Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 82/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť V. P., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. D. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2013 doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22

.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od júna 2009 účastníkom

konania o zaplatenie peňažnej sumy 2 421,33 € s prísl.

Okresný súd prvé pojednávanie nariadil až v decembri 2012 napriek tomu, že ho

sťažovateľ niekoľkokrát vyzýval, aby vo veci konal, a dosiaľ nie je vydané žiadne

rozhodnutie vo veci samej.

Z tohto dôvodu podáva sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť, v petite ktorej

navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho základné právo na súdnu ochranu

podľa , základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

a náhrady trov konania.

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy,

ktoré sú zjavne neopodstatnené, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Z obsahu sťažnosti i navrhovaného petitu je zrejmé, že sťažovateľ namieta

zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu, ktoré začalo v júni 2009, v dôsledku čoho malo

dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (i práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ); takéto

dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými

prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu

konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom

vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo

iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti nevyplýva, že by sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu sťažovateľom podaná bola. Sťažovateľ o tom ani

ústavnému súdu nepripojil žiadny dôkaz ( ), hoci je to

jeho povinnosť, a za takýto dôkaz nemožno považovať iba jeho všeobecné tvrdenie, že

viackrát vyzýval okresný súd, aby vo veci konal.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovanou právnou

zástupkyňou, v sťažnosti neuvádza ani žiadne argumenty, ktorými by preukázal,

že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto mu ústavný súd nemôže nesplnenie tejto

podmienky v zmysle odpustiť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 pre neprípustnosť.

2. Vychádzajúc z odôvodnenia sťažnosti a jej petitu ústavný súd vyvodil záver,

že v zmysle sťažovateľ namieta iba porušenie

svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a hoci

označil v sťažnosti aj základné právo na súdnu ochranu podľa ,

základom opísaného skutkového stavu, z ktorého sťažovateľ vyvodzuje porušenie

označeného základného práva, je iba celková nečinnosť okresného súdu v napadnutom

konaní. V systematike sú však primeraná celková dĺžka, tempo a plynulosť súdneho

konania obsahom iba základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , a nie základného práva podľa .

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov nespadá pod ochranu , pokiaľ namietané porušenie tohto

základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti

daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo

možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. ). To však nie je zatiaľ

prípad sťažovateľa a sťažovateľ tieto skutočnosti v sťažnosti ani nenamietal.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti

namietajúcej porušenie základného práva podľa je aj zjavne

neopodstatnená.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom,

predložil ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne ).

V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2013