Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 79/2013
PDF · 148.75 KB
No categories available
IV. ÚS 79/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012, ktorými namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Er 269/2006 a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 296/2011, ako aj
postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 14 CoE
253/2012 a jeho uznesením z 13. augusta 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE
179/2012 a jeho uznesením z 15. augusta 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a
sp. zn. Rvp 13785/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. novembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“, v
citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F. P., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a
advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 269/2006 a v
konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 296/2011, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej
Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 CoE 253/2012 a jeho
uznesením z 13. augusta 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE 179/2012 (ďalej
spolu aj „napadnuté konania“) a jeho uznesením z 15. augusta 2012 (ďalej spolu aj
„napadnuté uznesenia“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany
dlžníkov bola nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom
exekúcií na podklade exekučných titulov (notárska zápisnica, rozsudok rozhodcovského
súdu, pozn.). Prvostupňový súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak
v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie uzneseniami sp. zn. 5 Er 269/2006
z 26. marca 2012 a sp. zn. 4 Er 296/2011 zo 16. apríla 2012 vyhlásil za neprípustné
a zastavil ich. Na základe odvolania sťažovateľky boli uznesenia okresného súdu sp. zn.
5 Er 269/2006 z 26. marca 2012 a sp. zn. 4 Er 296/2011 zo 16. apríla 2012 potvrdené
uzneseniami krajského súdu sp. zn. 14 CoE 253/2012 z 13. augusta 2012 a sp. zn.
17 CoE 179/2012 z 15. augusta 2012.
Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka
považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo
rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu
sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) z dôvodu
potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza:
„Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom rade nerozhodli do
skončenia konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania... Práve chýbajúca
procesná činnosť porušovateľov vecne vyjadrená vydaním rozhodnutia o návrhu
sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj úplná ignorácia právnej argumentácie a tvrdení sťažovateľa
vo vzťahu k nutnosti súdu konať položením prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie, zásadným spôsobom porušila základné práva sťažovateľa...“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu
v napadnutých konaniach, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu, „veci vráti tomuto
súdu na ďalšie konanie“ a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že
2. novembra 2012, teda tri dni pred podaním sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 boli ústavnému súdu doručené sťažnosti
sťažovateľky vedené pod sp. zn. Rvp 13655/2012 a sp. zn. Rvp 13656/2012, ktorými
žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako v prípade sťažností vedených pod
sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 ústavný súd vyslovil okrem iného aj
porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Er 269/2006
a sp. zn. 4 Er 296/2011, ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn.
14 CoE 253/2012 a sp. zn. 17 CoE/179/2012, zrušil uznesenia krajského súdu sp. zn.
14 CoE 253/2012 z 13. augusta 2012 a sp. zn. 17 CoE 179/2012 z 15. augusta 2012, ktorými
boli potvrdené uznesenia okresného súdu o zastavení exekúcií vedených v prospech
sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj
návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31 a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky,
rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode
1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K dôvodu odmietnutia sťažností
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 13655/2012 a sp. zn.
Rvp 13656/2012 a sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn.
Rvp 13785/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu
a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť
porušenie tých istých základných práv, priznať rovnakú výšku finančného zadosťučinenia
a priznať úhradu trov konania. V sťažnostiach podaných 2. novembra 2012 vedených pod
sp. zn. Rvp 13655/2012 a sp. zn. Rvp 13656/2012 navyše sťažovateľka žiada vysloviť aj
porušenie ďalších práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutia
okresného súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia sťažností vedených
pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 ústavnému súdu, kedy podľa § 18
ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j. 5. novembra 2012, ústavný súd už
v tých istých veciach viedol pod sp. zn. Rvp 13655/2012 a sp. zn. Rvp 13656/2012 konania
začaté 2. novembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených
pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného
v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že
sťažnosti doručené 2. novembra 2012 obsahujú rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj
formuláciu petitu než sťažnosti doručené ústavnému súdu 5. novembra 2012, keďže
sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 obsahujú návrh na
vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,
resp. postupom krajského súdu a obsahujú návrh na zrušenie totožných rozhodnutí
krajského súdu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov
konania, čoho sa sťažovateľka domáhala aj v sťažnostiach vedených pod sp. zn.
Rvp 13655/2012 a sp. zn. Rvp 13656/2012.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2013