Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 124/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť I. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

„v konaní č. (pôvodne vedenom pod č. k. ), napadnutom

žalobou zo dňa 27. 6. 2000, doručenou... Okresnému súdu Pezinok“, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2013 doručená sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

„v konaní č. (pôvodne vedenom pod č. k. ), napadnutom

žalobou zo dňa 27. 6. 2000, doručenou Okresnému súdu Pezinok“.

V úvode sťažnosti ako porušovateľov svojich práv sťažovateľ uvádza Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a Okresný súd Bratislava III. Z obsahu jeho sťažnosti

však vyplýva, že konanie, v súvislosti s ktorým svoju sťažnosť podľa

podáva, začal sťažovateľ podaním žaloby zo 27. júna 2000 na Okresnom súde Pezinok.

Uvedenou žalobou sa mal domáhať „neplatnosti rozhodnutia Obvodného úradu v P.

č. j. 742/PPLH/2000 zo dňa 17. 5. 2000“, avšak sťažovateľ konštatuje, že „nemá vedomosť,

že by miestne a vecne príslušný súd bol vo veci konal“. Keďže Okresný súd Pezinok

sťažovateľovi oznámil, že v jeho veci vedený „spis č. k. mal byť dňa

22. 9. 2003 prevedený do oddelenia a nachádza sa na Okresnom súde

Bratislava III“, podal predsedovi Okresnému súdu Bratislava III sťažnosť podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) namietajúc zbytočné prieťahy v ním

iniciovanom súdnom konaní. Prípisom z 8. októbra 2012 Okresný súd Bratislava III

sťažovateľovi oznámil, že jeho vec bola 28. apríla 2005 odstúpená krajskému súdu.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ podaním z 21. novembra 2012 podal predsedovi

krajského súdu sťažnosť „s dôrazom na zistenie, či v danej veci neboli spôsobené prieťahy

v konaní, alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania“. V sťažnosti konštatoval,

že aj keď je „predpoklad, že sťažnosť sťažovateľa z 21. 11. 2012 bola doručená Krajskému

súdu v Bratislave dňa 28. 11. 2012, doteraz... neeviduje žiadnu písomnú odpoveď na jeho

sťažnosť, hoci 30 dňová zákonná lehota uplynula najskôr 28. 12. 2012.

Za podstatné porušenie svojich práv považuje sťažovateľ nečinnosť pôvodného

Okresného súdu v Pezinku od podania jeho žaloby zo dňa 27. 6. 2000 na súd do 22. 9. 2003

kedy mal byť spis postúpený na Okresný súd Bratislava III., nečinnosť Okresného súdu

Bratislava III. do 28. 4. 2005, kedy mala byť následne napadnutá vec odstúpená Krajskému

súdu v Bratislave, ako aj nečinnosť Krajského súdu v Bratislave od apríla 2005

až doteraz.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vydať vo veci takéto rozhodnutie:

„1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v článku 48 odsek 2) SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa článku 6 odsek 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

č. (pôvodne vedenom pod č. k. ), napadnutom žalobou zo dňa

27. 6. 2000, doručenou bývalému Okresnému súdu Pezinok porušené bolo.

2. I. P. priznáva finančné zadosťučinenie 10.000 Eur..., ktoré mu Okresný súd

Bratislava III a Krajský súd Bratislava sú povinné zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. I. P. priznáva úhradu trov konania vo výške 328 Eur, ktorú sumu Okresný súd

Bratislava III. a Krajský súd Bratislava sú povinné uhradiť na účet advokáta JUDr. V. Z.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľa doručeného 25. februára 2013

konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený právnym zástupcom,

nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktoré

sú ustanovené v a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

V danej veci ústavný súd považuje za závažný obsahový nedostatok rozpor medzi

sťažovateľom špecifikovanými porušovateľmi označených práv v úvode sťažnosti (Okresný

súd Bratislava III, krajský súd) a štátnym orgánom uvedeným v prvom bode petitu

sťažnosti, ktorým sa domáha vyslovenia porušenia práv zaručených

a čl. 6 ods. 1 dohovoru (Okresný súd Pezinok). Z argumentácie obsiahnutej v sťažnosti síce

vyplýva, že konanie je v súčasnosti vedené pravdepodobne krajským súdom, avšak

vyslovenie porušenia označených práv týmto súdom nenavrhuje. Pritom v ďalšom bode

petitu žiada, aby bol krajský súd (spolu s Okresným súdom Bratislava III) zaviazaný

na zaplatenie finančného zadosťučinenie, avšak jeho navrhovanú výšku sťažovateľ v celej

sťažnosti žiadnym spôsobom neodôvodňuje. V dôsledku týchto nedostatkov sťažnosti

nemožno bez pochybností ustáliť, proti činnosti, resp. nečinnosti ktorého štátneho orgánu

sťažnosť smeruje, a v prípade, ak má smerovať proti krajskému súdu, potom ani z petitu

a ani z argumentácie sťažnosti nie je zrejmé, pod akou spisovou značkou krajský súd

v súčasnosti konanie o návrhu sťažovateľa vedie. V tejto súvislosti ústavný súd

poznamenáva, že pokiaľ je údaj o spisovej značke, pod ktorou je vedené konanie o jeho

návrhu krajským súdom, sťažovateľovi neznámy, právny poriadok mu umožňuje takúto

informáciu zistiť prostredníctvom inštitútov upravených

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme

klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa považoval

už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na odmietnutie

sťažnosti.

So zreteľom na opísané dôvody ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ) bez toho, aby sa bližšie zaoberal

argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k ním namietanému porušeniu označených práv.

Toto rozhodnutie ústavného súdu však nie je prekážkou konania o namietanom porušení

základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, pokiaľ sťažnosť bude obsahovať všetky náležitosti ustanovené § 20 a § 50

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2013