Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 102/2013
PDF · 156.5 KB
No categories available
III. ÚS 102/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. J. D., L., zastúpeného advokátom JUDr. L. K., L.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 46
ods. 2, čl. 46 ods. 3 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry
Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 128/12/6606 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
1 Pv 1243/08) a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. arch. J. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára
2013 doručená sťažnosť Ing. arch. J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3 a čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec
(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 128/12/6606 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1243/08).
V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:
«Voči sťažovateľovi bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ, úrad justičnej
a kriminálnej polície L. zo dňa 09. 02. 2010 pod sp. zn. ČVS:ORP-906/OEK-LC-2009
začaté trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy
a odstupného podľa § 214 ods. 1) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona...
Proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia za prečin som podal
v zákonom stanovenej lehote sťažnosť dňa 15. 03. 2010. V nej som podrobne uviedol
a rozpísal všetky dôvody, pre ktoré som považoval napadnuté uznesenie OR PZ L.
za nezákonné a nesprávne. V uvedenej sťažnosti som namietal právnu kvalifikáciu skutku
a tvrdil som, že predmetné uznesenie je v rozpore so zákonom, predovšetkým som namietal
skutočnosť, že v zmysle ust. § 214 Tr. zákona sa tohto prečinu môže dopustiť štatutárny
orgán právnickej osoby, prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom. V danom prípade však moja osoba nespĺňala ani jednu zákonnú podmienku,
aby som sa uvedeného skutku mohol dopustiť.
O uvedenej sťažnosti rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením
sp. zn. 1 Pv 1243/08-76 zo dňa 20. 04. 2010 a to tak, že túto zamietol. Uznesenie
o zamietnutí sťažnosti obsahuje jeden a pol strany, pričom samotné zdôvodnenie jej
zamietnutia bolo zhrnuté do dvoch krátkych odsekov...
Toto rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec som opätovne
považoval za svojvoľné, nepodložené, a nepreskúmateľné, lebo prokurátor sa ním znovu
nevysporiadal ani s jedným z dôvodov uvádzaných v mojej sťažnosti, nereagoval na moje
sťažnostné dôvody a poriadne sa nimi nezaoberal. Mám za to, že týmto konaním opätovne
porušil nielen ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. poriadku., ale aj moje ústavné právo na súdnu
a inú právnu ochranu, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky...
Mám za to, že takýmto postupom prokurátora došlo k porušeniu mojich základných,
ústavou garantovaných práv. Prokurátor porušil ďalšie ustanovenia Tr. poriadku
a ustanovenia zákona o prokuratúre, keď voči mne nevykonával žiadne dokazovanie
a prakticky po 3 rokoch dňa 21. 01. 2013 mi bolo doručené Uznesenie o zastavení trestného
stíhania v tejto veci. Predmetné uznesenie mi bolo doručené pod číslom 1 Pv 128/12/6606-9
(príloha č. 4). Konanie Okresnej prokuratúry Lučenec bolo iniciované ako osobná pomsta
na skutočnosť, na ktorú som upozorňoval niekoľkokrát (príloha č. 5 - List na Okresného
prokurátora zo dňa 21. 12. 2011). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som sa
rozhodol, že po ukončení tohto vyšetrovania a zastavení trestného stíhania voči mne, ako
nedôvodné obvinenému podám sťažnosť spojenú s nárokmi na uplatnenie si škody.
Z hľadiska konkrétneho definovania v čom vzniklo konaním prokurátora Okresnej
prokuratúry v Lučenci nesprávne rozhodnutie a nerešpektovanie Uznesenie Generálnej
prokuratúry SR, vyplýva z čl. I. tejto sťažnosti a je zrejmé z príloh, ktoré sú súčasťou tejto
sťažnosti.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa Ing. arch. J. D. podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl.
46 ods. 2, čl. 46 ods. 3, čl. 46 Ústavy SR postupom Okresnej prokuratúry v Lučenci vo veci
č. 1 Pv 128/12/6606-9, predtým 1 Pv 1243/08-76 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi Ing. arch. J. D. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 90.000 €,
ktoré je Okresná prokuratúra v Lučenci povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresnej prokuratúry
v označených konaniach došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46
ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3 a čl. 46 ústavy (správne má byť čl. 49 ústavy, pozn.).
Zo skutkového stavu opísaného v prílohách k sťažnosti vyplýva, že uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru L. (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn.
ČVS: ORP-906/OEK-LC-2009 z 9. februára 2010 bolo proti sťažovateľovi
(v spolupáchateľstve s Ing. G.) začaté trestné stíhanie vo veci „Nevyplatenia mzdy
a odstupného“.
Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa podal sťažovateľ sťažnosť 15. marca 2010.
Z prílohy č. 3 k sťažnosti ďalej vyplýva, že prokurátorka okresnej prokuratúry
uznesením č. k. 1 Pv 1243/08-76 z 20. apríla 2010 zamietla sťažnosť Ing. O. G. proti
namietanému uzneseniu vyšetrovateľa ako nedôvodnú. Z tohto uznesenia však nevyplýva,
že by sa predmetné uznesenie týkalo sťažovateľa, ako to uvádza v sťažnosti.
Z prílohy č. 4 k sťažnosti vyplýva, že uznesením okresnej prokuratúry
č. k. 1 Pv 128/12/6606-9 z 10. januára 2013 bolo zastavené trestné stíhanie sťažovateľa
v uvedenej trestnej veci. Proti tomuto uzneseniu bola prípustná sťažnosť do troch dní
od jeho oznámenia (sťažovateľovi bolo uznesenie doručené 21. januára 2013). Sťažovateľ
však sťažnosť proti tomuto uzneseniu nepodal, resp. zo sťažnosti to nevyplýva.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť
napriek tomu, že je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa
náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené
v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí
v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd
zastúpený advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť
smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa sa vyznačuje zmätočnosťou svojho
obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti
požadovanej ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorou je logické,
kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa
takáto kvalita zjavne chýba, pretože ten v sťažnosti žiadnym spôsobom neodôvodnil
porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 46 ods. 3 ústavy
postupom okresnej prokuratúry (tieto len citoval), a tiež nesprávne označil namietané
porušenie čl. 46 ústavy (namiesto čl. 49 ústavy).
Okrem toho k sťažnosti nepripojil nijaký relevantný dôkaz, že v pôvodnom konaní
(uznesením č. k. 1 Pv 1243/08-76 z 20. apríla 2010) malo dôjsť k porušeniu jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože toto uznesenie sa výslovne netýka
sťažovateľa, ale inej osoby (Ing. O. G.).
Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05).
Keďže sťažnosť sťažovateľa vykazuje na prvý pohľad závažné nedostatky, ústavný
súd ju mohol odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
Zo sťažnosti a z jej príloh tiež vyplýva, že sťažovateľ svoje námietky proti
nezákonnosti postupu okresnej prokuratúry v pôvodnom konaní od roku 2010 nepredniesol
zákonným spôsobom (využitím podnetov alebo opakovaných podnetov) na nadriadenej
prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Okrem toho z návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že namietané konanie, ktorým
malo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa postupom okresnej prokuratúry
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 128/12/6606, bolo už právoplatne zastavené
jednoznačne v prospech sťažovateľa, a to uznesením z 10. januára 2013, čím mu bola
poskytnutá ochrana jeho právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní ešte pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu. V dôsledku uvedeného nemôže byť sťažovateľ
dotknutý na svojich základných právach, keďže medzi napadnutým postupom okresnej
prokuratúry a tvrdeným porušením jeho základných práv nie je žiadny príčinný vzťah.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších
procesných návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2013