Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 105/2013
PDF · 97.44 KB
No categories available
II. ÚS 105/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej advokátom
JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3 Er 415/2008
z 9. novembra 2011 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20 CoE 18/2012 z 28. júna 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. septembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Er 415/2008
z 9. novembra 2011(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“) a postupom
a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 20 CoE 18/2012
z 28. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
okrem iného zaoberá aj poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla
dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol tento
povinný vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Sťažovateľka uvádza, že
dlžník neplnil svoje záväzky v zmluve predpokladaným spôsobom a sťažovateľka
v nadväznosti na podmienky dojednané v úverovej zmluve, obsahujúce aj rozhodcovskú
doložku, iniciovala rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom – spoločnosťou
S., a. s. Na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu poveril okresný súd
exekútora výkonom exekúcie, kde oprávnenou bola sťažovateľka a povinným dlžník.
Okresný súd v napadnutom rozhodnutí exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo po odvolaní sa proti nemu zo strany
sťažovateľky potvrdené napadnutým rozhodnutím krajského súdu.
3. Sťažovateľka v sťažnosti v obšírnej argumentácii namieta, že postupom
a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru. Sťažovateľka
predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu
rozhodol o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení, a zároveň mal odňať sťažovateľke
možnosť konať pred súdom. Okresný súd i krajský súd podľa sťažovateľky tiež
nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne právne posúdili veci, keď chybne
interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy.
Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej
identifikovaných práv, zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na
ďalšie konanie, zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, priznal jej primerané finančné
zadosťučinenie a určil jej úhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde je návrh neprípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
7. Sťažovateľka 10. septembra 2012 pri doručovaní hromadných podaní doručila
ústavnému súdu identickú sťažnosť, ktorá je na ústavnom súde vedená pod sp. zn.
8. Ústavný súd vzhľadom na to, že v tejto veci už koná pod sp. zn. Rvp 12717/2012,
uvedenú sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 24 písm. b)
zákona o ústavnom súde odmietol pre neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2013