Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 81/2013
PDF · 136.94 KB
No categories available
III. ÚS 81/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. T. S., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. D., B., vo
veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 152
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Sžo/35/2012 z 29. októbra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. T. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára
2013 doručená sťažnosť JUDr. T. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžo/35/2012 z 29. októbra 2012 (ďalej aj „namietaný
rozsudok“).
Zo sťažnosti vyplýva že „sťažovateľka vykonala justičnú skúšku podľa zákona dňa
30. októbra 2006...
Následne sťažovateľka požiadala Slovenskú advokátsku komoru o zápis do zoznamu
advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Slovenská advokátska komora
odmietla sťažovateľku zapísať do zoznamu advokátov s odôvodnením, že sťažovateľka
nesplnila podmienku trojročnej praxe advokátskeho koncipienta ustanovenú podľa § 3
ods. 1 písm. c) zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov...
Sťažovateľka podala opravný prostriedok, proti rozhodnutiu č. 4068/09
zo 4. decembra 2009 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory na Krajský súd
v Bratislave, Krajský súd v Bratislave sťažovateľkino odvolanie zamietol rozsudkom,
sp. zn. 4 S 92/2010-31 z 25. mája 2012.
Sťažovateľka proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala odvolanie
na Najvyšší súd SR. Sťažovateľka v odvolaní okrem iného namietla, že rozhodnutie
krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR
rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil rozsudkom 5 Sžo/35/2012 zo dňa 29. októbra
2012. Aj Najvyšší súd SR nesprávne právne posúdil predmet sporu, o rozhodnutie ktorého
sťažovateľka požiadala orgány súdnej moci. V príčinnej súvislosti s nesprávnym právnym
posúdením sťažovateľkinej veci došlo k porušeniu jej základných práv a slobôd zaručených
Ústavou SR.“.
Sťažovateľka ďalej v odôvodnení sťažnosti cituje čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy a rozoberá
„Namietnuté porušenie ochrany sťažovateľky podľa čl. 35 ods. 4 Ústavy SR“, ako aj
ostatných článkov ústavy a nesúhlasí s právnymi závermi predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory, Krajského súdu v Bratislave a najvyššieho súdu.
Sťažovateľka ešte v úvode sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základne právo sťažovateľky na v spojení s ochranou podľa čl. 12 ods. 1, čl. 1
ods. 1, čl. 2 ods. 2, ako aj v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5 Sžo/35/2012 zo dňa 29. októbra 2012 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Sžo/35/2012 sa ruší.
Ústavný súd Slovenskej republiky vracia vec na ďalšie konanie,
3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej
základných práv vo výške 20 000 euro, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný
vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu...
4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275 euro a 94
centov, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť advokátke JUDr. Jane
Drgoncovej do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 25. januára 2013
konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená právnou
zástupkyňou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody
sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, pričom je potrebné ich konkretizovať nielen právne
označením článkov ústavy alebo inej medzinárodnej zmluvy, ale aj skutkovo.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný
súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa
vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd
môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti. Petit musí
byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona
o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
V prvom rade je v danom prípade závažným obsahovým nedostatkom petitu
brániacim meritórnemu preskúmaniu sťažnosti absencia označenia základného práva alebo
slobody sťažovateľky, ktoré malo byť porušené. Aby bola formulácia návrhu na
rozhodnutie úplná a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom
rozhodovaní viazaný, má obsahovať nielen označenie ustanovenia, ktorým je zaručené
právo, ktoré malo byť porušené, ale aj slovné vyjadrenie tohto práva, a to tak, aby neboli vo
vzájomnom rozpore. Takisto nedostatok odôvodnenia má významné procesné dôsledky.
Uvedené je nevyhnutné na vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať
ústavný prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v konaniach realizovaných súdmi.
V danej veci sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti v časti III v nadpise uvádza
„Namietnuté porušenie ochrany sťažovateľky podľa čl. 35 ods. 4 Ústavy SR“, ale okrem
označenia tohto práva toto základné právo v sťažnosti bližšie nie je vecne odôvodnené.
Okrem toho v tejto časti odôvodnenia sťažovateľka poukazuje aj na to, že všeobecné súdy
mali porušiť jej základné práva podľa čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy. Odôvodnenie tejto časti
sťažnosti pritom však nie je premietnuté do petitu sťažnosti, z ktorého nie je zrejmé, ktoré
základné právo sťažovateľky z citovaného článku ústavy malo byť rozsudkom najvyššieho
súdu porušené.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži
inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
považoval opísané nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod
na odmietnutie sťažnosti.
Ústavný súd so zreteľom na opísané dôvody preto sťažnosť odmietol pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) bez toho, aby sa bližšie zaoberal argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu
k namietanému rozsudku najvyššieho súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2013