Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 149/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., právne zastúpenej advokátkou

JUDr. P. L., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. Z-2-38 Cb 741/1995 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2012 doručená sťažnosť spoločnosti D., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-38 Cb 741/1995 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplývajú tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo

porušené v konaní, ktoré je vedené od 20. 12. 1995 na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. Z-2-38Cb/741/J995 v právnej veci sťažovateľa - žalobcu: D., s. r. o.(...), proti

žalovaným v: 1. rade: Ing. E. S.(...), 2. rade: B. S.(...), 3. rade: JUDr. B. B.(...), 4. rade:

Ing. M. B.(...), 5. rade: B. G.(...), 6. rade: J. S.(...), 7. rade: M. S.(...), 8. rade: RNDr. Ľ. T.

(...), 9. rade: Mgr. B. T.(...), o zaplatenie 74.520,35 € s príslušenstvom. Predmetnú sťažnosť

odôvodňuje sťažovateľ nasledovne:

Sťažovateľ ako postupník nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 22. 6. 2010 uzatvorenej s postupcom G., so sídlom(...), Cyprus(...)

G. nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 12. 2004

(uzatvorená vo forme notárskej zápisnice číslo N 5203/2004, Nz 94134/2004) od postupníka

S., a. s.(...), ktorá vyplýva z Úverovej zmluvy č. 334023-3 zo dňa 24. 9. 1992 uzatvorenej

medzi S., a. s., a spoločnosťou D., spol. s r. o.(...) Pohľadávka je zabezpečená:

- Záložnou zmluvou č. 34/334023-3 - dodatok č. 1 k Úverovej zmluve č. 334023-3

zo dňa 24. 9. 1992 uzatvorenou so záložcami, RNDr. Ľ. T. a B. T., predmetom ktorej sú

nehnuteľnosti zapísané na LV č. 915, k. ú. C.(...).

- Záložnou zmluvou č. 34/334023-3 - dodatok č. 2 k Úverovej zmluve č. 334023-3

zo dňa 24. 9. 1992 uzatvorenou so záložcami, E. S., B. S., B. G., J. S. a M. S. zo dňa

23. 8. 1993, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti na LV č. 5292, k. ú. H.(...).

- Záložnou zmluvou č. 34/334023-3 - dodatok č. 3 k Úverovej zmluve č. 334023-3

zo dňa 24. 9. 1992 uzatvorenej so záložcami JUDr. B. a Ing. B., predmetom ktorej sú

nehnuteľnosti na LV č. 2334, k. ú. N.(...).

Sťažovateľ vstúpil do konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-

2-38Cb/741/I995 na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-

-558 zo dňa 8. 2. 2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 2. 6. 2011. Postup Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. Z-2-38Cb/741/1995 však považuje sťažovateľ za neprimerane dlhý, keďže z hľadiska

posúdenia samotného nároku na zaplatenie, sa jedná o vec jednoduchú, hoci trvanie

doteraz neukončeného konania len na prvom stupni je už v súčasnosti v dĺžke viac ako 17

rokov.

Krajský súd v Bratislave počas neprimerane dlho trvajúceho súdneho sporu

nepostupoval v súlade s právnym poriadkom SR, nakoľko konanie o zaplatenie bolo

viackrát prerušené z dôvodu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

Z-2-46 Cb 783/96 resp. z dôvodu konania na Najvyššom súde SR pod sp. zn. ,

a , predmetom ktorého bolo posúdenie platnosti Záložnej

zmluvy č. 34/334023-3 - dodatok č. 2 k Úverovej zmluve č. 334023-3 zo dňa 24. 9. 1992

uzatvorenej s E. S., B. S., B. G., J. S. a M. S. ako záložcami zo dňa 23. 8. 1993. Podľa

názoru sťažovateľa mal však Krajský súd v Bratislave v konaní o zaplatenie vedenom pod

sp. zn. Z-2-38Cb/741/1995 riadne pokračovať a otázku platnosti zvyšných dvoch zmlúv

o zriadení záložného práva (záložná zmluva č. 34/334023-3 - dodatok č. 1 k Úverovej

zmluve č. 334023-3 zo dňa 24. 9. 1992 a záložná zmluva č. 34/334023-3 - dodatok č. 3

k Úverovej zmluve č. 334023-3 zo dňa 24. 9. 1992) ako i samotnej existencie záložného

práva posúdiť sám ako predbežnú otázku v zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku a následne rozhodnúť vo veci.

Sťažovateľ taktiež poukazuje na prieťahy spôsobené Krajským súdom v Bratislave

v predmetnom konaní, keď vo vyššie uvedenej právnej veci podala dňa 7. 9. 2010

spoločnosť G. (ako právny predchodca sťažovateľa) návrh na zmenu účastníka na strane

žalovaného v 3. a 4. rade z dôvodu prevodu nehnuteľnosti zabezpečenej záložným právom

na nového vlastníka. Krajský súd v Bratislave počas takmer 2 rokov odo dňa podania

návrhu nerozhodol o zámene účastníka a to i napriek tomu, že aj Najvyšší súd SR v uznesení

pod sp. zn. zo dňa 31. 1. 2012 (6 strana, posledný odsek) vyslovil, že Krajský

súd v Bratislave pochybil tým, že uvedenú zámenu nevykonal. Sťažovateľ po doručení

predmetného uznesenia Najvyššieho súdu SR opätovne očakával, že Krajský súd

v Bratislave predmetnú zámenu vykoná, čo sa však bez akejkoľvek logickej argumentácie

a adekvátneho vysvetlenia nestalo v konaní Krajského súdu len raz. Preto sťažovateľ podal

dňa 5. 6. 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní. Až na podklade uvedenej sťažnosti vydal

dňa 15. 6. 2012 Krajský súd v Bratislave uznesenie, ktorým pripustil zámenu účastníka

na strane žalovaného. Krajsky súd v Bratislave prípisom zo dňa 3. 7. 2012 prostredníctvom

jeho podpredsedníčky následne potvrdil, že sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná. (...)

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že už len samotná

dĺžka konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-38Cb/741/1995 je

zjavne neprimeraná, keďže ani po 17 rokoch odo dňa podania samotného žalobného návrhu

nebolo, a to ani neprávoplatne, rozhodnuté vo veci samej v prvom stupni. Podľa názoru

sťažovateľa, tak bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil

nasledovný nález :

1. Základné právo spoločnosti D., s. r. o.(...), na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (...) a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-38Cb/741/1995 porušené bolo.

2. Spoločnosti D., s. r. o.(...), sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 13.000 €

(...), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia spoločnosti

D., s. r. o. v sume 269,58 €(...) za 2 úkony právnej pomoci (jeden úkon právnej pomoci

vo výške 127,16 eur; režijný paušál 7,63eur) na účet jej právneho zástupcu, JUDr. P. L.(...)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. Z-2-38 Cb 741/1995 dochádza k porušovaniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa stala

účastníčkou napadnutého konania „na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. Z-2-38Cb/741/1995-558 zo dňa 8. 2. 2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

SR sp. zn. zo dňa 2. 6. 2011“, teda nadobudnutím právoplatnosti uvedených

rozhodnutí v júli 2011. Je nesporné, že napadnuté konanie trvá celkovo už neprimerane

dlho, avšak sťažovateľka (jej zástupcovia) pred letom 2011 nemohla v daných súvislostiach

pociťovať žiadnu právnu neistotu, pretože k tomu mohlo dôjsť až po právoplatnom

pripustení zmeny účastníctva. Sťažovateľka 5. júna 2012 podala sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní, ktorú podpredsedníčka krajského súdu vo svojej reakcii na sťažnosť

z 3. júla 2012 uznala za dôvodnú, pričom medziiným dodala, že „vec Z-2-38Cb 741/1995

bude prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedníčkou krajského súdu až do jej

právoplatného skončenia, za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“.

Sťažovateľke bola doručená uvedená odpoveď podpredsedníčky krajského súdu 9. júla

2012, avšak nevyčkala na účinky uvedenej sťažnosti a podaním podľa

z 15. augusta 2012 sa obrátila na ústavný súd.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní

[podľa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe sudov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“) účinného v relevantnom čase v spojení s

Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch

a sudcoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil

protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe

súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez

zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť

sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

citovaného zákona].

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ako aj z jej príloh, ústavný súd dospel k názoru, že

využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa

citovaných ustanovení zákona o štátnej správe súdov a zákona o súdoch a sudcoch asi dva

mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, nepredstavuje dostatočný časový priestor

na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený neefektívnou činnosťou krajského súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko,

že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky iba formálnym

úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať,

ak by podpredsedníčka krajského súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľka podala

predtým, než sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o štátnej správe súdov

a zákona o súdoch a sudcoch, takéto formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa

sťažovateľkou aj so zreteľom na krátke trvanie jej

účastníctva v napadnutom konaní nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by

predstavoval splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia

. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to

v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku

nápravy, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné

a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Ústavný súd preto podľa v spojení s

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013