Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 275/2012
PDF · 279.8 KB
No categories available
II. ÚS 275/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2013 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
prerokoval prijatú sťažnosť J. N., S., zastúpeného advokátom JUDr. I. S., PhD., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 48/09 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 48/09 p o r u š i l
základné právo J. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. J. N. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
3. J. N. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 485,24 € (slovom
štyristoosemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktoré j e Okresný súd Pezinok
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. I. S., PhD., B., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 275/2012-13 z 11. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Pezinok (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 48/09
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:
„(...) K porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov dochádza postupom Okresného súdu Pezinok v právnej veci J. N. c/a C. s. r. o.
o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia vedenej pod sp. zn.
32Cb 48/2009. (...)
Sťažovateľ si svoje právo na rozhodnutie vo veci uplatňuje už od 17. 08. 2009, teda
vyše dva a pol roka, od kedy bol podaný návrh na začatie konania. Predmetné konanie má
pre neho zásadný význam, nakoľko sa jedná o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, na základe ktorého bol vylúčený ako spoločník zo spoločnosti C., s. r. o,
pričom jeho obchodný podiel bol prevedený na spoločnosť a následne na tretiu osobu
a navrhovateľ bol aj odvolaný z funkcie konateľa odporcu. Navrhovateľ sa obáva najmä
prevedenia aktív spoločnosti na inú právnickú alebo fyzickú osobu, prípadne zníženia
hodnoty spoločnosti z dôvodu zlého hospodárenia, čím v konečnom dôsledku bude majetok
navrhovateľa znehodnotený alebo nevymožiteľný. (...)
Sťažovateľ využil právne prostriedky nápravy priznané mu podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to sťažnosťou na
nečinnosť v konaní sp. zn. 32 Cb 48/2009 zo dňa 15. 02. 2011, ktorú podal priamo
navrhovateľ a ktorú súd aj vyhodnotil ako opodstatnenú.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sťažovateľ vyčerpal všetky prostriedky
nápravy pred podaním sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky a napriek dôvodnosti
jeho sťažnosti vo veci nedošlo k zjednaniu nápravy. (...)
1. Konanie o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov tvorí bežnú agendu súdov.
V konkrétnom prípade konanie o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia,
nie je špecifické žiadnymi okolnosťami, nakoľko v spore sa nenachádza medzinárodný
prvok, rovnako navrhovateľ ako aj odporca sú v konaní súčinní a predmet sporu nie je
vo všeobecnosti špecifický, ale, ako bolo spomenuté už vyššie, tvorí bežnú agendu súdov
v obchodnoprávnych veciach.
2. Správanie sťažovateľa možno počas celej doby konania hodnotiť ako aktívne
a súčinné, a žiadnym spôsobom neprispelo k zdĺhavosti konania. Sťažovateľ sa vždy dostavil
na pojednávanie, vždy poskytol súčinnosť v maximálnej možnej miere. Samotnému
sťažovateľovi záleží na výsledku konania a nemá záujem o prieťahy v konaní, nakoľko práve
rýchlosťou konania je možné v značnej miere zabrániť zníženiu hodnoty predmetnej
spoločnosti.
3. Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Pezinok je zrejmé, že súd nevenuje veci
potrebnú pozornosť a je nečinný.
a) Prvé obdobie nečinností súdu bolo od 20. 07. 2010 prakticky doteraz.
b) Prieťahy v konaní boli spôsobené aj konaním súdu, keď v uznesení č. k.:
32Cb 48/2009-164 podal účastníkom nesprávne poučenie, keď uviedol, že proti uzneseniu je
prípustné odvolanie. Podľa § 202 ods. 3 písm. a) O. s. p. odvolanie proti predmetnému
uzneseniu prípustné nebolo, nakoľko pripustenie odvolania by bolo v rozpore s účelom
občianskeho súdneho konania, ku ktorému patrí aj to, aby súdna ochrana bola hospodárna,
efektívna a bez zbytočných prieťahov. Podané odvolanie na základe nesprávneho poučenia
malo za následok ďalšie zbytočné prieťahy v konaní.
c) Od 29. 11. 2011, teda od odmietnutia odvolania Krajským súdom v Bratislave
proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k.: 32Cb 48/2009-164, sa do dnešného dňa
v predmetnej veci neurobil žiaden ďalší úkon, a nebol ani len nariadený termín ďalšieho
pojednávania.
Celková doba konania je už takmer 3 roky, z čoho väčšiu časť tvoria prieťahy
v súdnom konaní, čo nemožno v právnom štáte akceptovať. Máme za to, že v tejto veci nie je
reálne predpokladať, že bude v krátkom čase ukončená. (...)
Len rýchle a spravodlivé rozhodnutie vo veci samej umožní sťažovateľovi domáhať
sa svojich práv. Na druhej strane je sťažovateľ toho názoru, že mu vznikla nemajetková
ujma tým, že súd koná, vzhľadom na povahu veci, s neospravedlniteľnými prieťahmi.
Napadnuté prieťahy v konaní Okresného súdu Pezinok sťažujú situáciu sťažovateľa.
Sťažovateľ má preto pocit bezradnosti z toho, že sa svojho práva nemôže domôcť cestou
súdu. Je tu aj obava, že kým sa súd právoplatne skončí, bude problematické sa domôcť
plnenia od odporcu, nakoľko tento v súčasnosti nakladá s celým majetkom spoločnosti, čo
môže mať nepriaznivý vplyv na jeho celkovú hodnotu.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na to, že vec nie je v štádiu, v ktorom by bolo
možné predpokladať jej skoré právoplatné skončenie, považujem priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde za odôvodnené.
Sťažovateľ žiada, aby mu Ústavný súd Slovenskej republiky priznal primerané
finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške
3.000,- €. (...)
(...) Po konaní vo veci samej navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal
tento nález:
Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Pezinok, pod sp. zn.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Pezinok, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
32Cb 48/2009 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
3.000,- €. Okresnému súdu Pezinok ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 € do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu, pričom trovy je povinný poukázať na účet právneho
zástupcu sťažovateľa(...)“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. Spr. 3261/2012
zo 14. augusta 2012 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
z 11. septembra 2012.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov
vykonaných okresným súdom a účastníkmi konania v danej veci a dodal tieto relevantné
skutočnosti:
«(...) V zmysle vyjadrenia zákonného sudcu k sťažnosti, pokiaľ ide o tvrdenie
sťažovateľa, že v dôsledku nesprávneho poučenia o odvolaní voči uzneseniu, ktoré ani
nemuselo byť vydané došlo k prieťahom v konaní, tento názor nie je správny. Ak to súd
považuje za potrebné, uznesením upraví vedenie konania. Rovnako v prejednávanej veci
mal súd za potrebné upraviť vedenie konania, toto vykonal uznesením č. k. 32Cb/48/2009-
164 zo dňa 05. 04. 2011. Uznesenie bolo nad rámec zákona (§ 169 ods. 2 O. s. p.)
zdôvodnené v záujme predvídateľnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom je potrebné
uviesť, že predmetom konania nie je „bežný“ nárok na peňažné plnenie, ale konanie
o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným
so všetkými jeho špecifikami aj čo do účastníctva konania. Vydanie uznesenia č. k.
32Cb/48/2009-164 zo dňa 05. 04. 2011 tak bolo správnym postupom, aj keď nie
obligatórnym, čo rovnako posúdil Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení
2Cob/234/2011-191 zo dňa 29. 11. 2011, keď uznesenie nebolo zrušené ako nezákonné.
Nemôže byť preto vydanie uvedeného uznesenia konaním spôsobujúcim prieťahy v konaní.
Pokiaľ ide o poučenie o opravnom prostriedku voči uvedenému procesnému uzneseniu, toto
len informuje (aj keď v predmetnom prípade nesprávne) o práve účastníka konania,
neinformuje o jeho povinnosti. Účastník konania sa môže rozhodnúť, či podá odvolanie bez
ohľadu na poučenie ak má za to, že voči rozhodnutiu odvolanie prípustné je, prípadne môže
odvolanie nepodať aj z dôvodu, že má odvolanie za neprípustné. Nesprávne poučenie má za
následok len prípadné faktické predĺženie lehoty na odvolanie (§ 204 ods. 2 O. s. p.). Nie je
teda žiadna príčinná súvislosť medzi nesprávnym poučením a podaním odvolania
účastníkom konania, obdobie od podania odvolania odporcom voči uzneseniu
32Cb/48/2009-164 zo dňa 05. 04. 2011 do doručenia spisu na Okresný súd Pezinok
po rozhodnutí o tomto odvolaní tak nemožno považovať za obdobie bezdôvodnej nečinnosti
Okresného súdu Pezinok, pričom počas tohto obdobia sa navyše - rozhodovalo o námietke
zaujatosti sudcov odvolacieho súdu.
Záverom k veci uvádzam, že netrvám na konaní verejného ústneho pojednávania
(...)»
3.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu okresného
súdu uviedol, že:
«(...) Konanie o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia tvorí bežnú
agendu súdov v obchodnopravných veciach. V konkrétnom prípade, nie je predmetné
konanie špecifické žiadnymi osobitými okolnosťami, nakoľko sa v spore nenachádza
medzinárodný prvok, rovnako navrhovateľ aj odporca sú v konaní súčinní a predmet sporu
nie je vo všeobecnosti špecifický. Okresný súd Pezinok v predmetnom vyjadrení neuvádza
konkrétne špecifiká, ktoré by údajne mali sprevádzať konanie o vyslovenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia.
Uznesením zo dňa 05. 04. 2011, č. k.: 32 Cb 48/2009-164 rozhodol Okresný súd
Pezinok o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom odporcu: E. s. r. o.(...), nakoľko sa
súčinnosťou od 16. 02. 2011 stal univerzálnym právnym nástupcom žalovaného [zaniknutej
spoločnosti – C., s. r. o.(...)]. Podľa odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 29. 11. 2011, č. k.: 2Cob/234/2011-191: „V prípade univerzálnej sukcesie súd
pokračuje s právnym nástupcom účastníka konania bez toho, aby sa o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom vydávalo osobitné uznesenie (odlišne je to pri singulárnej sukcesii).
V prípade, že k univerzálnej sukcesii na strane niektorého z účastníkov dôjde počas súdneho
konania, súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom účastníka konania podľa § 107
ods. 4 O. s. p. (ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví).“ Máme za to, že
vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave jednoznačne vyjadril právny názor, že
„v prípade univerzálnej sukcesie súd pokračuje s právnym nástupcom účastníka konania
bez toho, aby sa o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom vydávalo osobitné
uznesenie“. Uvedené sa nezhoduje s názorom v predmetnom vyjadrení Okresného súdu
Pezinok, ktorý tvrdí, že správnosť jeho postupu pri vydaní uznesenia zo dňa 05. 04. 2011,
č. k.: 32 Cb 48/2009-164 posúdil rovnako Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení
zo dňa 29. 11. 2011, č. k.: 2Cob/234/2011-191, pričom Okresný súd Pezinok svoj názor
odôvodňuje tým, že jeho uznesenie nebolo zrušené ako nezákonné.
Prieťahy v konaní boli spôsobené aj konaním Okresného súdu Pezinok, keď
v predmetnom uznesení zo dňa 05. 04. 2012, č. k.: 32/Cb 48/2009-164 podal účastníkom
nesprávne poučenie uvedením, že proti uzneseniu je prípustné odvolanie. Krajský súd
v Bratislave v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 29. 11. 2011, č. k.: 2Cob/234/2011-191
(ktorým odvolanie žalovaného odmietol) uviedol: „Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa
v danom prípade uznesenie vydal, vydal len uznesenie, ktorým sa vedie súdne konanie
a proti takému uzneseniu odvolanie nie je prípustné, aj keď súd prvého stupňa v uznesení
účastníka nesprávne poučil o možnosti podať proti uzneseniu odvolanie. Proti uzneseniam,
ktorými sa upravuje vedenie konania nie je podľa § 202 ods. 3 písm. a) O. s. p. prípustné
odvolanie, pretože pripustenie odvolania by bolo v rozpore s účelom občianskeho súdneho
konania, ku ktorému patrí aj to, aby súdna ochrana bola hospodárna, efektívna a bez
zbytočných prieťahov (§ 1 § 6).“ V danom prípade podané odvolanie v zmysle nesprávneho
poučenia, ktoré zakladá právo účastníka konania predmetné odvolanie vôbec podať, malo
za následok ďalšie zbytočné prieťahy v konaní. Odlišne od názoru Okresného súdu Pezinok,
nám z uvedeného vyplýva príčinná súvislosť medzi nesprávnym poučením účastníkov
konania a podaným odvolaním, nakoľko z možnosti podať odvolanie (uvedenej
v nesprávnom poučení) vyplýva právo účastníka odvolanie naozaj podať (čo bolo
následkom nesprávneho poučenia).
Rovnako poukazujeme na ďalšie skutočnosti, ktoré v postupe Okresného súdu
Pezinok vykazujú znaky prieťahov v konaní, a to:
1. doručovanie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 11. 2011.
Okresnému súdu Pezinok bol spis z Krajského súdu v Bratislave vrátený dňa 29. 12. 2011.
Dňa 02. 01. 2012 súd doručoval uznesenie navrhovateľovi a odporcovi. Odporca si
uznesenie neprevzal v odbernej lehote. Zásielka sa konajúcemu súdu vrátila dňa
08. 02. 2012. Okresný súd Pezinok pristúpil k opätovnému doručeniu až dňa 20. 07. 2012.
2. termín pojednávania vytýčený na deň 24. 10. 2012 bol Okresným súdom Pezinok
vytýčený až po tom, ako sa sťažovateľ obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, a to
podanou sťažnosťou zo dňa 19. 03.2012.
V ostatnom zotrvávame na skutočnostiach uvedených v sťažnosti sťažovateľa J. N.,
zo dňa 19. 03. 2012 podanej na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Súčasne si uplatňujeme trovy konania aj za tento úkon, vyjadrenie k stanovisku
okresného súdu vo výške 161,75 EUR (odmena za jeden úkon 127,16 EUR + režijný paušál
7,63 EUR +DPH), spolu s už vyčíslenými trovami za prevzatie veci a podanie sťažnosti na
Ústavný súd Slovenskej republiky, teda za tri úkony 485,25 EUR.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 32 Cb 48/09:
Dňa 17. augusta 2009 sťažovateľ podal na okresnom súde proti obchodnej
spoločnosti C., s. r. o. (ďalej len ,,odporkyňa“), žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia.
Dňa 2. novembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. december 2009.
Dňa 26. novembra 2009 bol sťažovateľom zaplatený súdny poplatok.
Dňa 16. decembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito z dôvodov, že vec bude v dôsledku personálnych zmien na okresnom súde
pridelená novému zákonnému sudcovi.
Dňa 11. januára 2010 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi.
Dňa 2. marca 2010 bolo nariadené pojednávanie na 24. máj 2010. V rovnaký deň
okresný súd uznesením uložil odporkyni povinnosť, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia písomne vyjadrila k návrhu sťažovateľa.
Dňa 10. mája 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne
k žalobného návrhu.
Dňa 11. mája 2010 okresný súd zaslal vyjadrenie odporkyne sťažovateľovi.
Dňa 24. mája 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely
ďalšieho dokazovania na 14. február 2011.
Dňa 27. mája 2010 okresný súd zaslal sťažovateľovi výzvu, aby v lehote 30 dní
od doručenia výzvy predložil súdu peňažný denník odporkyne.
Dňa 7. júna 2010 bola okresnému súdu doručená odpoveď na výzvu a vyjadrenie
sťažovateľa.
Dňa 3. februára 2011 okresný súd zaslal účastníkom konania upovedomenie
o zrušení pojednávania.
Dňa 16. februára 2011 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa
na prieťahy v konaní.
Dňa 24. februára 2011 okresný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie k sťažnosti
na prieťahy v konaní, v ktorom konštatoval, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, a teda že
k prieťahom v konaní došlo.
Dňa 28. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa a návrh
na zmenu účastníka na strane odporkyne, keďže obchodná spoločnosť v postavení
odporkyne zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom je obchodná spoločnosť
E., s. r. o.
Dňa 5. apríla 2011 okresný súd uznesením rozhodol, že bude v konaní pokračovať
s právnym nástupcom odporkyne – spoločnosťou E., s. r. o.
Dňa 14. apríla 2011 bolo nariadené pojednávanie na 12. september 2011.
Dňa 11. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporkyne proti
uzneseniu súdu z 5. apríla 2011.
Dňa 20. mája 2011 okresný súd zaslal účastníkom konania upovedomenie o zrušení
nariadeného pojednávania a odročení na neurčito z dôvodu podaného odvolania.
Dňa 20. mája 2011 okresný súd zaslal sťažovateľovi odvolanie odporkyne.
Dňa 24. mája 2011 okresný súd predložil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) spis s opravným prostriedkom.
Dňa 4. júla 2011 bola vznesená námietka zaujatosti proti sudcom krajského súdu ako
odvolacieho súdu zo strany odporkyne.
Dňa 7. júla 2011 okresný súd vyzval odporkyňu, aby zaplatila súdny poplatok
za námietku zaujatosti.
Dňa 18. júla 2011 bol zaplatený súdny poplatok.
Dňa 7. júla 2011 krajský súd predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej odporkyňou.
Dňa 1. augusta 2011 najvyšší súd vrátil spis na doplnenie krajskému súdu, pretože
k dôvodom námietky sa nevyjadrili všetci sudcovia, proti ktorým námietka smerovala.
Dňa 25. augusta 2011 bola námietka opätovne predložená najvyššiemu súdu.
Dňa 8. septembra 2011 najvyšší súd uznesením rozhodol o nevylúčení zákonných
sudcov z prerokovávania a rozhodovania vo veci.
Dňa 5. októbra 2011 bolo krajskému súdu doručené uznesenie najvyššieho súdu.
Dňa 29. novembra 2011 krajský súd uznesením odmietol odvolanie odporkyne.
Dňa 29. decembra 2011 bolo uznesenie krajského súdu a spis doručený okresnému
súdu.
Dňa 9. augusta 2012 bolo nariadené pojednávanie na 24. október 2012.
Dňa 24. októbra 2012 došlo k späťvzatiu návrhu a k zastaveniu napadnutého konania.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 48/09 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako to bude v ďalšom
vyhodnotené, predovšetkým od správania (postupu) okresného súdu. Napokon, ani predseda
okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť
posudzovanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali
byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím
správaním k zbytočným prieťahom v konaní, hoci využil možnosti podľa Občianskeho
súdneho poriadku (napr. podať námietky predpojatosti), avšak využitie možností daných
účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva
v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho
však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akéhokoľvek
dôvodu nečinný v období od 29. decembra 2011 do 9. augusta 2012 (sedem mesiacov).
Okrem uvedeného, nezohľadňujúc krátkodobé bezdôvodné nečinnosti súdu (napr.
od 3. februára 2011 do 5. apríla 2011) okresný súd zapríčinil zbytočné prieťahy
v napadnutom konaní minimálne štyri mesiace, a to svojím uznesením č. k. 32 Cb 48/09-
164 z 5. apríla 2011, keď v poučení tohto rozhodnutia nesprávne uviedol, že proti tomuto
uzneseniu, ktorým sa viedlo súdne konanie, je prípustné odvolanie. Krajský súd k tomuto
uzneseniu – vo svojom rozhodnutí č. k. 2 Cob 234/2011-191 z 29. novembra 2011 – okrem
iného uviedol, že „Proti uzneseniam, ktorými sa upravuje vedenie konania nie je podľa
§ 202 ods. 3 písm. a) O. s. p. prípustné odvolanie, pretože pripustenie odvolania by bolo
v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, ku ktorému patrí aj to, aby súdna
ochrana bola hospodárna, efektívna a bez zbytočných prieťahov.“. Z uvedeného vyplýva, že
okresnému súdu nič nebránilo v tom, aby upravil vedenie konania uznesením, avšak
odvolací súd v danom prípade musel rozhodnúť aj o odvolaní podanom v zmysle
nesprávneho poučenia súdu, a tým súdna ochrana v posudzovanom konaní nebola
„hospodárna, efektívna a bez zbytočných prieťahov“, a preto v okolnostiach danej veci je
príčinná súvislosť medzi nesprávnym poučením a podaním odvolania účastníkom konania,
resp. zbytočnými prieťahmi v napadnutom konaní. Ústavný súd však pri dĺžke uvedeného
„nadbytočného“ odvolacieho konania nemohol neprihliadnuť na to, že sťažovateľ tým, že
využil možnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku (podať námietky predpojatosti),
právne dovoleným spôsobom, ale aj sám spôsobil predĺženie napadnutého konania.
Na okresnom súde teda asi po dobu jedeného roka neboli vykonané úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom
pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu
súdu. Personálne zmeny, na ktoré v danej veci poukázal podpredseda okresného súdu,
nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil
(pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných
prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním
na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo
porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval
postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom
konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti
nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu
(I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 24. októbra 2012 bolo napadnuté konanie zastavené,
neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,
najmä preto, že „Napadnuté prieťahy v konaní Okresného súdu Pezinok sťažujú situáciu
sťažovateľa. Sťažovateľ má preto pocit bezradnosti z toho, že sa svojho práva nemôže
domôcť cestou súdu. (...)“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä na skutočnosť, že obdobie zbytočných
prieťahov a celkové trvanie napadnutého konania nebolo relatívne dlhé a vec bola ukončená
späťvzatím návrhu, ústavný súd dospel k názoru, že aj konštatovanie porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd
preto neuznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 12. marca 2012,
spísanie sťažnosti z 19. marca 2012 a písomné stanovisko z 11. septembra 2012). Za jeden
úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume trikrát po 127,16 €, preto
trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 381,48 €. Spolu s režijným
paušálom ku každému úkonu (3 x 7,63 € v roku 2012) tvorí náhrada trov právnej služby
advokátom celkovú sumu 404,37 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume v danom prípade bolo
treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 80,87 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
predstavujú celkovú sumu 485,24 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2013