Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 102/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. J. D., L., zastúpeného advokátom JUDr. L. K., L.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 46

ods. 2, a uznesením Okresnej prokuratúry

Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. arch. J. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2013 doručená sťažnosť Ing. arch. J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3 a čl. 46

(ďalej len „“) uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec

(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ).

V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:

«Voči sťažovateľovi bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ, úrad justičnej

a kriminálnej polície L. zo dňa 09. 02. 2010 pod sp. zn. ČVS:ORP-906/OEK-LC-2009

začaté trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy

a odstupného podľa § 214 ods. 1) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zákona...

Proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia za prečin som podal

v zákonom stanovenej lehote sťažnosť dňa 15. 03. 2010. V nej som podrobne uviedol

a rozpísal všetky dôvody, pre ktoré som považoval napadnuté uznesenie OR PZ L.

za nezákonné a nesprávne. V uvedenej sťažnosti som namietal právnu kvalifikáciu skutku

a tvrdil som, že predmetné uznesenie je v rozpore so zákonom, predovšetkým som namietal

skutočnosť, že v zmysle ust. § 214 Tr. zákona sa tohto prečinu môže dopustiť štatutárny

orgán právnickej osoby, prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je

podnikateľom. V danom prípade však moja osoba nespĺňala ani jednu zákonnú podmienku,

aby som sa uvedeného skutku mohol dopustiť.

O uvedenej sťažnosti rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením

sp. zn. -76 zo dňa 20. 04. 2010 a to tak, že túto zamietol. Uznesenie

o zamietnutí sťažnosti obsahuje jeden a pol strany, pričom samotné zdôvodnenie jej

zamietnutia bolo zhrnuté do dvoch krátkych odsekov...

Toto rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec som opätovne

považoval za svojvoľné, nepodložené, a nepreskúmateľné, lebo prokurátor sa ním znovu

nevysporiadal ani s jedným z dôvodov uvádzaných v mojej sťažnosti, nereagoval na moje

sťažnostné dôvody a poriadne sa nimi nezaoberal. Mám za to, že týmto konaním opätovne

porušil nielen ustanovenie ., ale aj moje ústavné právo na súdnu

a inú právnu ochranu, garantované ...

Mám za to, že takýmto postupom prokurátora došlo k porušeniu mojich základných,

garantovaných práv. Prokurátor porušil ďalšie ustanovenia

a ustanovenia zákona o prokuratúre, keď voči mne nevykonával žiadne dokazovanie

a prakticky po 3 rokoch dňa 21. 01. 2013 mi bolo doručené Uznesenie o zastavení trestného

stíhania v tejto veci. Predmetné uznesenie mi bolo doručené pod číslom -9

(príloha č. 4). Konanie Okresnej prokuratúry Lučenec bolo iniciované ako osobná pomsta

na skutočnosť, na ktorú som upozorňoval niekoľkokrát (príloha č. 5 - List na Okresného

prokurátora zo dňa 21. 12. 2011). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som sa

rozhodol, že po ukončení tohto vyšetrovania a zastavení trestného stíhania voči mne, ako

nedôvodné obvinenému podám sťažnosť spojenú s nárokmi na uplatnenie si škody.

Z hľadiska konkrétneho definovania v čom vzniklo konaním prokurátora Okresnej

prokuratúry v Lučenci nesprávne rozhodnutie a nerešpektovanie Uznesenie Generálnej

prokuratúry SR, vyplýva z čl. I. tejto sťažnosti a je zrejmé z príloh, ktoré sú súčasťou tejto

sťažnosti.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Ing. arch. J. D. podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl.

46 ods. 2, , SR postupom Okresnej prokuratúry v Lučenci vo veci

č. -9, predtým -76 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi Ing. arch. J. D. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 90.000 €,

ktoré je Okresná prokuratúra v Lučenci povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresnej prokuratúry

v označených konaniach došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46

ods. 1, , a (správne má byť , pozn.).

Zo skutkového stavu opísaného v prílohách k sťažnosti vyplýva, že uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru L. (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn.

ČVS: ORP-906/OEK-LC-2009 z 9. februára 2010 bolo proti sťažovateľovi

(v spolupáchateľstve s Ing. G.) začaté trestné stíhanie vo veci „Nevyplatenia mzdy

a odstupného“.

Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa podal sťažovateľ sťažnosť 15. marca 2010.

Z prílohy č. 3 k sťažnosti ďalej vyplýva, že prokurátorka okresnej prokuratúry

uznesením č. k. -76 z 20. apríla 2010 zamietla sťažnosť Ing. O. G. proti

namietanému uzneseniu vyšetrovateľa ako nedôvodnú. Z tohto uznesenia však nevyplýva,

že by sa predmetné uznesenie týkalo sťažovateľa, ako to uvádza v sťažnosti.

Z prílohy č. 4 k sťažnosti vyplýva, že uznesením okresnej prokuratúry

č. k. -9 z 10. januára 2013 bolo zastavené trestné stíhanie sťažovateľa

v uvedenej trestnej veci. Proti tomuto uzneseniu bola prípustná sťažnosť do troch dní

od jeho oznámenia (sťažovateľovi bolo uznesenie doručené 21. januára 2013). Sťažovateľ

však sťažnosť proti tomuto uzneseniu nepodal, resp. zo sťažnosti to nevyplýva.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť

napriek tomu, že je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené

v a a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí

v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd

zastúpený advokátom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť

smeruje.

Podľa sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa sa vyznačuje zmätočnosťou svojho

obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

požadovanej ustanovením , ktorou je logické,

kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa

takáto kvalita zjavne chýba, pretože ten v sťažnosti žiadnym spôsobom neodôvodnil

porušenie svojich základných práv podľa , a

postupom okresnej prokuratúry (tieto len citoval), a tiež nesprávne označil namietané

porušenie (namiesto ).

Okrem toho k sťažnosti nepripojil nijaký relevantný dôkaz, že v pôvodnom konaní

(uznesením č. k. -76 z 20. apríla 2010) malo dôjsť k porušeniu jeho

základného práva podľa , pretože toto uznesenie sa výslovne netýka

sťažovateľa, ale inej osoby (Ing. O. G.).

Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Podľa ustanovenia o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom ().

Keďže sťažnosť sťažovateľa vykazuje na prvý pohľad závažné nedostatky, ústavný

súd ju mohol odmietnuť podľa už pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

Zo sťažnosti a z jej príloh tiež vyplýva, že sťažovateľ svoje námietky proti

nezákonnosti postupu okresnej prokuratúry v pôvodnom konaní od roku 2010 nepredniesol

zákonným spôsobom (využitím podnetov alebo opakovaných podnetov) na nadriadenej

prokuratúre podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Okrem toho z návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že namietané konanie, ktorým

malo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa postupom okresnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. , bolo už právoplatne zastavené

jednoznačne v prospech sťažovateľa, a to uznesením z 10. januára 2013, čím mu bola

poskytnutá ochrana jeho právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní ešte pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu. V dôsledku uvedeného nemôže byť sťažovateľ

dotknutý na svojich základných právach, keďže medzi napadnutým postupom okresnej

prokuratúry a tvrdeným porušením jeho základných práv nie je žiadny príčinný vzťah.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2013