Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 161/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., V., zastúpenej advokátom JUDr. J.

T., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho platobným rozkazom z 5. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2012 doručená sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., V. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Piešťany

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho platobným

rozkazom z 5. apríla 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

na návrh žalobcu vydal 5. apríla 2012 platobný rozkaz, ktorým uložil

sťažovateľke povinnosť do 15 dní od jeho doručenia zaplatiť žalobcovi sumu 22 446,80 €

s prísl. alebo v tej istej lehote mohla sťažovateľka podať proti platobnému rozkazu odpor.

Okresný súd súčasne s vydaním platobného rozkazu 5. apríla 2012 vydal aj uznesenie,

ktorým sťažovateľku vyzval, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila k žalobou žalobcu

uplatnenému nároku, aby uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a aby navrhla

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Napokon okresný súd 24. apríla 2012 nariadil

v predmetnej veci aj pojednávanie na 11. júl 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný

súd zaslal sťažovateľke tak platobný rozkaz z 5. apríla 2012, ako aj uznesenie z toho istého

dňa a napokon aj predvolanie na nariadené pojednávanie v jednej obálke, mal sťažovateľku

podľa jej tvrdenia uviesť do omylu, v dôsledku čoho bola sťažovateľka v presvedčení, že

voči platobnému rozkazu nemusí podávať odpor, ale že svoje výhrady voči nemu predloží

okresnému súdu priamo na nariadenom pojednávaní. V uvedenom presvedčení

sťažovateľku utvrdzovala nielen skutočnosť, že okresný súd predmetný platobný rozkaz

nevydal pod spisovou značkou „Rob“, ale ho vydal pod spisovou značkou registra „Cb“, ale

tiež ju v tom utvrdzoval aj fakt, že podľa ustanovení

okresný súd nariaďuje vo veci platobného rozkazu pojednávanie až vtedy, keď bol

proti platobnému rozkazu podaný odpor. Vzhľadom na uvedený podľa sťažovateľky

zmätočný postup okresného súdu v danej veci bolo vydaným platobným rozkazom č. k.

-43 z 5. apríla 2012 porušené jej základné právo na spravodlivú súdnu ochranu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Odporca/sťažovateľ bol postupom súdu uvedený do omylu a v dôsledku uvedeného

mu bolo odopreté právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces

a právo na konanie pred súdom.

Z postupu súdu prvého stupňa mal sťažovateľ za to, že nakoľko vo veci bolo riadne

nariadené pojednávanie, nemusí odpor proti predmetnému platobnému rozkazu, nakoľko sa

domnieval, že postačuje, aby si uplatnil svoje nároky /obranu/ preložil dôkazy na

predmetnom pojednávaní, ktoré bolo vo veci vytýčené ( , súd vykonáva

dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez

ústneho pojednávania).

Konanie je vedené na súde v spisovej agende Cb, t. j. v rámci agendy, v ktorej súdy

rozhodujú vo veci samej rozsudkom alebo uznesením a nie v spisovej agende Ro, resp. Rob,

ako by správne malo byť konanie vedené, pokiaľ súd rozhoduje vo veci platobným

rozkazom. Sťažovateľ mal preto dôvodne za to, že súd vo veci platobným rozkazom

nerozhodol, resp. že tento nie je relevantný vzhľadom na vytýčené pojednávanie a značku

spisovej agendy, pod ktorou je konanie vedené, a keďže súd vo veci nariadil pojednávanie

mal za to, že súd v rámci neho vykoná dokazovanie a na základe neho následne rozhodne

vo veci rozsudkom, resp. uznesením. ...

Súd jednak postupoval v zmysle ust. § a 115 , t. j. vo veci pripravoval a aj

vytýčil pojednávanie; zároveň však vo ešte predtým vydal platobný rozkaz podľa .

V zmysle ust. , ak súd vydá platobný rozkaz, nenariaďuje už pojednávanie.

Resp. v zmysle ust. , pojednávanie po vydaní platobného rozkazu súd

nariadi vtedy, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,

čím sa ale zároveň zrušuje samotný platobný rozkaz v plnom rozsahu. Tvrdíme, že súd

nemôže súčasne vo veci rozhodnúť platobným rozkaz a zároveň na prejednanie veci

nariadiť pojednávanie, t.j. vo veci samej jednak meritórne rozhodnúť, pričom zároveň v tom

istom čase vo veci samej pripravuje a vytýči pojednávanie, v rámci ktorého môžu účastníci

prekladať návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré majú byť podkladom pre samotné

meritórne rozhodnutie vo veci. ...

Tvrdíme, že zákon nepozná žiadne ustanovenie o akomsi „podmienenom

pojednávaní“, t. j. že súd ho síce vytýči ale to sa bude konať len ak sťažovateľ nepodá

odpor. Mimo toho, súd sťažovateľa na takýto možný postup ani neupozornil. Nie je zrejmé,

kedy a na základe akého ustanovenia právneho predpisu sa konajúci súd rozhodol, že

pojednávanie sa konať nebude? ...

Opakovane tvrdíme, že v dôsledku vyššie uvedeného postupu súdu, mal sťažovateľ

dôvodne za to, že súd vo veci platobným rozkazom nerozhodol, resp. že tento nie je

vzhľadom na vytýčené pojednávanie relevantný a preto nemusí podávať odpor a keďže súd

vo veci nariadil pojednávanie, svoje nároky si riadne uplatní v rámci dokazovania na

pojednávaní a až na základe týchto skutočností súd vo veci rozhodne rozsudkom. V

dôsledku uvedeného bol sťažovateľ uvedený do omylu, pre ktorý si nemohol riadne uplatniť

svoje práva, čím mu bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti M., s. r. o... na súdnu a inú právnu ochranu podľa 2

hlavy, 7 oddielu SR, postupom Okresného súdu v Piešťanoch a následným

právoplatným platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Piešťany sp. zn.:

-43 dňa 05. 04. 2012 porušené bolo.

2. Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany sp. zn.: -43 zo dňa 05. 04.

2012, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd v Piešťanoch je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov

právneho zastúpenia v celkovej výške 269,58 €... na účet advokáta, JUDr. J. T... do 15 dní

od právoplatnosti nálezu.“

Okrem uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd vydaním dočasného

opatrenia odložil vykonateľnosť platobného rozkazu č. k. -43 z 5. apríla 2012,

avšak svoj návrh žiadnym spôsobom neodôvodnila v súlade s požiadavkami § 52 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho platobným rozkazom z 5. apríla 2012

nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 .

V súvislosti s napádaným platobným rozkazom okresného súdu ústavný súd

poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“),

ktorý vyplýva z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred

súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Pokiaľ ide o sťažovateľkou napádaný platobný rozkaz č. k. -43

z 5. apríla 2012, ústavný súd podotýka, že sťažovateľka toto rozhodnutie nenapáda

v súvislosti s jeho meritom, t. j. nenapáda toto rozhodnutie po materiálnej (vecnej) stránke,

ale jeho spochybnenie spája výlučne s procesným postupom okresného súdu nasledujúcim

po jeho vydaní, a to konkrétne v súvislosti s jeho doručovaním spoločne s predvolaním na

nariadené pojednávanie, ako aj s uznesením, ktorým bola sťažovateľka vyzvaná na vecné

vyjadrenie sa k žalobe.

Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o vecnú stránku

napádaného platobného rozkazu, sťažovateľka v prípade jej nespokojnosti s týmto

rozhodnutím, mala a mohla na jeho nápravu využiť opravný prostriedok priznaný jej ako

účastníčke konania proti tomuto typu rozhodnutia , a to

odpor, o možnosti podania ktorého bola sťažovateľka v jej doručenom platobnom rozkaze

č. k. -43 z 5. apríla 2012 okresným súdom riadne poučená.

Pokiaľ však sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namieta, že uvedený

opravný prostriedok (odpor) proti ňou napádanému platobnému rozkazu nevyužila práve

v dôsledku podľa nej zmätočného postupu okresného súdu, ktorý ju v súvislosti

s možnosťou podania odporu mal uviesť do omylu, podľa zistenia ústavného súdu sa

sťažovateľka domáhala zjednania nápravy pre ňu nepriaznivých následkov takéhoto postupu

okresného súdu žiadosťou doručenou okresnému súdu 29. júna 2012, ktorou sa domáhala

odpustenia lehoty na podanie odporu, a spolu s touto žiadosťou sťažovateľka podala

súčasne aj odpor proti označenému platobnému rozkazu.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu sp. zn. zistil, že predmetnú

žiadosť sťažovateľky o odpustenie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu

okresný súd síce uznesením č. k. -55 z 18. júla 2012 zamietol, avšak na základe

sťažovateľkou podaného odvolania 27. júla 2012 Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn.

z 30. novembra 2012 zmenil označené uznesenie okresného súdu tak, že

sťažovateľke odpustil zmeškanie lehoty na podanie odporu proti predmetnému platobnému

rozkazu.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sa využitím jej dostupných a Občianskym

súdnym poriadkom priznaných prostriedkov nápravy nielenže účinne domohla zjednania

nápravy namietaného neštandardného postupu okresného súdu, ktorý na základe jedného

a toho istého žalobného návrhu nielenže vydal platobný rozkaz, ale súčasne na jeho

prerokovanie nariadil aj pojednávanie, ale z uvedeného tiež vyplýva, že sťažovateľka sa tak

v konaniach pred všeobecnými súdmi domohla aj navrátenia lehoty na vecné preskúmanie

sťažnosťou napádaného platobného rozkazu, a to na základe všeobecnými súdmi

deklarovaného včasného podania odporu sťažovateľkou proti tomuto platobnému rozkazu.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka sa môže a napokon sa aj účinne domohla ochrany

svojho práva, ktorého porušenie namieta aj v konaní pred ústavným súdom, už v konaniach

pred všeobecnými súdmi, ústavný súd s ohľadom na citované ustanovenie čl. 127 ods. 1

(princíp subsidiarity) jej sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

platobného rozkazu okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta

), ústavný súd o tých častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka domáhala ich

priznania, už nerozhodoval.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

rozhodovať o návrhu sťažovateľky na vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013