrtej časti Ak teda boli Slovenské národné múzeum a Slovenský pozemkový fond

od istého okamihu účastníkmi súdneho konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline

pod sp. zn.: , mali konať v súlade s ust. § 42 ods. (3) druhej a tretej vety O. s.

p., a teda mali podania adresované súdu predkladať v potrebnom počte rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis

spolu s prílohami. Sťažovateľka neobdržala okrem vyjadrenia odporcu k podanému

opravnému prostriedku žiadne iné podanie počas celého konania pred správnym súdom.

Sťažovateľka sa domnieva, že takýmto procesným postupom správny súd porušil zásadu

rovnosti zbraní v predmetnom konaní v neprospech sťažovateľky... Sťažovateľke správny

súd neposkytol ani opis zápisnice z pojednávania konaného dňa 06. 07. 2012, aj keď

sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o opis zápisnice požiadala

na začiatku pojednávania podľa ust. § 55 ods. (1) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy.

Ďalej, správny súd síce zrušil rozhodnutie odporcu napadnuté odvolaním

sťažovateľky, ale podľa názoru sťažovateľky nesprávne právne posúdil odvolacie dôvody.

Predovšetkým, sťažovateľka má právo, aby sa ojej uplatnenom nároku rozhodlo podľa

platnej právnej úpravy...

Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím

priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak

2

výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 ma ak nárok v peniazoch je väčší ako

166 EUR. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za

pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne iba v peniazoch. Odporca uplatnený nárok

sťažovateľky svojvoľne rozdelil na niekoľko častí, pričom o jednotlivých častiach vydal

samostatné čiastkové rozhodnutia. Navrhovateľka sa stále domnieva, že takýto postup

odporcu nie je v súlade so zákonom, pretože môže dôjsť k situácii, že v jednotlivých

čiastkových rozhodnutiach sťažovateľka nebude spĺňať kumulatívne podmienku výmery nad

2

400 ma zároveň hodnoty pozemkov väčšej ako 166 EUR, pričom však jej celkový

uplatnený nárok zákonom ustanovené podmienky kumulatívne spĺňa. Správny súd túto

námietku sťažovateľky vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na interný pokyn generálneho

riaditeľa č. 3/2011 Slovenského pozemkového fondu, ktorým sa upravuje postup

Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám, podľa

ktorého sa majú jednotlivé čiastkové nároky jednej osoby sčítavať a posudzovať sa má

nárok úhrnné. K tomuto sťažovateľka udáva, že takáto argumentácia je v rozpore s

existujúcou právnou úpravou. Slovenský pozemkový fond je právnická osoba so sídlom v

Bratislave, zapísaná do podnikového registra, nie je však ústredným orgánom štátnej

správy, a nemá normotvornú právomoc...

výslovne uvádza v ust. ods. (10), že postup

Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov podrobnejšie

upraví vláda Slovenskej republiky nariadením. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak generálny

riaditeľ Slovenského pozemkového fondu vykonal výklad právnej úpravy bez výslovného

zákonného splnomocnenia na zaujatie právne záväzného stanoviska k právnej úprave, konal

tak nad rámec zákona, za podmienok a spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom.

Postupoval podľa názoru sťažovateľky nesprávnym úradným postupom tak, že oprávnené

osoby podľa zbavuje práv, ktoré im právny poriadok

priznáva.

Sťažovateľka sa nestotožňuje ani s výrokom správneho súdu čo do trov konania.

Správny súd o trovách konania rozhodol podľa ust. ods. (1) tretej vety tak,

že sťažovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. Sťažovateľka si myslí, že rozhodnutie odporcu, ktoré sťažovateľka napadla

žalobným návrhom ako nezákonné, bolo správnym súdom zrušené z toho dôvodu,

že odporca pri jeho vydaní postupoval v rozpore so zákonom. Podľa názoru sťažovateľky

za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať porušenie zákona a nezákonný

postup zo strany odporcu. Správny súd v napádanom rozsudku dospel k názoru, ktorým

odporcu, konajúceho v rozpore so zákonom, od náhrady trov konania odbremenil a naopak,

sťažovateľku, postupujúcu v súlade so zákonom, trovami konania zaťažil... Sťažovateľka sa

domnieva, že úspešný vo veci je ten účastník konania, ktorého meritórnemu návrhu bolo

vyhovené, pričom meritórnym návrhom je to, čoho sa účastník konania domáha, nie

dôvody, o ktoré svoj návrh opiera. Sťažovateľka si myslí, že jej právo na náhradu trov

konania v predmetnej veci prináleží...“.

Sťažovateľka v závere sťažnosti navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil základné

právo sťažovateľky A. K... na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. (1) Slovenskej

republiky, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa Článku 6 ods. (1) prvej vety

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na rovnosť účastníkov

konania podľa Článku 47 ods. (3) .

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 06. 07. 2012, sp. zn.: -93,

zrušuje v celom rozsahu a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. A. K... priznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 269.58

EUR..., ktorú je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet JUDr. G. K., advokátky... do

dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a rozsudkom krajského súdu, ktorým krajský súd v rámci

správneho súdnictva (na základe opravného prostriedku podaného sťažovateľkou proti

rozhodnutiu pozemkového úradu) zrušil rozhodnutie pozemkového úradu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nepriznal náhradu trov konania účastníkom.

Sťažovateľka napriek tomu, že sama v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu

pozemkového úradu navrhovala toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť pozemkovému úradu

na ďalšie konanie, namietaný rozsudok krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté v súlade

s petitom navrhovaným sťažovateľkou (t. j. krajský súd namietaným rozsudkom zrušil

rozhodnutie pozemkového úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie) považuje za taký, ktorý

je v rozpore s jej označenými základnými a inými právami.

Podľa sťažovateľky krajský súd v namietanom konaní konal s dvoma subjektmi

(Slovenským pozemkovým fondom a Slovenským národným múzeom) ako s účastníkmi

konania bez splnenia hmotnoprávnych a procesných podmienok na vznik ich účastníctva

v tomto konaní. Sťažovateľka ďalej namietala nezákonný procesný postup krajského súdu,

ktorý keď už konal s označenými subjektmi ako s účastníkmi, nepožadoval od nich

doručovanie podaní v náležitom počte rovnopisov a nedoručoval jej tieto podania

na vyjadrenie. Pochybenie v procesnom postupe krajského súdu sťažovateľka videla aj

v tom, že jej nebol poskytnutý odpis zápisnice z pojednávania napriek tomu, že o to

požiadala. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu namietala, že krajský súd „nesprávne

právne posúdil“ jej odvolacie dôvody proti rozhodnutiu pozemkového úradu, keď namietala

rozhodovanie pozemkového úradu o jej reštitučných nárokoch jednotne uplatnených

v niekoľkých samostatných konaniach, čo môže ohroziť splnenie podmienok na vznik

nároku na niektorú z foriem reštitučnej náhrady.

Krajský súd namietaným rozsudkom rozhodoval o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu správneho orgánu podľa až tretej hlavy piatej časti .

Podľa prvej hlavy piatej časti (všeobecných ustanovení

o správnom súdnictve) na riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa

použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok

je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu najvyššieho súdu

opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho

orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho

orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).

Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala odvolanie proti

namietanému rozsudku krajského súdu proti výroku vo veci samej, ako i proti výroku

o trovách konania, ktoré najvyšší súd svojím uznesením odmietol ako neprípustné

(vo vzťahu k výroku vo veci samej, ako aj vo vzťahu k výroku o trovách konania rozsudku

krajského súdu) s poukazom na v spojení s .

Ústavný súd konštatuje, že za stavu, keď sa sťažovateľka sama domáhala žalobou,

opravným prostriedkom proti rozhodnutiu pozemkového úradu, zrušenia tohto rozhodnutia

a vrátenia veci na ďalšie konanie a krajský súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil

na ďalšie konanie (hoci z iných dôvodov, ako boli sťažovateľkou uvádzané v jej opravnom

prostriedku), a preto namietaný rozsudok krajského súdu nie je konečným rozhodnutím vo

veci sťažovateľkou uplatnených reštitučných nárokov, je objektívne vylúčená možnosť

konštatovať sťažovateľkou namietané porušenie ňou označených práv namietaným

rozsudkom. Vzhľadom na to, že o právach a povinnostiach sťažovateľky napadnutým

rozhodnutím nebolo rozhodnuté s konečnou platnosťou a je naďalej vedené konanie

pozemkovým úradom, v súlade so zásadou subsidiarity nie je daná právomoc ústavného

súdu na prerokovanie sťažnosti sťažovateľky a rozhodnutie o nej.

Ústavný súd preto odmieta sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013