Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 167/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. R., P., vo veci namietaného porušenia základného práva

vlastniť a dediť majetok zaručeného v postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho rozsudkom č. k. -140

z 22. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. R. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2013 doručená sťažnosť J. R., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva vlastniť a dediť majetok zaručeného v

(ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) a jeho rozsudkom č. k. -140 z 22. novembra 2011.

Podľa sťažovateľa najvyšší súd napadnutým rozsudkom mal „odňať vlastnícke právo

sťažovateľa k nehnuteľnostiam a toto malo byť zapísané neoprávneným osobám“.

Napadnutým rozhodnutím mal najvyšší súd porušiť základné právo sťažovateľa zaručené

v .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Získal som nový dôkaz o vlastníctve mojich predkov, ktorý nemohol byť použitý

v konaní ROEP, pretože bol v maďarskom jazyku a preto som o ňom ani nevedel. Je to

kúpnopredajná zmluva overená notárom poradové číslo: 1717/1918 a pripájam ju k tejto

sťažnosti ako dôkaz č. 1.

Podľa dôkazu č. 1 na parcely č. 600 žili v minulosti dve rodiny, Š. P., ktorého

manželka bola A. rodená R. a na druhej polovici dvora žil J. P. P., ktorého manželka bola

A. rod. K. Boli to starý rodičia mojej manželky Z. rodenej P. a tí si odkúpili dvor od rodiny

Š. P., ako je uvedené v dôkaze č. 1.

Zakúpený dvor v osobnom vlastníctve podľa nevyvrátiteľného dôkazu č. 1 pred

mapovaním, teda pred rokom 1934 bol vedený v zápisniciach - hárkoch č. 2697 a 228, čo je

v dôkaze č. 1 uvedené. Dvor bol potom predaný predajokúpnou zmluvou 2418 a zapísaný do

vložky č. 382 v 13/14-inách - 496 m2 a v 1/14-ine = 38 m2, podľa skutočnej

držby /: 30. novembra 1946 čd. 2516 :/. Páni úradníci katastra v konaní ROEP

nepostupovali podľa vložky č. 382, ani podľa uznesenie súdu 2516/46 uvedeného vo vložke

č. 382, a odňali osobné vlastníctvo patriace : 1. A. R. rod. P. čp. 323 v 1/3-ine, 2. J. P.,

ktorého manželka je Z. rod. H. čp. 255 v 1/3-ine, 3. M. P. rod. P. čp. 709 v 1/3. Vložka č.

382 nachádzala sa v dokladoch ROEP. Najvyšší súd SR o vložke č. 382 vedel a napriek

tomu porušil zákony a moju žalobu zamietol.

Dvor o výmere 534 m2 parcela č. 600, nadobudli zákonitým spôsobom po vyššie

uvedených predchodcoch J. R. v 1/3-ine, J. R. v 1/3-ine a A. H. v 1/3-ine dedením

14 , D 1089/90 a kúpou RI 218/80. Vlastníctvo bolo protiprávne odňaté

úradníkmi katastra a SR bol porušený.

Dňa 25. 10. 2012 doručil mi Okresný súd vo Zvolene overenú kópiu notárskej

zápisnice NZ 13/59 - N 14/59 a pripájam ju k tejto sťažnosti ako dôkaz č. 2.

Notárska zápisnica v dôkaze č. 2 dokazuje, že spoluvlastníctvo dvora bolo zrušené.

Na druhej strane zápisnice sa uvádza, že sa dohodli s ostatnými spoluvlastníkmi pri zrušení

spoluvlastníctva dňa 17. marca 1955 u Ľudového súdu v K. pod č. -5 sme sa

dohodli a zrušili spoluvlastníctvo.

Je logické, že súd by nemohol povoliť odpredanie žiadnej čiastky dvora ak by bol

dvor spoločný. Vedeli to aj páni úradníci Správy katastra Z., riaditeľka Ing. B. a úradníčka

Ing. B., pretože v operáte katastra musela sa nachádzať kúpnopredajná zmluva vedená vo

vl. 3028 zo 7. 10. 1959 čd. 169, ktorou 1/3 dvora bola odpredaná M. P. rod. P., ako osobné

vlastníctvo. Uvedený úradníci uviedli do omylu Okresnú prokuratúru vo Zvolene dňa 19. 2.

2009, že dvor je spoločný. Prokuratúra bola povinná podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o

prokuratúre č. 153/2001 Zz. chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb,

vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na obnovu porušených práv a

vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Všetko sa konalo poza môj chrbát a bol

porušený , , a , správneho poriadku, bola

porušená povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im

vždy príležitosť aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Správne orgány sú

povinné zaoberať sa každou vecou ktorá je predmetom konania. Rozhodnutie musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť presne a

úplne skutočný stav veci. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a

vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia. Nič z toho nebolo rešpektované

a dodržané.

V proteste prokurátora Pd 21/09-5 zo dňa 17. 3. 2009 sa uvádza, že Správa katastra

Z. porušila zákon. Príslušný prokurátor to odôvodňuje tak, že Správa katastra Z. by

spôsobila duplicitu pri zápise vlastníckeho práva ohľadom parcely C-KN č. 600 o výmere

534 m2 (celý spoločný dvor) je zahrnutá aj parcela C-KN 600/2 o výmere 52 m2. Tento

údaj je nepravdivý.

... Najvyšší súd SR bol uvedený do omylu, pretože parcela 600/2 bola vytvorená

vložkárskou komisiou podľa rozdelenia čd. 1/47 dňa 2. 1. 1947 a preto som parcelu žiadal

zapísať vydržaním, aby som ju dostal na tom mieste pod mojou stavbou, kde mi ju

odovzdala odpredávateľka A. L. a mala k nej aj nákres rozdelenia ČD 1/47. Dvor dňa 17. 3.

2009, keď rozhodoval prokurátor, nebol spoločný, žiadna duplicita zápisov nevznikala.

Pozemok pod mojou stavbou vytvorený vložkárskou komisiou ako parcela č. 600/2

patrí do mojej tretiny dvora riadne kúpeného a nemôže dôjsť k žiadnej duplicite zápisu,

pretože parcela 600/5 v 13/14-inách a pozemky v držbe čd. 2516/46 nepresahujú 534 m2

dvora.

K odňatiu vlastníckeho práva nezákonným konaním došlo nasledovným spôsobom:

Po roku 1945 dostal sa k moci komunistický režim, ktorý pozemky bral, ako je

každému dobre známe a dával ich do užívania družstvám alebo iným občanom, ale

neukradol ich a v súčastnej dobe pozemky kradnú a lúpia novodobé orgány svojou mocou

a podvodmi.

Po roku 1946 bolo nariadené pozemky vedené v hárkoch a zápisniciach zapísať do

pozemnoknižných vložiek do vlastníctva alebo držby, tak ako komu patrili. Komunisti vydali

aj .

Najvyšší súd SR na strane 11 rozsudku chce obnoviť parcely č. 600/3 a 600/4

zriadené vložkárskou komisiou rozdelením čd. 1/47 zo dňa 2. 1. 1947 ktoré boli v držbe od

2. januára 1947 do 17. marca 1955, keď boli súdom zrušené!

Ak by rozsudok Najvyššieho súdu SR nebol zrušený došlo by k porušeniu § 149 ods. 1

č. 141, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 1951 o neoprávnenej

držbe a bol by porušený aj toho istého , pretože

neoprávnený držiteľ bol povinný vec vydať vlastníkovi a vlastník mohol každého, kto jeho

vec neprávom zadržoval, žalovať aby vec vydal a domáhať sa ochrany proti každému, kto

neprávom zasahuje do jeho vlastníckeho práva. M. P. rod. P. žalobu podala a u Ľudového

súdu v K. a parcely č. 600/3 a 600/4 boli zrušené.

Katastrálny úradníci domnievajúc sa, že ako dôchodca v hmotnej núdzi nebudem sa

môcť brániť pred súdom pre nedostatok finančných prostriedkov a tak moje vlastnícke

práva k dvoru, ktoré sa podľa , nepremlčujú, kradli,

lúpili podvodom a falšovaním a pozmeňovaním pozemkovej knihy tak, že pozemky v držbe,

teda len v užívaní prepisovali na vlastníctvo a pozapisovali osobám, ktoré si tieto pozemky

do vlastníctva nikdy nekúpili. Úradníci katastra chceli zapísať dve parcely č. 600/3 a 600/4

dvom osobám, ktoré si tieto parcely nikdy nekúpil, nikdy neboli uvádzané v žiadnej

katastrálnej mape a nemohli ich ani zdediť, pretože si ich nekúpili ani ich predchodcovia

a preto A. D. a M. G., uvádzané v rozhodnutí -4 nemohli byť ani účastníčkami

konania ROEP. Ja som dal toto nezákonné, nepravdivé a zavádzajúce rozhodnutie

preskúmať súdom podľa poučenia v zmysle a nasl. . ...

Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup

správneho orgánu žalovaného podľa § 250j ods.2 písm. c/ zrušil, pretože zistenie

skutkového stavu je nedostačujúce pre zákonné a správne posúdenie veci.

... Najvyšší súd SR nemal právo moju žalobu zamietnuť, ale mal sa zaoberať dôkazmi

pripojenými vo veci doplnenia žaloby zo dňa 8. 7. 2009, ktoré som k žalobe doručil dňa

26. 8. 2009, že v identifikácii č. 642/94 zo dňa 7. 4. 1994 parcely č. 600/3 a 600/4

v dedičskom konaní 589/93 sú už vedené ako dvor parcela č. 600 v katastri nehnuteľností na

J. P. 356 m2 a na P. P. 178 m2, preto Najvyšší súd SR vo svojom nezákonnom rozsudku

-140 nemal právo obnovovať parcely č. 600/3 a 600/4, ale mal potvrdiť

správny a zákonný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ktorý zistil pochybenia

správnych orgánov a v súlade platných zákonov zrušil nezákonné rozhodnutie Po-1/2008 zo

dňa 9. 6. 2009, aby som mohol pred Okresným súdom vo Zvolene dokázať moje vlastnícke

práva. Identifikáciu č. 642/94 zo dňa 7. 4. 1994 mal najvyšší súd k dispozícii.

Ďalšie dôkazy k môjmu vlastníckemu právu sú nasledovné:

Správa katastra Z., Z. doručila mi dňa 25. 4. 2008, Register obnovenej evidencie

pôdy (ďalej len ROEP) v katastrálnom území P. s chybnou výmerou mojich pozemkov.

Pozemky v registri nezodpovedali mojej tretine dvora kúpnej zmluvou RI 218/80

zo dňa 8. 7. 1980 ktorú vyhotovil advokát. Touto zmluvou zakúpili sme si s manželkou Z.

rod. P. 1/3-inu dvora o výmere 178 m2 vedený v evidenčnom liste číslo 525, ktorého kópiu

pripájam ako dôkaz č. 3.

Pozemky z parcely č. 600 sme si kúpili s manželkou v roku 1980 a evidenčné listy

v tom období boli platné verejné listiny a platili do 1. 1. 2005. Najvyšší súd SR sa tými

dôkazmi nezaoberal.

Najvyšší súd SR rozsudkom 1 Sžr/3/2010 zo dňa 22. 11. 2011 porušil § 6 ods. 1 a 2

o niektorých opatreniach na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Podľa tohoto zákona podklady potrebné na

zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov alebo inými

oprávnenými osobami, z archívov, z listín predložených účastníkmi konania a z iných

dôkazov. Podľa ods. 2 tohoto zákona, Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra

na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov, čo splnené nebolo. Štátne

orgány nekonali na základe SR v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon.

Predsedníčka komisie na obnovu evidencie pozemkov v k. ú. P. Bc. D. K. v prílohe

registra zo dňa 16. 4. 2008 doručila mi dňa 25. 4. 2008 listinu v ktorej uvádza, že pre

vypracovanie registra boli použité podklady z operátu pozemkovej knihy, dedičské

rozhodnutia, listy vlastníctva a iné dostupné listiny. Toto sú nepravdivé údaje. Do omylu

boli uvedení účastníci konania, spracovateľ registra, ale aj Najvyšší súd SR, ktorý na

základe podvodu moju žalobu zamietol. Pre vypracovanie registra neboli použité všetky

podklady z operátu pozemkovej knihy, pretože vložka č. 382, z ktorej pochádza moja tretina

dvora 178 m2 bola v konaní ROEP obchádzaná. Účastník konania ROEP J. R. vložku č.

382 do konania predložil, ale úradníci katastra ju ignorovali, zámerne obchádzali a zrejme

ju zatajili aj pred Najvyšším súdom SR keď o nej nerozhodol, preto rozsudok ktorým súd

moju žalobu zamietol je neplatný!

Boli použité nezákonné pozmenené vložky, v ktorých pozemky v držbe boli prepísané

na vlastníctvo pre osoby, ktoré nemohli byť účastníčkami konania ROEP.

Pokiaľ predsedníčka komisie uvádza, že boli použité dedičské rozhodnutia, tak

pravdivé dedičské rozhodnutia použité neboli, ale bolí použité chybné a zavádzajúce

dedičské rozhodnutia a tými boli uvedený do omylu účastníci konania, komisia ROEP, aj

Najvyšší súd SR. K tomu predkladám nasledovné dôkazy:

Ako dôkaz č. 4 pripájam kópiu z originálu Rozhodnutia D 1089/90, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 30. 8. 1990 a podľa ktorého som zdedil okrem iných nehnuteľností podiel

zo zastavanej plochy dvora parc. č. 600/2, 600/5 po mojej manželky Z. R. rod. P., naposledy

bytom P... ktorá zomrela dňa 9. 7. 1990. ale v registri je vedená ako žijúca osoba a po smrti

nadobudla 1/5 dvora, nevieme v ktorej časti parcely č. 600 sa jej vlastníctvo nachádza a

prečo mám opakovane po manželke dediť? Je možné, aby Najvyšší súd SR podľa takýchto

bludov a takéhoto podvodu moju žalobu zamietol? ...

Najvyšší súd SR zamietol moju žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ako

v odvolaní žiadal odvolateľ, ale nevyhovel odporcovi, že konanie zastavuje a nezrušil ani

nepotvrdil rozhodnutie odvolateľa. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

-96 zo dňa 12. 8. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 12. 2011

nezrušil.

Domnievam sa, že nátlak na vôľu poškodeného bol vykonaný aj tým, že bol

pozmeňovaní obsah rozhodnutia súdov, notárstiev a iných listín a násilím bolo odoberané

moje vlastnícke právo a právo mojej rodiny.

Ako dôkaz č.5 pripájam k tejto sťažnosti kópiu z originálu OSVEDČENIE

O DEDIČSTVE č. zo dňa 25. 3. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňom 10. 4. 2003. Týmto rozhodnutím JUDr. A. M. notárka, ako súdna komisárka podľa čl.

VI. ukladá, že Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Z. vykoná záznam tejto

listiny v katastri nehnuteľností tak, že okrem iného ALV: vložka č. 382, vložka č. 3028 bez

zmeny, BLV: J. R. a A. H. nadobúdajú po 1/6-ine.

Poručiteľ J. P. nadobudol dvor kúpou podľa platne registrovanej zmluvy dňa

1. 6. 1932 1/3-inu dvora z parcely č. 600 o výmere 534 m2 ako som už vyššie uviedol.

Druhú tretinu si kúpil od svojej sestry z vložky 382 pod B. rad. č. 1 od A. R. rod. P. a to

kúpnou zmluvou registrovanou pod RI. 105/68 dňa 1. 6. 1968 vo vl. č. 3028 na menách

prevodkýň, vedené u Strediska geodézie vo Z. v ev. nehnuteľností pre obec P. ako EN 600

zast. pl. 534 m2. J. R. a jeho sestra A. H. sú zákonitý dedičia po J. P., pretože ich matka Z.

R. rod. P. zomrela skôr ako ich starý otec J. P. a Najvyšší súd SR to zrejme nevie, keď sa

pokúsil obnoviť parcele č. 600/3 a 600/4, ktoré neexistujú, pretože boli zrušené súdom. J. R.

zákonným spôsobom nadobudol 1/6-inu z vložky č. 382 a 1/6-inu z vložky č. 3028, spolu

1/3-inu 178 m2 dvora a rovnakým spôsobom nadobudla dvor aj A. H. rod. R. 1/3 dvora.

Predsedníčka komisie K. tiež uviedla, že pri spracovaní údajov boli spracovateľom

odstránené zápisy z predchádzajúcich období. Vo veci ROEP nemohli byť odstraňované

žiadne zápisy a listiny, bol by tým porušený

Nemalo byť odstránené ani Uznesenie Ľudového súdu v K. zo dňa 9. 10. 1959 Čd

169/59, ktorým súd povoľuje v pozemkovej knihe k. ú. Obce Pliešovce vo vložke č. 382 zápis

na základe kúpnopredajnej zmluvy schválenej ONV v K. dňa 29. 4. 1959 pod č. Výst.

3386/59/28. Kópiu uznesenia Čd 169/59 pripájam k sťažnosti ako dôkaz č. 6.

Ľudový súd v K. povoľuje odpredať podiel dvora v 1/3-ine z vložky č 382 podľa B 3

patriaci M. P. rod. P. a to tiež dokazuje, že spoločný dvor na parcely č. 600 bol zrušený.

Najvyšší súd porušil ) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný

pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre

každého a je záväzný aj pre katastrálnych úradníkov, aj pre Najvyšší súd SR.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Navrhujem Ústavnému súdu SR zrušiť Rozsudok Najvyššieho súdu SR

č. -140 zo dňa 22. 11. 2011 a navrhujem zákonný rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. -96 zo dňa 12. 8. 2010 ako správny potvrdiť.

Navrhujem nahradiť J. R. trovy konania vo výške 350 Eur. ...

Navrhujem uhradiť škodu spôsobenú prieťahmi konania nezákonným zamietnutím

mojej žaloby, a tým neumožnenie zápisu môjho práva do katastra nehnuteľností a tiež

znemožnenia odpredania mojich nehnuteľností, čím mi škoda vznikla a stratu ušlého zisku

z prenájmu mojich nehnuteľností, čo predstavuje sumu 1500 Eur.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

vlastniť a dediť majetok zaručeného v postupom najvyššieho súdu a jeho

rozsudkom č. k. -140 z 22. novembra 2011.

Ústavný súd podotýka, že podľa a

ústavnú sťažnosť môže podať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné

práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavnú sťažnosť nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta

porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich (napr. ,

).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ namieta postup

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudok

z 22. novembra 2011, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 18. februára 2013.

Z uvedeného vyplýva, že nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3

na podanie sťažnosti podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene

podanú ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a že návrh sťažovateľa na

zrušenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazaný na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013