Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 139/2013
PDF · 161.09 KB
No categories available
IV. ÚS 139/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 254/2006 a postupom Krajského súdu
v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoE 112/2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 254/2006 (ďalej
aj „napadnuté konanie okresného súdu “) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoE 112/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie
krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou
o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkom k spísaniu notárskej zápisnice, ktorá
obsahovala okrem iných náležitostí súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou. Z dôvodu
nesplnenia povinností zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia
pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade exekučného titulu
(notárska zápisnica). Prvostupňový súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie,
avšak v priebehu jej vykonávania následne exekúciu uznesením sp. zn. 10 Er 254/2006
z 8. februára 2012 zastavil. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podala
sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 8 CoE 112/2012
z 30. augusta 2012 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.
V sťažnosti sťažovateľka uvádza, že sa nemohla „... stotožniť s odôvodnením
označeného rozhodnutia porušovateľa a to tak po stránke právnej, ako aj po stránke
skutkovej a preto podal proti nemu odvolanie. Navyše, sťažovateľ podal po podaní
odvolania návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP
a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ! Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom
rade nerozhodli do skončenia konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania!
Porušovateľ v druhom rade rozhodol priamo o odvolaní sťažovateľa a to tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil, rozhodnutie je obsahom uznesenia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 30. 8. 2012, sp. zn. 8 CoE 112/2012. V danom rozhodnutí sa súd vôbec nezmieňuje
o procesnom návrhu sťažovateľa! Práve chýbajúca procesná činnosť porušovateľov vecne
vyjadrená vydaním rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania postupom
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj úplná
ignorácia právnej argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k nutnosti súdu konať
položením prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, zásadným spôsobom
porušila základné práva sťažovateľa...“.
Sťažovateľka podala v priebehu konania pred všeobecnými súdmi návrh
na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý odôvodnila tým, že «súd sa nijako
nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako
nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve
o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby
v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva... Tvrdíme, že
v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte
tohto sporu Súdny dvor Európskej únie... Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná
príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci
spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty
vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi
súdmi Slovenskej republiky. Máme za to, že v danom prípade je potrebné požiadať Súdny
dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a to v súvislosti
s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS
a jej následnej aplikácii exekučným súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy.».
Podľa sťažovateľky „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa návrhom
sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť pokračovanie
civilného procesu) v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala
na základe správneho a adekvátneho právneho základu súčasťou ktorého je aj výklad práva
spoločenstva (či úniového práva) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym dvorom
Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke.“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
alternatívne postupom krajského súdu v napadnutom konaní, uznesenie krajského súdu
sp. zn. 8 CoE 112/2012 z 30. augusta 2012 zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej
prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasťou sťažnosti
je aj návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia krajského súdu sp. zn. 8 CoE 112/2012
z 30. augusta 2012 podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené,
b) ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci,
odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.
Ústavný súd zo spisu vedeného pod sp. zn. Rvp 13756/2012 zistil, že sťažovateľka už
2. novembra 2012 doručila ústavnému súdu obdobnú sťažnosť, v ktorej (zhodne s touto
sťažnosťou) namietala okrem iného aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 Er 254/2006 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 CoE 112/2012, pričom v tejto sťažnosti okrem iného formuluje aj výhrady voči
tomu, že v predmetnej veci vo veci konajúce súdy nepožiadali Súdny dvor Európskej únie
o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. O tejto sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 13756/2012 nebolo doteraz rozhodnuté.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2013