Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-150-2022.pdf
PDF · 220.41 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/150/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci žalobcu: A.. J. Č. C. Č. C. Z. C. , K. Č., X. G. X.X.XXXX, K. Č.R. XXXXXX/XXXX, V. L. L., L. Č.. XX/XX, zastúpený JUDr. Peter Bilkovič, advokát, Bratislava, Strojnícka č. 8, proti žalovanej: A.. Z. L. Ú. M. A. S. Y. Á. , K. O., X. G. XX.X.XXXX, K. Č. XXXXXX/XXXX, V. L. L., V. Č.. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, so sídlom v Bratislave, Dobšinského č. 12, za ktorú konajú JUDr. Ondrej Škodler, Mgr. Branislav Rybanský, Mgr. Zdenko Seneši, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 24. februára 2022, č. k. 17 C 85/2018-215, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 24. februára 2022, č. k. 17 C 85/2018-215, p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.2. 2022, č. k. 17 C 85/2018-215, vyhovel žalobe žalobcu a určil, že nehnuteľnosť postavená na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, označená súpisným č. XXX, rekreačná chata, vedená v registri „C“ na Okresnom úrade R., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, k. ú. R., obec R., okres R., je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele 1 vzhľadom k celku a žalovanej v podiele 1 vzhľadom k celku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 118 ods. 1, ods. 2, § 119 ods. 1, ods. 2, § 132 ods. 1, ods. 2, § 133 ods. 2, § 588, § 126 ods. 1, § 123, § 124 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.8.2018, v znení zmeny petitu žaloby, pripustenej na pojednávaní dňa 16.2.2022 domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť postavená na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, označená súpisným č. XXX, rekreačná chata, vedená v registri „C“ na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor na LV č. XXXX, k. ú. R., obec R., okres R., je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele 1/2 vzhľadom k celku a žalovanej v podiele 1/2 vzhľadom k celku. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej v registri „C“ Okresného úradu Senec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, katastrálne územie R., obec R., okres R., a to parcela č. XXXX/XX o výmere 316 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX//XXX o výmere 173 m2 - ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX o výmere 396 m2 - ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX o výmere 362 m2 - ostatné plochy a rekreačnej chaty súpisné č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX, a to každý v 1/2 vzhľadom k celku. Predmetnú nehnuteľnosť, rekreačnú chatu žalobca a žalovaná získali na základe dražby nehnuteľnej veci, ktorá bola vedená exekútorským úradom Pezinok, Mgr. Dušanom
Noskovičom, sp. zn. EX 428/1999, dňa 27.2.2002. Predmetom dražby bola stavba - rekreačná chata postavená na parcele č. XXXX/XX, súpisné č. XXX a opis nehnuteľnosti sa nachádzal vo vyhláške o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 25.1.2002 a v znaleckom posudku Ing. E. F. č. 036/2001, zo dňa 14.3.2001. Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 40 Er 1631/99, zo dňa 9.4.2002, právoplatným a vykonateľným dňa 30.4.2002, bol príklep udelený na dražbe schválený. Nehnuteľnosť v tom čase bola Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra R., zapísaná na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, každý v 1/2 ako druh stavby súpisné č. XXX rekreačná chata na parcele č. XXXX/XX (vedená na LV č. XXXX pod súpisným č. XXXX). Žalovaná nadobudla vlastnícke právo aj k susediacej rekreačnej chate vedenej na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, so súpisným č. XXX, postavenej na parcele XXXX/XX o výmere 352 m2 - zastavané plochy a nádvoria a neskôr aj k parcele č. XXXX/XXX o výmere 826 m2 - ostatné plochy. Na uvedenom liste vlastníctva, zrejme zápisom Z-XXXX/XX, na základe potvrdenia o súpisnom čísle č. XXXXX/XXX/XXXX/Výst., zo dňa 27.4.2017, je vyznačené aj súpisné č. XXX budovy - rekreačnej chaty postavenej na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Ide o jediný vstupný vchod s elektromerom budovy (súčasť budovy) so súpisným č. XXXX, vedenom na LV č. XXXXX, k. ú. R.. Tento nie je časťou budovy, ani nijako stavebne nepatrí ku chate súpisné č. XXX. Žalobca je presvedčený, že týmto konaním žalovaná úmyselne poprela spoluvlastnícke právo žalobcu, o čom svedčí aj nasledovná skutočnosť, že kúpnou zmluvou s Mestom Senec č. XXX/XX/XXKZ, zo dňa 23.3.2018, nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 - teda pozemku, ktorý leží pod vchodom do rekreačnej chaty súpisné č. XXXX. Uvedená kúpna zmluva s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je však neplatná, a z tohto dôvodu sa žalobca dovoláva aj neplatnosti tohto právneho úkonu. To, že konanie žalovanej bolo úmyselné a cielené, dokazuje aj jej ďalšie správanie, kedy bez platného stavebného povolenia vybúrala nový vchod do budovy súpisné č. XXXX a bráni všemožnými prostriedkami žalobcovi užívať aj jeho nehnuteľnosť s vchodom, ktorý tam bol od začiatku, takto bol aj skolaudovaný a existuje dodnes. Žalobca disponuje kompletnou stavebnou dokumentáciou rekreačnej chaty súpisné č. XXXX, z ktorej je tiež zjavné, že pod sporným vchodom sa nachádza aj podpivničený suterén, tzv. zásobovacie okienko a v spornom vchode sú aj merače elektroinštalácie celej budovy, všetko v pôvodnom stave. Žalovaná upiera spoluvlastnícke právo žalobcu a spochybňuje jeho vlastníctvo k časti rekreačnej chaty, preto žalobca nemá inú možnosť ako svoje právo brániť a vynútiť si ich touto žalobou, právne dôvodil § 137 písm. c/ C.s.p., podľa ktorého žalobou možno požadovať určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Preukázateľný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcu je daný už tým, že i keď všetky skutkové okolnosti nasvedčujú, že je ideálnym spoluvlastníkom aj spornej časti nehnuteľnosti, ktorá je jej súčasťou, v 1/2, len na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu môže deklarovať svoje spoluvlastnícke právo a len táto skutočnosť môže zosúladiť skutkový stav so stavom právnym zápisom do katastra nehnuteľností a môže požadovať na žalovanej, aby tieto jeho práva nerušila. Žalobca predložil súdu prostriedky procesného útoku: list vlastníctva č. XXXX; vyhláška o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 28.1.2002; zápisnica o dražbe nehnuteľnosti a udelení príklepu sp. zn. EX 428/1999, zo dňa 14.2.2002; Uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 40 Er 1631/99; výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zo dňa 21.5.2002; spis Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 40 Er 1631/99; uplatnenie práva na odkúpenie pozemku - parcely č. XXXX/XXX o výmere 18 m2; stanovisko mesta R. zo dňa 29.1.2018; Oznámenie o výsledku štátneho stavebného dohľadu mesta Senec č. j. Výst. 1012-17- Sc, zo dňa 26.9.2017 - konštatovanie porušení stavebného zákona; Rozhodnutie o prerušení konania a odkázanie na súd č. j. Výst 1012-17-Sc, zo dňa 15.6.2018; list Mesta Senec zo dňa 29.1.2018; výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. R.; kúpna zmluva č. XXX/XX/XXKZ, zo dňa 23.3.2018; list mesta R. zo dňa 29.1.2018; Oznámenie o výsledku štátneho stavebného dohľadu sp. zn. Výst.1012-17-Sc, zo dňa 26.9.2018; rozhodnutie o prerušení konania Mesta Senec, č. j. Výst.1012-17-Sc, zo dňa 15.6.2018. 1.2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala, že jej nie je zrejmé, z akého právneho titulu odvodzuje žalobca svoje údajné spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, rovnako táto skutočnosť nevyplýva ani z dôkazov, ktoré k žalobe priložil. Namietala aj argument žalobcu, že predloženými dôkazmi preukázal, že nehnuteľnosť ako celok nadobudli strany sporu v dražbe do podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2, a táto je bez akýchkoľvek pochybností popísaná v znaleckom posudku Ing. F. a takisto jej stav v čase kúpy má byť údajne doložený stavebnou dokumentáciou. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva so žalovanou na základe dražby nehnuteľnej veci, pričom opis nehnuteľnosti tak, ako ho uvádza žalobca, sa nachádza vo vyhláške o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 25.10.2002, ktorú žalobca priložil k žalobe. Podľa žalovanej z uvedeného opisu nehnuteľnosti a ani z ostatných dokumentov týkajúcich sa predmetnej dražby, predložených žalobcom nevyplýva, že by ich súčasťou bola aj sporná nehnuteľnosť. Z uvedeného opisu
vyplýva len skutočnosť, že predmetom dražby bola nehnuteľnosť, ležiaca na pozemku s parcelným č. XXXX/XX, a nie aj nehnuteľnosť, ktorá leží na pozemku parcela č. XXXX/XXX vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná zdôraznila, že je vlastníčkou nehnuteľnosti so súpisným č. XXX/XX, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/XX, vedenej v registri „C“ na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, katastrálne územie R., obec R., okres R. (ďalej len „nehnuteľnosť žalovanej“) ako aj nehnuteľnosti, ktorá má rovnaké súpisné číslo ako nehnuteľnosť žalovanej, čo svedčí o tom, že predmetná nehnuteľnosť je a aj vždy bola jej súčasťou. Za danej procesnej situácie, v ktorej žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, nemôže byť daný ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Žalobca v žalobe neuviedol relevantné skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný, keď judikatúra, na ktorú žalobca v tomto smere poukázal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 49/2003), nie je na daný prípad aplikovateľná. Žalobca nemôže mať a ani nemá žiadny vážny právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti o veľkosti 18 m2. Zo strany žalobcu sa jedná len o vyostrovanie konfliktu medzi stranami, ktorý začal práve žalobca, ktorý začal prerábať spoločnú nehnuteľnosť bez súhlasu žalovanej ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti, pričom nerešpektoval počas prác práva ubytovaných hostí na pokoj, zasahoval do spoločného kúrenia, vody a kanalizácie, pri prerábaní dokonca došlo k vytopeniu prízemia. Žalobca neprimeraným spôsobom užíva spoločné priestory a bráni žalovanej v užívaní jej vlastnej nehnuteľnosti. Žalobca spoluvlastníctvo na tejto nehnuteľnosti ani nemôže potrebovať, pretože z ulice k nej nie je prístup a nepotrebuje ju ani k užívaniu svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, keď na prevádzku spoločnej nehnuteľnosti slúži iný vchod, hodnota tohto podielu je nepatrná. Žalovaná zdôraznila skutočnosť, že je súčasne aj spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá bola kupovaná spoločne so žalobcom v roku 2003 a ani v tom čase, ani dodnes nemala vedomosť, ani informáciu, rovnako ako žalobca, že na pozemku parcela č. XXXX/XXX má ležať časť kúpenej nehnuteľnosti, a teda, že môžu žiadať Mesto Senec o kúpu pozemku parcela č. XXXX/XXX, inak by o odpredaj tohto pozemku žalobca a žalovaná ako spoluvlastníci požiadali Mesto Senec už v roku 2003. Obaja však požiadali o odkúpenie pozemkov okolo spoločnej nehnuteľnosti, teda pozemkov parcely č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, ako aj pozemku pod budovou parcely č. XXXX/XX, aby mali prístup priamo do vlastného objektu z verejnej komunikácie. Obidva objekty boli v minulosti v správe jedného subjektu, a nikdy nebolo riešené, kde sa nachádza elektromer, ani kto kadiaľ prechádza, čo bolo podmienené dobrými vzťahmi pôvodných vlastníkov. Žalovaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti ponechala voľný prístup žalobcu k elektromeru z nehnuteľnosti a ani mu inak nebráni v prevádzke a užívaní nehnuteľnosti, žalobca odmieta rešpektovať práva žalovanej ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti a robí úkony a úpravy bez jej vedomia a súhlasu alebo aj napriek jej výslovnému nesúhlasu. V závere vyjadrenia uviedla, že žiadna zo strán sporu nie je nijako obmedzovaná v užívaní spornej nehnuteľnosti, nezávisle na tom, kto je jej vlastníkom, k nehnuteľnosti je zabezpečený osobitný prístup, prevádzka tohto objektu preto môže plynulo pokračovať, nie je obmedzené jej zásobovanie ani riadne užívanie. Žalovaná považovala žalobu za nedôvodnú; má za to, že je výlučnou a legitímnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti; žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania vo výške 100 %. 1.3.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že v konaní bolo medzi procesnými stranami nesporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej v registri „C“ Okresného úradu Senec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, katastrálne územie R., obec R., okres R., parcely č. XXXX/XX o výmere 316 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX//XXX o výmere 173 m2 - ostatné plochy, parcely č. XXXX/XXX o výmere 396 m2
- ostatné plochy, parcely č. XXXX/XXX o výmere 362 m2 - ostatné plochy a rekreačnej chaty súpisné č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX, a to každý v 1/2 vzhľadom k celku. Predmetnú nehnuteľnosť - rekreačnú chatu nadobudli na základe dražby nehnuteľnej veci, ktorá bola vedená Exekútorským úradom Pezinok, Mgr. Dušanom Noskovičom, pod sp. zn. EX 428/1999, dňa 27.2.2002. Predmetom dražby bola stavba - rekreačná chata postavená na parcele č. XXXX/XX, súpisné č. XXX; opis nehnuteľnosti sa nachádzal vo Vyhláške o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 25.1.2002 a v znaleckom posudku Ing. E. F. č. 036/2001, zo dňa 14.3.2001. Vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti strany sporu nadobudli uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 40 Er 1631/99, zo dňa 9.4.2002, právoplatným a vykonateľným dňa 30.4.2002, ktorým súd príklep udelený na dražbe schválil. Nehnuteľnosť bola Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Senec, zapísaná na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, každý v 1, ako druh stavby súpisné č. XXX - rekreačná chata, na parcele č. XXXX/XX. Súd prvej inštancie konštatoval, že je rovnako nesporné, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k susednej rekreačnej chate, vedenej na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, so súpisným č. XXX,
postavenej na parcele č. XXXX/XX o výmere 352 m2 - zastavané plochy a nádvoria a k parcele č. XXXX/XXX o výmere 826 m2 - ostatné plochy. 1.3.2. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predmetom sporu medzi stranami je evidencia vlastníctva nehnuteľnosti postavenej na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, označená súpisným č. XXX, rekreačná chata vedená v registri „C“ na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, k. ú. R., obec R., okres R., ako vlastníctvo žalovanej v podiele 1/1, realizované v prospech žalovanej zápisom č. Z-XXXX/XX, na základe potvrdenia o súpisnom čísle č. XXXXX/XXX/XXXX/Výst., zo dňa 27.4.2017, ktorým bolo vyznačené súpisné č. XXX budovy rekreačnej chaty, postavenej na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobca tvrdí, že táto nehnuteľnosť bola súčasťou spoločne nadobúdanej vydraženej nehnuteľnosti, keď podľa neho ide o jediný vstupný vchod s elektromerom budovy (súčasť budovy) so súpisným č. XXXX, vedenom na LV č. XXXXX, k. ú. R.. Žalovaná naopak argumentuje, že je vlastníčkou nehnuteľnosti so súpisným č. XXX/XX, postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/XX, vedenej v registri „C“ na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, katastrálne územie R., obec R., okres R., ako aj spornej nehnuteľnosti, ktorá má rovnaké súpisné číslo ako nehnuteľnosť žalovanej, čo svedčí o tom, že predmetná nehnuteľnosť je a aj vždy bola jej súčasťou. Pozemok nachádzajúci sa pod spornou nehnuteľnosťou parcela č. XXXX/XXX o výmere 18 m2, žalovaná nadobudla do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy č. 014/18/04KZ, zo dňa 23.3.2018. 1.3.3. Z potvrdenia mesta Senec - oddelenie výstavby (čl. 158), zo dňa 6.2.2020, súd prvej inštancie zistil, že stavba - rekreačná chata, postavená na pozemku parcele č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX, k. ú. R., podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, na zameranie skutkového stavu stavby na Slnečných jazerách, bolo pridelené súpisné č. XXX. 1.3.4. Z Vyhlášky o dražbe nehnuteľností (čl. 8) vedenej Exekútorským úradom Pezinok, Mgr. Dušanom Noskovičom sp. zn. EX 428/1999, dňa 27.2.2002, z opisu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, súd prvej inštancie zistil, že rekreačná chata so súpisným č. XXX, pozostáva na prízemí zo vstupného vestibulu, schodiska, komunikačných priestorov a ubytovacích buniek so sociálnym zariadením pre hostí. 1.3.5. Zo znaleckého posudku č. 036/2001 Ing. E. F., vypracovaného na účely exekučného konania sp. zn. EX 428/1999, súd prvej inštancie zistil, že v bode 3.1.1. opis rekreačnej chaty so súpisným č. XXX, v časti prízemie, sa nachádza vstupný vestibul, schodisko, komunikačné priestory a ubytovacie bunky so sociálnym zariadením pre hostí. V zmysle dokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku - technické nákresy budovy rekreačnej chaty, je zrejmé, že vstup do budovy s chodbou vo výmere 18 m2 (predmet sporu) je neoddeliteľnou súčasťou rekreačnej chaty so súpisným č. XXX (teraz súpisné č. XXXX). 1.3.6. Z kúpnej zmluvy č. XXX/XX/XX/KZ, zo dňa 23.3.2018 (čl. 19), uzavretej medzi predávajúcim Mesto Senec a žalovanou ako kupujúcou, súd prvej inštancie zistil, že Mesto Senec ako predávajúci a výlučný vlastník nehnuteľnosti parcely č. XXXX/XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, nachádzajúcej sa v okrese R., obci R., k. ú. R., zapísanej na LV č. XXXX, previedol vlastnícke právo k predmetnému pozemku kupujúcej ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľnosti, rekreačnej chaty, súpisné č. XXX, postavenej na pozemku C-KN parcely č. XXXX/XXX, nachádzajúcej sa v okrese R., obci R., zapísanej na LV č. XXXX. 1.3.7. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres R., obec R., k. ú. R., súd prvej inštancie zistil, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XXX, titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou zo dňa 23.5.2018 (správne mal byť uvedený dátum 23.3.2018), titulom nadobudnutia uvedeným na danom liste vlastníctva pre spornú nehnuteľnosť - rekreačnej chaty, súpisné č. XXX, postavenej na pozemku C-KN parcele č. XXXX/XXX, bolo potvrdenie o súpisnom čísle č. XXXXX/XXX/XXXX/Výst., zo dňa 27.4.2017, zápis Z-XXXX/XX. 1.3.8. Z geometrického plánu č. XX/XXXX (čl. 170) vypracovaného Ing. L. Y., zo dňa 14.8.2000, súd prvej inštancie zistil, že sporná nehnuteľnosť - rekreačná chata, súpisné č. XXX, postavená na pozemku C-KN parcele č. XXXX/XXX, je súčasťou stavby, postavenej na parcele č. XXXX/XX. 1.3.9. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že vlastníctvo k nehnuteľnosti so súpisným č. XXX
- rekreačná chata, nadobudol na základe dražby nehnuteľnej veci, ktorú vykonal Exekútorský úrad Pezinok, pod sp. zn. EX 428/1999, zo dňa 27.2.2002. Zdôraznil, že aj zo znaleckého posudku Ing. E. F. č. XXX/XXXX, zo dňa 14.3.2001, je zjavné, že predmet tohto sporu patrí a je súčasťou rekreačnej chaty č. XXX v jeho vlastníctve. Pri hlavnom vchode sa nachádza elektroskriňa, a preto by bolo nezmyselné, ak by sa táto nachádzala pri jeho vchode a týkala sa nehnuteľnosti žalovanej. Všetky skutočnosti vyplývajú aj zo Zápisnice o dražbe a udelení príklepu sp. zn. EX 428/1999, zo dňa 14.2.2002. Dávnejšie boli so žalovanou v priateľskom vzťahu a susedné nehnuteľnosti nadobudli v
rovnakom čase. Žalovaná mu bráni v užívaní spoluvlastníckeho podielu tým, že si oplotila časť pozemku, zabránila mu tým vstupovať do chaty vchodom, ktorým tam stupovali 14 rokov, vybúrala jedno okno a z neho spravila vchod pre žalobcu, ostatné je oplotené. Okno vybúrala bez súhlasu žalobcu a bez stavebného povolenia, vsadila pred neho železné schodisko. So žalovanou nie je možné dohodnúť sa, je si vedomá toho, že si predmetné nehnuteľnosti odkúpila prostredníctvom kúpnej zmluvy zo strany Mesta Senec ako predávajúceho a nie je mu ochotná ponúknuť právo prechodu, ani odkúpenie časti parcely, v podstate mu ako susedka ukradla chodbu v dome. Uviedol, že chodba bola predmetom dražby, je súčasťou znaleckého posudku a projektovej dokumentácie, kde bola evidovaná, dôvod prečo nebola zapísaná na LV č. XXXX, kde sú uvedení ako spoluvlastníci obaja so žalovanou, nevedel uviesť. Dôvod, pre ktorý je podľa výpisu z LV č. XXXX sporná stavba, súpisné č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/XXX, rekreačná chata, zapísaná vo výlučnom vlastníctve žalovanej, považuje za podvod zo strany žalovanej, ktorá si kúpnou zmluvou od Mesta Senec vymohla odkúpenie tejto časti nehnuteľnosti
- chodby a nechala si ju zapísať so súpisným č. XXX. 1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že mal v konaní osvedčený naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom určení, pretože do meritórneho rozhodnutia súdu svedčí vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti žalovanej a jediný spôsob, akým možno dosiahnuť žalobcom požadovaný právny stav, že sú spolu so žalovanou podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, predstavuje určovacia žaloba ako procesnoprávny prostriedok spôsobilý zvrátiť žalobcom namietaný aktuálny právny stav k predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že bez žalobou požadovaného určenia by právne postavenie žalobcu zostalo naďalej neisté a iba v prípade vyhovenia žalobe by sa stav jeho právnej neistoty evidentne odstránil. 1.5. Po osvedčení naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení súd prvej inštancie riešil otázku duplicitného vlastníctva predmetu sporu, a to nehnuteľnosti postavenej na parcele č. XXXX/ XXX o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, označená súpisným č. XXX, rekreačná chata, vedená v registri „C“ na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor na LV č. XXXX, k. ú. R., obec R., okres R., ako vlastníctvo žalovanej v podiele 1/1. Zo záverov dokazovania vyplynulo správne tvrdenie žalobcu, že táto nehnuteľnosť bola súčasťou spoločne nadobúdanej vydraženej nehnuteľnosti, ide o jediný vstupný vchod s elektromerom budovy (súčasť budovy) so súpisným č. XXXX, vedenej na LV č. XXXXX, k. ú. R.. Táto skutočnosť vyplýva z vykonaného dokazovania, z vyhlášky o dražbe nehnuteľností (čl. 8), vedenej Exekútorským úradom Pezinok Mgr. Dušanom Noskovičom, pod sp. zn. EX 428/1999, dňa 27.2.2002, z opisu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby súd zistil, že rekreačná chata, súpisné č. XXX, pozostáva na prízemí zo vstupného vestibulu, schodiska, komunikačných priestorov a ubytovacích buniek so sociálnym zariadením pre hostí, ako i zo znaleckého posudku č. 036/2001 Ing. E. F., vypracovaného na účely exekučného konania sp. zn. EX 428/1999. Žalovaná bola spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v pomere 1 na základe schválenia príklepu na dražbe uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 40 Er 1631/99, zo dňa 9.4.2002. Titulom nadobudnutia celej nehnuteľnosti, rekreačnej chaty so súpisným č. XXXX (pôvodne v znaleckom posudku k exekučnému konaniu vedená pod súpisným č. XXX), bola pre obe strany sporu táto právna skutočnosť, schválenie príklepu na dražbe uznesením súdu, čo je ako titul nadobudnutia uvedený na LV č. XXXX (čl. 7). Ak bola teda žalovaná od 12.7.2004 podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 predmetnej rekreačnej chaty, súpisné č. XXXX, predtým č. XXX, je vylúčené, aby sa opätovne stala výlučnou vlastníčkou predmetu sporu, nehnuteľnosti, postavenej na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, označená súpisným č. XXX, rekreačná chata; tentoraz umelo vytvorenej nehnuteľnosti rekreačnej chaty, odčlenením z rekreačnej chaty č. XXXX. Súd prvej inštancie poukázal na to, že hoci z listu vlastníctva č. XXXX, okres R., obec R., k. ú. R., svedčí žalovanej vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XXX, titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou zo dňa 23.5.2018 (správne mal byť uvedený dátum 23.3.2018), titulom nadobudnutia uvedeným na danom liste vlastníctva pre spornú nehnuteľnosť rekreačnú chatu, súpisné č. XXX, postavenú na KN parcele č. XXXX/XXX, je potvrdenie o súpisnom čísle č. XXXXX/XXX/XXXX/Výst., zo dňa 27.4.2017. Takýto titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci Občiansky zákonník nepozná. Medzi spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle citovaného § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka patria kúpna, darovacia alebo iná zmluva, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu alebo iné skutočnosti ustanovené zákonom. Udelenie súpisného čísla nehnuteľnosti Mestom Senec medzi tieto spôsoby nepatrí. Žalovaná v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by riadne osvedčila existenciu svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, zvrátila tento záver súdu vyplývajúci z listu vlastníctva, okrem tvrdení uvedených v replike a vo vyjadrení k duplike neuviedla žiadne relevantné listinné dôkazy, ktorými by osvedčila svoje vlastnícke právo. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalovanej, vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania a zásadu sudcovskej koncentrácie konania, súd prvej inštancie vychádzal z obsahu listinných
dôkazov predložených žalobcom, ktoré svedčia v prospech žaloby, a to, že zápisom č. Z-XXXX/XX na základe potvrdenia o súpisnom čísle č. XXXXX/XXX/XXXX/Výst., zo dňa 27.4.2017, ktorým bolo vyznačené súpisné č. XXX budovy rekreačnej chaty, postavenej na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nemohla žalovaná druhýkrát nadobudnúť vlastnícke právo k tej istej veci, keď táto nehnuteľnosť bola súčasťou spoločne nadobúdanej vydraženej nehnuteľnosti. Žalovaná mohla nadobudnúť len pozemok, nachádzajúci sa pod spornou nehnuteľnosťou, parcela č. XXXX/XXX o výmere 18 m2, ktorý aj nadobudla do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy č. XXX/XX/XXKZ, zo dňa 23.3.2018. Súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu sporu, ktorý subsumoval pod právny stav v zmysle vyššie citovaných právnych noriem, dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, a preto žalobe vyhovel. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala odvolanie žalovaná. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). 2.2. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolateľka uviedla, že právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa okrem iných zložiek aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, zákaz prekvapivých rozhodnutí, ako aj zákaz ľubovôle. Dôvodila, že na pojednávaní dňa 8.9.2021 poukázala na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, s čím sa súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho názoru súdu plne stotožnil, dal jej za pravdu a konštatoval aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na takom určení (viď zvukový záznam z pojednávania, keďže zápisnica o pojednávaní zo dňa 8.9.2021 tieto skutočnosti neobsahuje). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu spočíval v tom, že v konaní o určenie vlastníctva, resp. podielového spoluvlastníctva, musia byť účastníkmi súdneho konania všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí figurujú ako subjekty hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého uplatňované právo vychádza, nakoľko právoplatný výrok súdneho rozhodnutia sa týka všetkých subjektov hmotnoprávneho vzťahu, avšak je spôsobilý zaväzovať len tých, ktorí boli účastníkmi súdneho konania. Inými slovami, súd nie je spôsobilý rozhodovať o právach a povinnostiach subjektov, ktoré nie sú účastníkmi konania. Podieloví spoluvlastníci v prípade podania návrhu na rozšírenie svojho podielového spoluvlastníctva sú povinní pre úspech v konaní a založenie plnej aktívnej legitimácie vytvoriť nútené procesné spoločenstvo. V prípade, ak určovaciu žalobu na rozšírenie podielového spoluvlastníctva podá len jeden z podielových spoluvlastníkov bez toho, aby boli sporovou stranou na strane žalobcu (účastníkmi konania) aj ostatní podieloví spoluvlastníci (ktorých sa rozšírenie podielového spoluvlastníctva má týkať), súd nemôže takejto určovacej žalobe vyhovieť a pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ju musí s poukazom na § 78 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 183/2011, zo dňa 29.11.2011. Odvolateľka ďalej poukázala na to, že k návrhu žalobcu na zmenu žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 19.1.2022, v ktorom žiadala súd, aby zmenu žaloby nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Návrh žalobcu na zmenu žaloby považovala za neprípustný, odporujúci elementárnym ústavným princípom nadobudnutia vlastníctva, resp. vlastníckeho práva, nemajúci podklad v žiadnych relevantných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, na základe ktorých by bolo možné sa súdnou cestou domáhať, aby subjekt, ktorý nie je žalobcom, nadobudol vec do podielového spoluvlastníctva bez svojej vôle (čím by vlastne išlo o určenie vlastníckej povinnosti, čo je neprípustné). Nehovoriac o tom, že tým subjektom je v danom prípade samotná žalovaná. Poukázala aj na tú skutočnosť, že ak by žalobcom navrhovanú zmenu žaloby súd pripustil, nastala by absurdná situácia, keď by sa žalobca domáhal aj v prospech spoluvlastníčky, bez jej súhlasu, a to v spore vedenom proti žalovanej, že žalovaná je spolu s ním podielovým spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že žalovaná, ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti s jej nadobudnutím do podielového spoluvlastníctva výslovne nesúhlasí. Odvolateľka ďalej poukázala na to, že na pojednávaní dňa 16.2.2022, po vypočutí žalobcu, súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Návrhy na doplnenie dokazovania žalovaná nemala vzhľadom na opakovane prezentovaný predbežný právny názor súdu (o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na pojednávaní dňa 8.9.2021, aj dňa 16.2.2022). Vykonanie ďalšieho dokazovania na návrh žalovanej by bolo neúčelné a nehospodárne vzhľadom na súdom prezentované predbežné právne posúdenie, ktorým sa plne stotožnil s právnou argumentáciou žalovanej. Súd vo veci samej na pojednávaní dňa 16.2.2022 nerozhodol, hoci na začiatku pojednávania avizoval, že tak urobí a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 24.2.2022. Na pojednávaní dňa 24.2.2022 súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe žalobcu v zmysle pripustenej zmeny vyhovel, a to aj napriek opakovane prezentovanému úplne odlišnému predbežnému právnemu posúdeniu prejednávanej veci. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu vôbec nevysporiadal, o tejto žalovanou namietanej vážnej prekážke, s ktorou sa v rámci predbežného právneho posúdenia plne stotožnil, sa vôbec nezmienil. Podľa odvolateľky odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa základné požiadavky, kladené na presvedčivé, zrozumiteľné a riadne odôvodnené rozhodnutie, ako imanentnej (esenciálnej) súčasti práva na spravodlivý proces. Žalovanou namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal a v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalovanou vôbec nereagoval. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia rezignoval na náležité vysporiadanie sa so všetkými relevantnými a zásadnými tvrdeniami žalovanej. Rozsudok má preto vady v podobe jeho zrejmej arbitrárnosti (nedostatočného odôvodnenia), čím sa javí ako zjavne neudržateľný a čím došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé konanie, garantovaného Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a z toho plynúcej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Postupom súdu, keď opakovane oboznamoval sporové strany so svojim predbežným právnym posúdením veci, ktoré bolo plne v súlade s argumentáciou žalovanej a žalovaná z toho dôvodu nenavrhovala vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností, pričom rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel, bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa v konaní nevysporiadal s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny a prekvapivý, porušujúci právo žalovanej na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. 2.3.1. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolateľka poukázala na to, že súd prvej inštancie, podľa odôvodnenia v odseku 12. rozsudku, z geometrického plánu č. XX/XXXX (čl. 170), vypracovaného Ing. L. Y., zo dňa 14.8.2000, zistil, že sporná nehnuteľnosť - rekreačná chata, súpisné č. XXX, postavená na pozemku C-KN parcela č. XXXX/XXX, je súčasťou stavby, postavenej na parcele č. XXXX/XX. Upresnila, že geometrický plán č. XX/XXXX bol vypracovaný Ing. K. Z. dňa 14.8.2000 a Ing. L. Y. bol úradne overený dňa 18.8.2000. Namietala, že z predmetného geometrického plánu súd nesprávne zistil, že sporná nehnuteľnosť je súčasťou stavby postavenej na parcele č. XXXX/ XX. Naopak, z geometrického plánu je zrejmé, že už v roku 2000 (t. j. 2 roky pred konaním dražby, ktorou žalobca spolu so žalovanou nadobudli nehnuteľnosť na parcele C-KN č. XXXX/XX) bola sporná nehnuteľnosť stojaca na samostatnej parcele C-KN č. XXXX/XXX, ktorej vlastníkom bola Slovenská komora audítorov. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je jasné, na základe akého údaju z geometrického plánu č. XX/XXXX súd prvej inštancie považoval spornú nehnuteľnosť za súčasť susednej stavby postavenej na parcele č. XXXX/XX, ktorú vlastnili Vojenské stavby Bratislava, š.p., keď práve uvedený geometrický plán potvrdzuje, že sporná nehnuteľnosť nie je súčasťou stavby na parcele č. 2371/80. Z vyhlášky o dražbe nehnuteľností zo dňa 25.1.2002, sp. zn. EX 428/1999, ako aj zo zápisnice o dražbe nehnuteľnej veci zo dňa 27.2.2002, sp. zn. EX 428/1999, a rovnako aj z uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9.4.2002, právoplatného dňa 30.4.2002, č. k. 40 Er 1631/99-23, jednoznačne vyplýva, že predmetom dražby bola len stavba-rekreačná chata na parcele č. XXXX/XX, so súpisným č. XXX, ktorá bola vo vlastníctve povinného: Vojenské stavby Bratislava, š.p. Predmetom dražby nikdy nebola, a teda ani príklep vydražiteľom nikdy nebol udelený k (spornej nehnuteľnosti) stavbe na parcele č. XXXX/XXX, ktorá je síce omylom označená s rovnakým súpisným č. XXX ako dražená stavba, ale jednalo sa o stavbu, ktorá nebola predmetom dražby a ani nebola vo vlastníctve povinného. Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX stavba stojaca na parcele č. XXXX/XXX bola už v roku 2000 (2 roky pred konaním dražby) vo vlastníctve Slovenskej komory audítorov. Ak by bola predmetom dražby aj sporná nehnuteľnosť, bola by ako predmet dražby jednoznačne špecifikovaná aj stavba nielen na
parcele č. XXXX/XX, ale aj stavba na parcele č. XXXX/XXX. Pokiaľ ide o súpisné číslo predmetu dražby č. XXX išlo o omyl, nakoľko podľa Listiny o pridelení súpisného čísla zo dňa 20.7.2001, už v roku 2001 (t. j. 1 rok pred konaním dražby) bolo stavbe, ktorá bola predmetom dražby, stojaca na parcele č. XXXX/XX, pridelené nové súpisné č. XXXX (z pôvodného XXX). Súpisné č. XXX mali aj susedné stavby stojace na parcelách č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX (sporná nehnuteľnosť). V roku 2001 však bola zo strany Mesta Senec vykonaná oprava a stavbe stojacej na parcele č. XXXX/XX (ktorá bola predmetom dražby) bolo pridelené nové súpisné č. XXXX a susedným stavbám stojacim na parcelách č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX (sporná nehnuteľnosť) ostalo pôvodné súpisné č. XXX. 2.3.2. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie dospel taktiež k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaná nadobudla do vlastníctva spornú nehnuteľnosť na základe potvrdenia o súpisnom čísle č. XXXXX/XXX/XXXX/Výst., zo dňa 27.4.2017. Žalovaná spornú nehnuteľnosť (stavba- rekreačná chata súpisné č. XXX postavená na parcele č. XXXX/XXX) nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2006 (ktorej vklad č. V-XXX/XXXX bol povolený dňa 8.3.2006) od vlastníka, ktorým bola Slovenská komora audítorov. Predmetom kúpy bola okrem spornej nehnuteľnosti aj nehnuteľnosť - stavba (rekreačná chata) so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/XX. Zistenie súdu, že žalovaná nemohla druhýkrát nadobudnúť vlastnícke právo k tej istej veci, keď táto (sporná) nehnuteľnosť bola súčasťou spoločne nadobúdanej vydraženej nehnuteľnosti, je nesprávne a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti len raz, a to od vlastníka Slovenskej komory audítorov, kúpnou zmluvou v roku 2006. Sporná nehnuteľnosť právne nebola nikdy súčasťou spoločne nadobudnutej vydraženej nehnuteľnosti stojacej na parcele č. 2371/80. Skutočnosť, že stavby boli stavebne prepojené, nakoľko mali v minulosti spoločného správcu a jednalo sa o majetok štátu, ktorý mali v držbe Vojenské stavby Bratislava, š.p. a Vojenský projektový ústav, š.p., (z ktorého to prešlo na Slovenskú komoru audítorov), neznamená, že z právneho hľadiska neboli predmetné stavby presne špecifikované ako samostatné predmety vlastníctva. 2.4.1. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, odvolateľka poukázala na to, že súd prvej inštancie jej v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku vytýka, že neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by riadne osvedčila existenciu svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, zvrátila tento záver súdu vyplývajúci z listu vlastníctva, okrem tvrdení uvedených vo vyjadrení k žalobe a v duplike neuviedla žiadne relevantné listinné dôkazy, ktorými by osvedčila svoje vlastnícke právo. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalovanej, na zásadu kontradiktórnosti konania a zásadu sudcovskej koncentrácie, súd vychádzal z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom. Podľa odvolateľky je absurdné, že súd prvej inštancie vytýka žalovanej procesnú pasivitu, ktorú spôsobil samotný súd tým, že opakovane prezentoval v rámci predbežného právneho posúdenia veci právny názor zhodný s právnou argumentáciou žalovanej, pričom konečné rozhodnutie súdu bolo prekvapivo úplne odlišné. Žalovaná z toho dôvodu nenavrhovala vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností, keďže ich vykonanie by bolo vzhľadom na súdom prezentované predbežné právne posúdenie neúčelné a nehospodárne. 2.4.2. Ďalším prostriedkom procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený je podľa odvolateľky jej výsluch, ako aj list vlastníctva, k. ú. R., na ktorom je vyznačená zmena súpisného čísla stavby stojacej na parcele č. XXXX/XX z pôvodného č. XXX na č. XXXX, a taktiež listina o určení súpisného čísla zo dňa 20.7.2001. Nebyť súdom opakovane prezentovaného predbežného právneho posúdenia, ktoré sa plne stotožňovalo s právnou argumentáciou žalovanej, žalovaná by trvala na svojom vypočutí ako dôkaznom prostriedku, ktorým by objasnila súdu aj také skutočnosti, že žalobca a žalovaná ako podieloví spoluvlastníci stavby stojacej na parcele č. XXXX/XX si od jej nadobudnutia boli dobre vedomí toho, že vydražená stavba nemá zabezpečený vlastný vstup z verejnej komunikácie a ten vstup do budovy, ktorý v rámci dobrých vzťahov využívali, bol možný len prechodom cez susedné nehnuteľnosti, ktoré v tom čase vlastnila Slovenská komora audítorov (od ktorej ich žalovaná nadobudla až v roku 2006). Z toho dôvodu žalobca spolu so žalovanou ako podieloví spoluvlastníci požiadali Mesto Senec o odkúpenie parcely č. XXXX/XXX, aby mohli vybudovať priamy vstup do vydraženej nehnuteľnosti. Ak by spornú nehnuteľnosť stojacu na parcele č. XXXX/XXX považovali žalobca a žalovaná za ich vlastníctvo ako súčasť vydraženej stavby (ako to súd nesprávne zistil), tak už v roku 2004 by žiadali Mesto Senec o odkúpenie spolu s parcelou č. XXXX/XXX aj o odkúpenie parcely č. XXXX/XXX, na ktorej sa sporná nehnuteľnosť nachádza. Keďže ale žalobca a žalovaná ako podieloví spoluvlastníci spornú nehnuteľnosť za súčasť vydraženej stavby nepovažovali, o odpredaj pozemku č. XXXX/XXX Mesto Senec nežiadali a urobila tak až žalovaná sama, ako výlučná vlastníčka stavby stojacej na parcele č. XXXX/ XXX, ktorú nadobudla spolu so stavbou na pozemku parcela č. XXXX/XX do svojho vlastníctva od Slovenskej komory audítorov.
2.5. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, akým spôsobom žalovaná nadobudla spornú nehnuteľnosť (rekreačná chata, súpisné č. XXX, postavená na pozemku C-KN parcele č. XXXX/XXX), ktorá ju nadobudla v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka kúpnou zmluvou. Vec nesprávne právne posúdil, keď tým, že žalobe žalobcu vyhovel, zmenil základné ľudské právo vlastniť majetok (Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) na povinnosť vlastniť majetok. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, odporujúci elementárnym ústavným princípom nadobudnutia vlastníctva, resp. vlastníckeho práva, nemajúci podklad v žiadnych relevantných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, na základe ktorých by bolo možné sa súdnou cestou domáhať, aby subjekt, ktorý nie je žalobcom, nadobudol vec do podielového spoluvlastníctva bez svojej vôle, čím došlo k určeniu vlastníckej povinnosti, čo je neprípustné, tým subjektom je v danom prípade samotná žalovaná. Napadnutým rozhodnutím, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia spoluvlastníctva aj v prospech druhého spoluvlastníka, ktorý nebol sporovou stranou na strane žalobcu, nastala absurdná a neakceptovateľná situácia, že žalobca sa domáhal aj v prospech spoluvlastníčky, bez jej súhlasu, a to v spore vedenom proti žalovanej, že žalovaná je spolu s ním podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že žalovaná spornú nehnuteľnosť už vlastní ako výlučná vlastníčka a s jej nadobudnutím do podielového spoluvlastníctva výslovne nesúhlasí, resp. s odňatím spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu nesúhlasí. 2.6. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3.1. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v konaní bola preukázaná skutočnosť, ktorá nebola nikdy účastníkmi spochybnená, že nehnuteľnosť - rekreačnú chatu žalobca a žalovaná získali na základe dražby nehnuteľnej veci, ktorá bola vedená exekútorským úradom Pezinok, Mgr. Dušanom Noskovičom, pod sp. zn. EX 428/1999, dňa 27.2.2002. Predmetom dražby bola stavba - rekreačná chata postavená na parcele č. XXXX/XX, súpisné č. XXX, so všetkým, čo patrí k tejto nehnuteľnosti, opis nehnuteľnosti sa nachádzal vo vyhláške o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 25.1.2002 a táto je popísaná aj v znaleckom posudku Ing. E. F. č. XXX/XXXX, zo dňa 14.3.2001. Tento bol založený v spise Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 40 Er 1631/99 a spise tunajšieho súdu. Je nepochybné z uvedených právnych dokumentov, že účastníci konania nadobudli spoluvlastnícke podiely každý v 1, aj k časti rekreačnej budovy postavenej na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2
- zastavané plochy a nádvoria, a to predovšetkým preto, že sa jedná o jediný vstupný vchod s elektromerom budovy a podpivničenie tejto budovy (stavebná súčasť budovy ) so súpisným č. XXXX, vedenom na LV č. XXXX, k. ú. R., a teda nepatrí k rekreačnej chate so súpisným č. XXX. Žalobca poukázal na to, že obidve susedné nehnuteľnosti (teda aj rekreačná chata so súpisným č. XXX, vedená na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej) v čase nadobudnutia predmetnej rekreačnej chaty mali toto jediné súpisné číslo. Je logické, že muselo dôjsť k určeniu ďalšieho súpisného čísla, nakoľko dve rozdielne nehnuteľnosti nemôžu mať jedno súpisné číslo. Odvolateľka nemohla nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalobcu zápisom č. Z-XXXX/XX na základe potvrdenia o súpisnom čísle č. XXXXX/XXX/XXXX/Výst., zo dňa 27.4.2017, kde je vyznačené aj súpisné č. XXX budovy - rekreačnej chaty, nakoľko sa nejedná o relevantný a zákonný právny úkon, na základe ktorého by bol možný prevod vlastníckeho práva - § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmto zápisom však zrejme úmyselne uprela spoluvlastnícke práva žalobcu, ktoré získal aj k predmetnej nehnuteľnosti ešte v roku 2002 na základe dražby nehnuteľnosti. Je nepochybné, že žalobca sa v súdnom spore, ako dotknutý a oprávnený vlastník, domáha svojich ústavne garantovaných práv voči tomu, kto ich porušil, teda voči žalovanej ako spoluvlastníčke, ktorá tieto práva porušila. Za danej procesnej konštrukcie, ako to odvolateľka uvádza, by žiaden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorého druhý spoluvlastník v jeho spoluvlastníckych právach obmedzuje, nemal s odvolaním sa na ustanovenie § 78 C.s.p., i keď je bezpochyby nositeľom hmotného práva, možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré mu navyše aj právny poriadok Slovenskej republiky garantuje. Z uvedených dôvodov sa v prejednávanom prípade nejedná o nútené procesné spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 78 C.s.p., ale nanajvýš o nerozlučné spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 77 C.s.p. 3.2. Pokiaľ odvolateľka dôvodí, že žalobca nepreukázal svoj naliehavý právny záujem, tento je daný tým, že i keď bol žalobca od získania svojho podielu vlastníctva v dražbe ideálnym spoluvlastníkom celej nehnuteľnosti v podiele 1/2, teda aj v tomto spore prejednávanej veci, nevie žiadnymi inými právnymi prostriedkami dosiahnuť zápis svojho vlastníctva do katastra nehnuteľností, len autoritatívnym výrokom súdu a tak zosúladiť skutkový a právny stav a poskytnutie právnej ochrany. V tomto smere poukázal na konštantnú judikatúru slovenských súdov a príkladmo napr. na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 49/2003, publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 75/2003, podľa ktorého „Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce, ako táto právna neistota vznikla.“ Podľa žalobcu je nepochybné, že súd prvej inštancie sa s danou otázkou správne vysporiadal (a to aj napriek predbežnému vyslovenému právnemu posúdeniu) a vo veci správne rozhodol v súlade so špecifickosťou danej právnej veci a v súlade so zásadou spravodlivosti. Na tom nič nemení ani tvrdené stanovisko žalovanej, že za daného stavu súdneho konania (vyslovenie predbežného právneho názoru súdom) jej boli porušené práva na spravodlivý proces tým, že v konaní z toho dôvodu nenavrhovala žiadne dôkazy procesnej obrany. Žalovaná - odvolateľka bola v konaní pred súdom prvej inštancie vyslovene pasívna, nenavrhla žiadne dôkazy, na pojednávania sa nedostavovala a na vyjadrenia jej právnych zástupcov, zo strany žalobcu jej boli postúpené všetky jeho vyjadrenia. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov, vzhľadom na pasivitu žalovanej, nemohol porušiť jej práva na spravodlivý proces. Žalobca poukázal na to, že v súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník súdneho konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie Čl. 8 C.s.p., v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremeno tvrdenia, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi v spore rozdelené v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca a okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Podľa žalobcu žalovaná neuniesla bremeno svojich dôkazných tvrdení prezentovaných v podanom odvolaní, preto jej námietky sú právne irelevantné. 3.3. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, týkajúce sa vyhodnotenia dôkazu - geometrického plánu č. XX/ XXXX, podľa žalobcu odvolateľka zavádza, keďže v geometrickom pláne je zrejme vytýčená hranica pozemku červenou farbou, ktorá obchádza nehnuteľnosť postavenú na parcele C-KN č. XXXX/XXX a z grafického znázornenia je zrejmé, že je pričlenená k budove postavenej na parcele C-KN č. XXXX/XX. Žalobca však naďalej tvrdí, že geometrický plán, určenie súpisného čísla nemôžu byť relevantnými právnymi úkonmi, na základe ktorých je možné legálne previesť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Teda nemôžu preukazovať tvrdenia odvolateľky o vzniku a rozsahu vlastníckeho práva uplatňovaného žalobou. Je nepochybné, že znalecký posudok č. XXX/XXXX A.. E. F., vypracovaný dňa 14.3.2001 (teda pred 20.7.2001 - Listina Mesta Senec o určení súpisného čísla, ktorú v rámci odvolania predložila odvolateľka) je jedným z právne relevantných dôkazov, z ktorého vyplýva, že predmet dražby - oceňovaná nehnuteľnosť, obsahuje aj vstupný vestibul, schodisko terazzové, rozsah zastavanej plochy 332,84 m2, umiestnenie rozvodu elektroinštalácie pre celú budovu vo vchode, teda čo účastníci konania o dražbe do vlastníctva nadobudli. Tieto právne skutočnosti sú preukázané aj založenou projektovou dokumentáciou, vyhláškou o dražbe nehnuteľnosti a ostatnými dôkazmi, ktoré žalobca produkoval a teda je zrejmé, že predmetom prevodu nehnuteľnosti nemohla byť budova - rekreačná chata bez vstupného vchodu, bez prívodu elektrickej energie. V tomto smere tvrdené skutočnosti odvolateľkou by boli pochybením znalca oceňujúceho nehnuteľnosť, exekútora a Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn. 40 Er 1631/99. Pokiaľ žalovaná tvrdí vo svojom odvolacom prejave, že predmetnú nehnuteľnosť - vchod do rekreačnej chaty, postavený na parcele C-KN č. XXXX/ XXX o výmere 18 m2, nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 8.3.2006, žalobca dôvodil, že tieto tvrdenia nijakým relevantným spôsobom nepreukázala, nakoľko v rámci prostriedku procesnej obrany žiadnu takúto kúpnu zmluvu nepredložila. Žalobca, v prospech svojich tvrdení, že touto zmluvou žalovaná nenadobudla vlastníctvo ako samostatná vlastníčka k nehnuteľnosti postavenej na parcele C-KN č. XXXX/XXX, poukázal na výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. R., kde v časti „C“ Ťarchy je zapísaná poznámka - „Záložné právo v prospech V. L., a.s., Y. 9, 810 XX Bratislava, A.: XXXXXXXX na pozemky
parc. č. XXXX/XX - zast. plocha o výmere 314 m2, parc. č. XXXX/XXX - ost. plocha o výmere 864 m2 a stavbu - rekreačná chata súp. č. XXX na pozemku pare. č. XXXX/XX podľa V- XXX/XXXX zo dňa 9.3.2006.“ K uvedenej kúpnej zmluve musel, podľa žalobcu, existovať znalecký posudok, ktorý odvolateľka taktiež nepredložila, inak by banka úver neposkytla. Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosť postavená na parcele C-KN č. XXXX/XXX nebola súčasťou, resp. predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 8.3.2006, čo je zrejme dôvod, prečo žalovaná takýto dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila. 3.4. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy, na riadne predvolania sa ako účastníčka nikdy nedostavila. Vyjadrenia jej právnych zástupcov - procesná obrana - boli len vo všeobecnej rovine a súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia o zákonnej a sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca má za to, že od samotného získania vlastníctva nehnuteľnosti v roku 2002 bol oprávneným, dobromyseľným držiteľom aj tejto nehnuteľnosti ako jej podielový spoluvlastník, a preto behom času sú naplnené aj všetky zákonné predpoklady vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka. 3.5. Pokiaľ odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, keď spornú nehnuteľnosť nadobudla podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to kúpnou zmluvou, žalobca dôvodil, že zrejme, aj keď to odvolateľka neuvádza, sa jedná o kúpnu zmluvu zo dňa 8.3.2006, ktorú však v rámci prostriedku procesnej obrany bezdôvodne v konaní nepredložila a teda neuniesla dôkazné bremeno. Žalobca opätovne poukázal na to, že bránil svoje vlastnícke právo voči spoluvlastníčke, ktoré mu táto uprela. Bolo by absurdné využívať tvrdenia o procesnom postavení účastníkov konania v zmysle § 78 C.s.p., kde by na strane žalobcu a aj na strane žalovanej bola označená tá istá osoba, za daného stavu by táto žalobcovi súhlas s podaním žaloby nikdy nedala, lebo jej súčasný stav a postavenie vyhovuje. Žalobca žalobou bráni svoje vlastnícke práva a dožaduje sa ich súdnej ochrany, ktoré mu Ústava Slovenskej republiky garantuje. Žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a zákonný. 3.6. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.
4.1. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila odvolateľka. Poukázala na to, že predmetom dražby bola len stavba-rekreačná chata na parcele č. 2371/80, ktorá bola vo vlastníctve povinného: Vojenské stavby Bratislava, š.p. Predmetom dražby nikdy nebola sporná nehnuteľnosť, stavba - rekreačná chata na parcele č. XXXX/XXX. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z vyhlášky o dražbe nehnuteľností zo dňa 25.1.2002, sp. zn. EX 428/1999, ako aj zo zápisnice o dražbe nehnuteľnej veci zo dňa 27.2.2002, sp. zn. EX 428/1999, a taktiež aj z uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9.4.2002, právoplatného dňa 30.4.2002, č. k. 40 Er 1631/99-23 , kde je jasne zadefinovaný predmet dražby: stavba na parcele č. 2371/80. Pokiaľ znalec Ing. E. F. v znaleckom posudku č. XXX/ XXXX zo dňa 14.3.2001, ktorým bola zistená cena draženej nehnuteľnosti, zahrnul aj stavbu na parcele č. XXXX/XXX, ktorá nebola predmetom dražby a ani nepatrila povinnému (Vojenské stavby Bratislava, š.p.) išlo o omyl, ktorý nemohol mať vplyv na zmenu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku na zistenie ceny nehnuteľnosti omylom zahrnie aj stavbu, ktorá nie je predmetom dražby a nepatrí povinnému, nemôže spôsobiť, že dôjde k zmene jej vlastníctva príklepom licitátora na dražbe. Účastníci konania tak nemohli nadobudnúť na dražbe spoluvlastnícke podiely aj k stavbe - rekreačná chata na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2, ako nepravdivo uvádza žalobca vo svojom vyjadrení. Podľa odvolateľky nie je pravda, čo zámerne klamlivo uvádza žalobca, že v spornej časti nehnuteľnosti sa nachádzal jediný vstupný vchod do budovy na parcele č. XXXX/XX. Budova mala v čase konania dražby okrem vchodu cez spornú nehnuteľnosť ďalšie funkčné vstupy aj výstupy z budovy (z druhej strany budovy, nie priamo z verejnej komunikácie ale prístupné, keďže sa jedná o voľne stojacu budovu) ako uvádza aj súdny znalec Ing. F. vo svojom súdnoznaleckom posudku. Obidvaja spoluvlastníci (žalobca aj žalovaná) mali vedomosť o tom, že nemajú priamy vstup z verejnej komunikácie do stavby č. XXXX na parcele č.XXXX/ XX a vstupovať do svojej budovy prechodom cez cudziu nehnuteľnosť nie je možné, preto požiadali Mesto Senec o odkúpenie parcely č. XXXX/XXX, za účelom vybudovania vlastného vstupu z verejnej komunikácie do budovy. Mesto Senec im vyhovelo a následne si dali vypracovať projekt na vybudovanie vlastného priameho vstupu z verejnej komunikácie cez už vlastný pozemok. Priamy vstup do spoločnej budovy s. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX vybudovala sama spoluvlastníčka - žalovaná (potom ako vlastník susednej nehnuteľnosti oznámil, že si nepraje vstup ani prechod cez výlučne jeho pozemok). Vstup vybudovala na svoje náklady, bez finančného príspevku
druhého spoluvlastníka - žalobcu, osadením vchodových dverí do už existujúceho okenného otvoru, čím nijako nenarušila statiku otvoru. Na rozdiel od žalobcu, ktorý hrubo nerešpektoval jej spoluvlastnícke práva a svojvoľne bez upozornenia a jej súhlasu sa pustil do rozsiahlej rekonštrukcie izieb, ktoré si sám pridelil. Rozsah prác vyžadoval stavebné povolenie, nakoľko zasiahol do vedenia vody, kanalizácie, elektroinštalácie a aj statiky. Stavebný úrad ho vyzval na zastavenie prác, výzvu nerešpektoval a prace dokončil bez ich súhlasu. Pri týchto prácach hrubým spôsobom poškodil už jestvujúce zrekonštruované priestory v prízemí. 4.2. Podľa odvolateľky je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že v čase nadobudnutia predmetnej rekreačnej chaty (v čase konania dražby) mali obe stavby jediné súpisné č. XXX. Podľa listiny o pridelení súpisného čísla zo dňa 20.7.2001, ktoré tvorí prílohu odvolania, už v roku 2001 (t. j. 1 rok pred konaním dražby) bolo stavbe, ktorá bola predmetom dražby, stojaca na parcele č. XXXX/XX, pridelené nové súpisné č. XXXX (z pôvodného XXX). Súpisné č. XXX mali aj susedné stavby stojace na parcelách č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX (sporná nehnuteľnosť). V roku 2001 však bola zo strany Mesta Senec vykonaná oprava a stavbe stojacej na parcele č. XXXX/XX (ktorá bola predmetom dražby) bolo pridelené nové súpisné č. XXXX a susedným stavbám stojacim na parcelách č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX (sporná nehnuteľnosť) ostalo pôvodné súpisné č. XXX. Listinu o zmene súpisného čísla na č. XXXX z r. 2001 odvolateľka predložila spolu s odvolaním. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že „odvolateľka nemohla nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalobcu zápisom č. Z-XXXX/XX na základe potvrdenia o súpisnom čísle č. XXXXX/XXX/XXXX/Výst., zo dňa 27.04.2017, kde je vyznačené aj súpisné číslo XXX budovy - rekreačnej chaty, nakoľko nejedná sa o relevantný a zákonný právny úkon, na základe ktorého by bol možný prevod vlastníckeho práva - § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“ ide o nesprávnu argumentáciu, ktorú žalobca prevzal z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca spoluvlastnícky podiel k stavbe na parcele č. XXXX/XXX nikdy nenadobudol a nevlastnil a žalovaná preto ani nemohla nadobudnúť jeho podiel. Žalobca sa k spornej stavbe nikdy ako vlastník nesprával, pri poškodení strechy tejto stavby povedal žalovanej: „To je Tvoje, Ty sa musíš starať o opravu“ a žalovaná na vlastné náklady opravila strechu spornej nehnuteľnosti a následne na vlastné náklady aj rozsiahlu plochu premočených, zatečených stien na chodbe spornej nehnuteľnosti, odstránením starých a znovu vytvorením nových omietok. Opätovne uviedla, že sporná nehnuteľnosť (na parcele č. XXXX/XXX) právne nebola nikdy súčasťou spoločne nadobudnutej vydraženej nehnuteľnosti stojacej na parcele č. XXXX/XX. Skutočnosť, že stavby boli stavebne prepojené, nakoľko mali v minulosti spoločného správcu a jednalo sa o majetok štátu, ktorý mali v držbe Vojenské stavby Bratislava, š.p. a Vojenský projektový ústav, š.p., (z ktorého to prešlo na Slovenskú komoru audítorov), neznamená, že z právneho hľadiska neboli predmetné stavby presne špecifikované ako samostatné predmety vlastníctva. Výkresy, ktoré predložil žalobca súdu, majú rozpisku: Úprava rekreačných chát Vojenských stavieb a Vojenský projektový ústav (neskôr SKAU), nie sú preto žiadnym relevantným stavebno-technickým dôkazom jeho tvrdení. Žiadna z listín predložených súdu zo strany žalobcu, súdnoznalecký posudok, výkresy, zápisnice, nijako nepreukazujú tvrdenia žalobcu, práve naopak presne definujú, že predmetom dražby bola len stavba na parcele č. XXXX/XX. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, lebo nemohol vydražiť niečo, čo nebolo predmetom dražby. Žalobca zavádza súd, keď tvrdí, že žalovaná mu všemožne bráni v užívaní nehnuteľnosti, opak je pravdou, žalobca má dokonca prístup aj do spornej nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. 4.3. K žalobcom tvrdenej pasivite žalovanej počas konania pred súdom prvej inštancie odvolateľka uviedla, že ide len o prevzatie absurdnej argumentácie z odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie vytýkal žalovanej procesnú pasivitu, ktorú spôsobil samotný súd tým, že opakovane prezentoval v rámci predbežného právneho posúdenia veci právny názor plne zhodný s právnou argumentáciou žalovanej, teda že žaloba je nevykonateľná, čo je zachytené aj na zvukových záznamoch z pojednávania zo dňa 8.9.2021 a z pojednávania zo dňa 16.2.2022. Konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie však bolo prekvapivo úplne odlišné. Žalovaná z toho dôvodu nenavrhovala vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností, keďže ich vykonanie by bolo vzhľadom na súdom prezentované predbežné právne posúdenie neúčelné a nehospodárne. Nebyť súdom opakovane prezentovaného predbežného právneho posúdenia, ktoré sa plne stotožňovalo s právnou argumentáciou žalovanej, žalovaná by trvala na svojom vypočutí ako dôkaznom prostriedku, ktorým by objasnila súdu aj také skutočnosti, že žalobca a žalovaná ako podieloví spoluvlastníci stavby stojacej na parcele č. XXXX/XX požiadali Mesto Senec o odkúpenie parcely č. XXXX/XXX, aby mohli vybudovať priamy vstup do vydraženej nehnuteľnosti. Ak by spornú nehnuteľnosť stojacu na parcele č. XXXX/XXX považovali žalobca a žalovaná za ich spoluvlastníctvo ako súčasť vydraženej stavby (ako sa to snaží účelovo prezentovať žalobca), tak už v roku 2004 by žiadali Mesto Senec o odkúpenie spolu s parcelou č. XXXX/XXX aj o odkúpenie parcely č. XXXX/XXX, na ktorej sa sporná nehnuteľnosť nachádza. Keďže
ale žalobca a žalovaná ako podieloví spoluvlastníci spornú nehnuteľnosť za súčasť vydraženej stavby nepovažovali, o odpredaj pozemku č. XXXX/XXX Mesto Senec nežiadali a urobila tak až žalovaná sama, ako výlučná vlastníčka stavby stojacej na parcele č. XXXX/XXX. Napadnutým rozhodnutím nastala absurdná a neakceptovateľná situácia, že žalobca sa domáhal aj v prospech spoluvlastníčky, bez jej súhlasu, a to v spore vedenom proti žalovanej, že žalovaná je spolu s ním podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že žalovaná spornú nehnuteľnosť už vlastní ako výlučná vlastníčka a s jej nadobudnutím do podielového spoluvlastníctva výslovne nesúhlasí, resp. s odňatím spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Odvolateľka zotrvala na svojom odvolacom návrhu.
5. K vyjadreniu odvolateľky sa vyjadril žalobca dôvodiac, že tvrdenia žalovanej sú účelové, nakoľko z uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 40 Er 1631/1999, v časti odôvodnenia je celkom jasne a zrejme formulovaný predmet dražby: „Na základe poverenia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave číslo poverenia XXXX XXX XXX, zo dňa 15.10.1999, vykonal súdny exekútor exekúciu v prospech oprávneného predajom nehnuteľnosti. Súdny exekútor vo veci zistil, že povinný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade v Senci, odbore katastra R., obec R., kat. úz. R., parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha - rekreačná chata súpisné č. XXX, so všetkým čo patrí k tejto nehnuteľnosti.“ V konaní bolo preukázané, vyplýva to z viacerých založených dôkazov a aj z fotodokumentácie, že účastníci konania nadobudli spoluvlastnícke podiely každý v 1/2 aj k časti rekreačnej budovy postavenej na parcele č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to predovšetkým preto, že sa jedná o jediný vstupný vchod z verejnej komunikácie s elektromerom budovy a podpivničenie tejto budovy (stavebná súčasť budovy od jej samotného vzniku) so súpisným č. XXXX, vedenom na LV č. XXXX, k. ú. R., a teda nepatrí a nepatril k rekreačnej chate so súpisným č. XXX. Žalobca poukázal na to, že obe susedné nehnuteľnosti (teda aj rekreačná chata so súpisným č. XXX, vedená na LV č. XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalovanej) v čase nadobudnutia predmetnej rekreačnej chaty mali toto jediné súpisné číslo. Tvrdenia žalovanej, že budova mala iné funkčné vstupy a výstupy z budovy nie sú relevantné, nakoľko z projektovej dokumentácie, z fotodokumentácie, zo znaleckého posudku a iných dokladov vyplýva, že predmetná časť nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je a vždy bola jednoznačne stavebne, účelovo a technicky hlavným, jediným, vstupom do rekreačnej chaty, ktorý je navyše aj budovou podpivničený a je v ňom umiestnený aj hlavný rozvádzač elektriny. K protiprávnemu konaniu žalovanej tým, že bez súhlasu spoluvlastníka a platného stavebného povolenia svojvoľne osadila vstupné dvere do existujúceho okenného otvoru sa žalobca nevyjadril, odkázal na rozhodnutie o prerušení konania Mesta Senec č. j. Výst.l012-17- Sc, zo dňa 15.6.2018 - dôkaz č. 12, priložený k prvopisu žalobného návrhu. Podľa žalobcu nie sú pravdivé ani tvrdenia žalovanej, že parcelu č. XXXX/XXX o výmere 173 m2 zakúpili spoločne, a to za účelom vybudovania priameho vstupu do rekreačnej chaty, nakoľko žalovaná opomína, resp. zámerne zamlčuje, že v súvislosti s kúpou tohto pozemku nadobudli do vlastníctva aj pozemok č. XXXX/XX o výmere 316 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX o výmere 396 m2, parcela č. XXXX/XXX o výmere 362 m2, teda nijakým spôsobom neosvedčuje, že by predmetný pozemok zakúpili za týmto účelom, ale naopak okolité pozemky a pozemok pod rekreačnou chatou zakúpili za účelom podnikania a aby rekreačná chata mohla slúžiť tomuto účelu. Žalobca poukázal aj na to, že v konaní pred Mestom Senec sp. zn. 11212/143/2017/DR, podal dňa 21.4.2021 námietky vo veci odpredaja pozemku CKN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, avšak tieto mesto neakceptovalo a predmetný pozemok previedlo kúpnou zmluvou č. XXX/XX/XX/KZ, zo dňa 23.3.2018, výlučne žalovanej. K tvrdeniam žalovanej o rekonštrukcii izieb a svojvoľnému prideleniu izieb žalobcom sa nevyjadril, keďže nesúvisia s predmetom súdneho sporu. Podľa žalobcu tvrdenia žalovanej, že žalobca sa k predmetu svojho spoluvlastníctva ako vlastník nesprával, nie sú pravdivé, resp. opätovne žalovaná skutkové okolnosti zamlčuje, nakoľko spoločne ako ideálni spoluvlastníci zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 14.3.2003 predmetnú nehnuteľnosť prenajali s dobou nájmu od 15.3.2003 do 31.12.2018 spoločnosti FORTUNA, s.r.o., IČO: 35 854 766, sídlo Páričkova č. 17, 821 08 Bratislava, vlastnícky patriacej žalovanej, ktorá v uvedenom období a daným účelom podnikala v nehnuteľnosti (spolu aj s jej spornou časťou postavenou na parcele č. XXXX/XX, cez ktoré vedú aj hlavné médiá nehnuteľnosti). Žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaná v rámci procesnej obrany nepredložila jednoznačný dôkaz, že jej nehnuteľnosť postavená na parcele č. XXXX/XXX vlastnícky v podiele 1/1 patrí, a to kúpnu zmluvu susednej nehnuteľnosti zo dňa 8.3.2006. V ostatnom žalobca zotrval na svojich tvrdeniach vo vyjadrení zo dňa 2.6.2022. Zotrval aj na potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie.
6. Žalobca v priebehu odvolacieho konania doručil do spisu dôkazy, ktoré mu podľa jeho vyjadrenia, neboli v čase rozhodovania súdom prvej inštancie známe, a to objednávka spoločnosti GEOMETRWES, s.r.o. a geometrický plán parcely č. XXXX/XX k roku 1991 a vyjadrenie sa k znaleckému posudku Ing. E. F. č. XXX/XXXX. V podaní uviedol, že predložené dôkazy sa mu podarilo zabezpečiť až dodatočne, avšak podľa jeho názoru majú podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom a sú aj v súlade s ním produkovanými prostriedkami procesného útoku aj pred súdom prvej inštancie.
7. K doloženým dôkazom zo strany žalobcu v odvolacom konaní žalovaná uviedla, že v doterajšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie (počas 5 rokov trvajúceho sporu) mal žalobca dostatok príležitostí a dostatočný časový priestor na navrhovanie dôkazov. Žalobcom predložené dôkazy v rámci odvolacieho konania, pričom žalobca ani nie je odvolateľom, nepredstavujú žiadne novoty v zmysle § 366 C.s.p. Tieto dôkazy boli vyprodukované na žiadosť žalobcu až po vyhlásení rozsudku a len vinou žalobcu neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Navyše, žalobcom predložené dôkazy nemajú podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom. Dôvodila, že k rozhodujúcim skutočnostiam pre rozhodnutie odvolacieho súdu sa podrobne vyjadrila v odvolaní zo dňa 2.5.2022, ako aj v replike zo dňa 13.7.2022, kde objasnila, že už v roku 2001 (t. j. rok pred konaním dražby) bolo stavbe, ktorá bola predmetom dražby, stojaca na parcele č. XXXX/XX, pridelené nové súpisné č. XXXX. Pokiaľ znalec Ing. E. F. vo vyjadrení k znaleckému posudku č. XXX/XXXX uvádza, že sporná nehnuteľnosť postavená na parcele č. XXXX/XXX je súčasťou rekreačnej chaty so súpisným č. XXX, plne s tým súhlasí, ibaže rekreačná chata so súpisným č. XXX, ku ktorej sporná nehnuteľnosť patrí je postavená na parcele č. XXXX/XX, a nie na parcele č. XXXX/XX. Na parcele č. XXXX/XX sa nachádza rekreačná chata so súpisným č. XXXX (LV č. XXXX). Odvolaciemu súdu navrhla, aby na podanie žalobcu a ním doložené dôkazy neprihliadol.
8. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.
9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. mája 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.).
10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o vyhovení žalobe. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovanej.
13.1. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s jej námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Odvolací súd uvádza, že návrh na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, treba považovať za určovací návrh podľa § 137 písm. c/ C.s.p. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti takéhoto návrhu je aj skutočnosť, že účastníci sú vecne legitimovaní. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka); výška spoluvlastníckeho podielu, pretože ide o právny vzťah len „ideálny“, nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci, ale mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Účastníkmi konania v prejednávanej veci boli obidvaja spoluvlastníci nehnuteľnosti, jeden na strane žalobcu a druhý na strane žalovanej. Správne konštatoval súd prvej inštancie, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol (bod 17. odôvodnenia), že mal v konaní osvedčený naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom určení, pretože do meritórneho rozhodnutia súdu svedčí vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti žalovanej a jediný spôsob, akým možno dosiahnuť žalobcom požadovaný právny stav, že sú spolu so žalovanou podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, predstavuje určovacia žaloba ako procesnoprávny prostriedok spôsobilý zvrátiť žalobcom namietaný aktuálny právny stav k predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že bez žalobou požadovaného určenia by právne postavenie žalobcu zostalo naďalej neisté a iba v prípade vyhovenia žalobe by sa stav jeho právnej neistoty evidentne odstránil. Za nedôvodnú preto odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovanej, podľa ktorej sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jej námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 51/2009, zo dňa 28.10.2010). 13.2.1. Odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie jej vytýkal procesnú pasivitu, ktorú sám spôsobil tým, že opakovane prezentoval v rámci predbežného právneho posúdenia veci právny názor zhodný s jej právnou argumentáciou, pričom konečné rozhodnutie súdu bolo prekvapivo úplne odlišné. Návrhy na doplnenie dokazovania žalovaná nemala vzhľadom na opakovane prezentovaný predbežný právny názor súdu (o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na pojednávaní dňa 8.9.2021, aj dňa 16.2.2022). Odvolací súd k tomu uvádza, že obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný. Súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Formulovanie sporných a nesporných skutkových tvrdení súdu, spolu s označením dôkazov, ktoré budú súdom vykonané, nie je samoúčelné. Pre súd síce majú tieto závery iba predbežný charakter, musia však vychádzať zo znalostí vecí a musia byť argumentačne udržateľné. Vo všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti a zákonnosti, sa súd počas nasledujúceho konania môže v nevyhnutnej miere odkloniť od pôvodných predbežných záverov, vo vzťahu k skutkovej stránke veci a k dokazovaniu. Je ale zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Predbežné práve posúdenie veci spočíva v tom, že súd v aktuálnom štádiu procesu objektívne nemohol vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospel síce vyčerpávajúcim
argumentačným postupom, ale iba v rámci prípravy pojednávania. Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a podobne. V prípade predbežného právneho posúdenia veci však nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný. Opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom a k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Odvolací súd zároveň dodáva, že ani prípadné porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p. (neuvedenie predbežného právneho posúdenia) nelimituje strany sporu pri realizácii ich procesných práv (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 4/2022, zo dňa 28.4.2022). 13.2.2. Zo zvukovej nahrávky priebehu pojednávania dňa 8.9.2021 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyslovil predbežný právny názor, týkajúci sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, z ktorého dôvodu odročil pojednávanie a poskytol tak lehotu za účelom porady právneho zástupcu žalobcu so žalobcom. Následne žalobca, podaním zo dňa 29.12.2021 (č. l. 184 spisu) doručil súdu návrh na zmenu žaloby, o ktorom návrhu súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 16.2.2022 tak, že návrh na zmenu žaloby pripustil. Podľa odvolateľky, na pojednávaní dňa 16.2.2022 súd prvej inštancie opätovne prezentoval svoj názor o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z priebehu tohto pojednávania uvedená skutočnosť nevyplýva, zvukový záznam z uvedeného pojednávania nie je dostatočne kvalitný na overenie tvrdenia odvolateľky. Odvolací súd však opätovne pripomína, že súd nie je striktne viazaný svojím predbežným právnym posúdením, pričom strany sporu nie sú limitované vo svojich procesných právach ani vysloveným predbežným právnym názorom súdu. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že žalovaná sa pojednávaní v prejednávanej veci nezúčastňovala (napriek tomu, že jej právny zástupca pojednávanie dňa 20.11.2019 žiadal odročiť aj z dôvodu, že žalovaná má záujem byť prítomná na pojednávaní, ako to vyplýva zo zvukovej nahrávky priebehu tohto pojednávania), jej právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 16.2.2022 (po pripustení zmeny petitu žaloby) uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním, môžu svoje práva strácať. 13.3.1. Podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval súd prvej inštancie, že z listu vlastníctva č. XXXX, okres R., obec R., k. ú. R. vyplýva, že žalovanej svedčí vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XXX, titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou zo dňa 23.3.2018, pričom titulom nadobudnutia spornej nehnuteľnosti - rekreačnej chaty, súpisné č. XXX, postavenej na pozemku C-KN parcela č. XXXX/XXX, v zmysle uvedeného listu vlastníctva č. XXXX, je potvrdenie o súpisnom čísle č. XXXXX/XXX/XXXX/Výst., zo dňa 27.4.2017. Rovnako správne konštatoval súd prvej inštancie, že takýto titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci Občiansky zákonník nepozná. 13.3.2. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, podľa ktorého sporná nehnuteľnosť súpisné č. XXX, postavená na pozemku parcele č. XXXX/XXX, k. ú. Senec je súčasťou spoločne nadobudnutej vydraženej nehnuteľnosti so súpisným č. XXXX, vedenej na LV č. XXXXX, k. ú. R.. Pri identifikácii vydraženej nehnuteľnosti odvolací súd vychádzal z projektovej dokumentácie stavby na č. l. 27 a 28 spisu, pôdorys 1. PP a pôdorys 1. NP, vyhotovené v marci roku 1987, stavba R. - úprava rekreačnej chaty Vojenských stavieb a VPÚ (doložené žalobcom spolu so žalobou), z ktorej vyplýva (č. l. 28, 30 spisu) prepojenie s vedľajšou budovou, pričom „spojovacia časť“ predstavuje spornú nehnuteľnosť a z dokumentácie na č. l. 30 spisu rovnako vyplýva, že uvedená „spojovacia časť“ je súčasťou nehnuteľnosti vydraženej žalobcom a žalovanou (CHATA VS 293 m2). Uvedená skutočnosť, že „spojovacia časť“ je súčasťou vydraženej nehnuteľnosti vyplýva aj zo situačného nákresu budov (č. l. 56 spisu), ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vypracovaného pre účely dražby, pričom budova označená ako „B“ je nehnuteľnosť nadobudnutá do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v dražbe. V konaní nebol predložený žiaden doklad, ktorý by preukazoval oddelenie „spojovacej časti“ od budovy súpisné č. XXXX. v neskoršom období. 13.4. Odvolateľka v odvolaní tvrdí, že stavba stojaca na parcele č. XXXX/XXX bola už v roku 2000 (2 roky pred konaním dražby) vo vlastníctve Slovenskej komory audítorov. Takýto dôkaz však odvolateľka súdu nepredložila. Vychádzajúc z geometrického plánu č. XX/XXXX (č. l. spisu 170 a nasl.), výkazu výmer, bola Slovenská komora audítorov v roku 2000 vlastníkom pozemku parcela č. XXXX/XXX o výmere 18 m2, zastavaná plocha, nie vlastníkom stavby na uvedenom pozemku stojacej.
Odvolací súd poukazuje na to, že odvolateľka v konaní nepredložila žiadny doklad, titul, na základe ktorého nadobudla do vlastníctva stavbu súpisné č. XXX, stojacu na pozemku parcele č. XXXX/XXX. 13.5. Odvolateľka ďalej v odvolaní tvrdí, že spornú nehnuteľnosť nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2006 (ktorej vklad č. V-XXX/XXXX bol povolený dňa 8.3.2006) od vlastníka, ktorým bola Slovenská komora audítorov. Predmetom kúpy bola okrem spornej nehnuteľnosti aj nehnuteľnosť - stavba (rekreačná chata) so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/XX. V podstate tým odvolateľka tvrdí, že sporná nehnuteľnosť je súčasťou stavby postavenej na parcele č. XXXX/XX, čo však z dokumentácie uvedenej v bode 13.3.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva a odvolateľka nedoložila do spisu žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval toto jej tvrdenie. Z dokumentácie popísanej v bode 13.3.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že sporná nehnuteľnosť je stavebnou súčasťou budovy postavenej na parcele č. XXXX/XX, ktorú žalobca a žalovaná nadobudli do podielového spoluvlastníctva dražbou. 13.6. Odvolateľka v odvolaní namietala, že ďalším prostriedkom procesnej obrany, ktorý nebol v konaní uplatnený je jej výsluch. Odvolací súd poukazuje na § 195 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. Výsluch strany teda súd nariaďuje na návrh, avšak žalovaná takýto návrh v konaní nepredniesla. Jej právny zástupca na pojednávaní dňa 16.2.2022 uviedol, že žalovaná nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by riadne osvedčila svoje výlučné vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. 13.7. Ako vecne a právne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal v konaní plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).