Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 94/2013
PDF · 115.13 KB
No categories available
III. ÚS 94/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. W. a J. S., obe B., a Ing. I. R., B., zastúpených
advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd JUDr. F. W. postupom Obvodného
pozemkového úradu v B. v konaní vedenom pod sp. zn. 180/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. W., J. S. a Ing. I. R. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. decembra 2012 doručená sťažnosť M. W., J. S., obe B., a Ing. I. R., B. (ďalej len
„sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) JUDr. F. W. postupom
Obvodného pozemkového úradu v B. (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 180/2004.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky ako zákonné dedičky
po poručiteľovi JUDr. F. W. vstúpili do jeho práv v konaní o navrátenie vlastníckych práv
k pozemkom, ktoré je vedené obvodným pozemkovým úradom pod sp. zn. 180/2004.
Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že aj napriek podaniu sťažnosti proti nečinnosti správneho
orgánu, ktorá bola Krajským pozemkovým úradom v B. vyhodnotená ako opodstatnená,
nedošlo k náprave a dochádza k porušovaniu označených práv, pretože vo veci nebolo
právoplatne rozhodnuté.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľky v závere žiadajú, aby ústavný
súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie v náleze vyslovil, že postupom obvodného
pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 180/2004 došlo k porušeniu označených
práv JUDr. F. W., priznal každej zo sťažovateliek finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
a náhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľky sa v petite svojej sťažnosti domáhajú vyslovenia porušenia základného
práva nebohého JUDr. F. W. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom pozemkového úradu v konaní
vedenom pod sp. zn. 180/2004.
Ústavný súd k takto formulovanému petitu v prvom rade považuje za potrebné
uviesť, že sťažovateľky, aj napriek zastúpeniu kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite
svojej sťažnosti žiadali vysloviť porušenie označených práv svojho právneho predchodcu,
a nie vlastných práv. Vychádzajúc z obsahu celej sťažnosti ďalej možno konštatovať,
že sťažovateľky výlučne namietajú len porušenie označených práv zosnulého JUDr. F. W.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb za predpokladu, že namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, a tiež to,
že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy
a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne
(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu
len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto
je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ
sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú
aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci.
Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.
V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že nie je daná právomoc
ústavného súdu rozhodnúť o petite predloženej sťažnosti, ktorým sťažovateľky žiadajú
vysloviť porušenie označených práv zosnulého, pretože ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1
ústavy oprávnený a povinný rozhodnúť len o sťažnostiach fyzických osôb, ktorými
namietajú porušenie svojich základných práv, a nie cudzích práv, navyše osoby zosnulej
pred podaním tejto sťažnosti.
Z citovaných právnych noriem tiež vyplýva, že vo veci sťažovateliek je daná
právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu
verejnej správy, ktorým je aj obvodný pozemkový úrad. Túto právomoc správneho
súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. Pokiaľ ide teda o nečinnosť
obvodného pozemkového úradu v reštitučnej veci sťažovateliek, jej odstránenia sa musia
domáhať na príslušnom všeobecnom súde, a nie na ústavnom súde (m. m. II. ÚS 200/2011).
Konanie na obvodnom pozemkovom úrade naďalej trvá a na zásah proti prípadnému
porušovaniu označených práv sťažovateliek nečinnosťou tohto orgánu verejnej správy
je podľa § 246 ods. 1 OSP stále daná právomoc krajského súdu. Preto právomoc príslušného
súdu v správnom súdnictve preskúmať nečinnosť obvodného pozemkového úradu vylučuje
právomoc ústavného súdu (I. ÚS 410/2011, II. ÚS 183/2010).
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateliek podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej
právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších
návrhoch sťažovateliek.
Ústavný súd na záver v súvislosti s elementárnymi nedostatkami sťažnosti
s poľutovaním konštatuje, že predložená sťažnosť napriek zastúpeniu advokátkou indikuje
a zakladá pochybnosti o kvalite poskytnutých právnych služieb sťažovateľkám.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2013