Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 81/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. T. S., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. D., B., vo

veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 152

ods. 4 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 29. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. T. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2013 doručená sťažnosť JUDr. T. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

, a (ďalej len „“)

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. októbra 2012 (ďalej aj „namietaný

rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva že „sťažovateľka vykonala justičnú skúšku podľa zákona dňa

30. októbra 2006...

Následne sťažovateľka požiadala Slovenskú advokátsku komoru o zápis do zoznamu

advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Slovenská advokátska komora

odmietla sťažovateľku zapísať do zoznamu advokátov s odôvodnením, že sťažovateľka

nesplnila podmienku trojročnej praxe advokátskeho koncipienta ustanovenú podľa § 3

ods. 1 písm. c) o advokácii a o zmene a doplnení

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov...

Sťažovateľka podala opravný prostriedok, proti rozhodnutiu č. 4068/09

zo 4. decembra 2009 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory na Krajský súd

v Bratislave, Krajský súd v Bratislave sťažovateľkino odvolanie zamietol rozsudkom,

sp. zn. -31 z 25. mája 2012.

Sťažovateľka proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala odvolanie

na Najvyšší súd SR. Sťažovateľka v odvolaní okrem iného namietla, že rozhodnutie

krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR

rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil rozsudkom zo dňa 29. októbra

2012. Aj Najvyšší súd SR nesprávne právne posúdil predmet sporu, o rozhodnutie ktorého

sťažovateľka požiadala orgány súdnej moci. V príčinnej súvislosti s nesprávnym právnym

posúdením sťažovateľkinej veci došlo k porušeniu jej základných práv a slobôd zaručených

SR.“.

Sťažovateľka ďalej v odôvodnení sťažnosti cituje a 2 a rozoberá

„Namietnuté porušenie ochrany sťažovateľky podľa SR“, ako aj

ostatných článkov a nesúhlasí s právnymi závermi predsedníctva Slovenskej

advokátskej komory, Krajského súdu v Bratislave a najvyššieho súdu.

Sťažovateľka ešte v úvode sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základne právo sťažovateľky na v spojení s ochranou podľa čl. 12 ods. 1, čl. 1

ods. 1, , ako aj v spojení s SR rozhodnutím Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. októbra 2012 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. sa ruší.

Ústavný súd Slovenskej republiky vracia vec na ďalšie konanie,

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej

základných práv vo výške 20 000 euro, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný

vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu...

4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275 euro a 94

centov, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť advokátke JUDr. Jane

Drgoncovej do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 25. januára 2013

konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená právnou

zástupkyňou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom, ktoré sú ustanovené v a a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, pričom je potrebné ich konkretizovať nielen právne

označením článkov alebo inej medzinárodnej zmluvy, ale aj skutkovo.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd

môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti. Petit musí

byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

V prvom rade je v danom prípade závažným obsahovým nedostatkom petitu

brániacim meritórnemu preskúmaniu sťažnosti absencia označenia základného práva alebo

slobody sťažovateľky, ktoré malo byť porušené. Aby bola formulácia návrhu na

rozhodnutie úplná a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom

rozhodovaní viazaný, má obsahovať nielen označenie ustanovenia, ktorým je zaručené

právo, ktoré malo byť porušené, ale aj slovné vyjadrenie tohto práva, a to tak, aby neboli vo

vzájomnom rozpore. Takisto nedostatok odôvodnenia má významné procesné dôsledky.

Uvedené je nevyhnutné na vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať

ústavný prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v konaniach realizovaných súdmi.

V danej veci sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti v časti III v nadpise uvádza

„Namietnuté porušenie ochrany sťažovateľky podľa SR“, ale okrem

označenia tohto práva toto základné právo v sťažnosti bližšie nie je vecne odôvodnené.

Okrem toho v tejto časti odôvodnenia sťažovateľka poukazuje aj na to, že všeobecné súdy

mali porušiť jej základné práva podľa a 2 . Odôvodnenie tejto časti

sťažnosti pritom však nie je premietnuté do petitu sťažnosti, z ktorého nie je zrejmé, ktoré

základné právo sťažovateľky z citovaného článku malo byť rozsudkom najvyššieho

súdu porušené.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

považoval opísané nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod

na odmietnutie sťažnosti.

Ústavný súd so zreteľom na opísané dôvody preto sťažnosť odmietol pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) bez toho, aby sa bližšie zaoberal argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu

k namietanému rozsudku najvyššieho súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2013