Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 160/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti J., s. r. o., zastúpenej JUDr. S. R., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s , základného práva

vlastniť majetok podľa a 4 , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. („aktuálne vedenom pod sp. zn.

“) a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti J., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti J., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citovanom texte aj „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) v

spojení s , základného práva vlastniť majetok podľa a 4

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava

III (ďalej len „okresný súd“) v citovanom texte aj „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp.

zn. („aktuálne vedenom pod sp. zn. “).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka «si dňa

02. 08. 2012 na Okresnom súde... uplatnila návrhom na vydanie platobného rozkazu voči

desiatim (10) odporcom nárok na peňažné plnenie z titulu náhrady škody spôsobenej

sťažovateľovi v dôsledku nerealizácie Zmluvy o dielo z 12. 02. 2010... Predmetnú zmluvu

uzavrel sťažovateľ s S. [spoločenstvo vlastníkov bytov..., pozn. (ďalej aj „odporca v 1.)

rade)]. Jej účelom bolo zateplenie obvodového plášťa a odstránenie systémových porúch

bytového domu v B. Správu bytového domu vykonával odporca v I.) rade v zmysle

príslušných ustanovení o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v platnom znení (ďalej len „ZoVB“). Okrem odporcu v 1.) rade boli účastníkmi konania aj

deviati (9) vlastníci bytov, ktorí boli v čase podania návrhu podielovými spoluvlastníkmi

predmetného bytového domu...

Predmetná žaloba bola u porušovateľa (t. j. okresného súdu, pozn.) zaevidovaná pod

sp. zn. , pričom dňa 19. 09. 2012 súd návrhu sťažovateľa v celom rozsahu

vyhovel, keď vo veci vydal platobný rozkaz. Odporcovi v 1.) rade ako aj odporcom v 2.)

až 10.) rade samostatnými výrokmi uložil povinnosť uhradiť sťažovateľovi žalovanú istinu

aj s príslušenstvom s tým, že odporcom v 2.) až 10.) rade uložil povinnosť uhradiť žalovanú

istinu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Zároveň bola odporcom v 1.) až 10.) rade

uložená povinnosť nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne...».

3. Proti platobnému rozkazu nepodali všetci odporcovia odpor. Sťažovateľka

12. novembra 2012 požiadala okresný súd o vyznačenie doložky právoplatnosti

a vykonateľnosti na predmetnom platobnom rozkaze vo vzťahu k odporcom, ktorí nepodali

odpor [konkrétne proti odporcom „v 2.), 4.), 5.), 6.), 7.), 8.) rade“]. Vybavenie svojej

žiadosti urgovala sťažovateľka písomne 26. novembra 2012.

4. Okresný súd 28. novembra 2012 (elektronickou poštou) zaslal sťažovateľke túto

odpoveď: „v právnej veci vedenej na Okresnom súde... pod sp. zn.

účastníkov: J., s. r. o. c/a S. a spol., o zaplatenie 29.440,57 Eur istiny s príslušenstvom, Vám

v zmysle Vašej žiadosti zo dňa 12. 11. 2012 (doručenej tunajšiemu súdu dňa 13. 11. 2012) o

vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze sp. zn. 40

zo dňa 19. 09. 2012 vo vzťahu k odporcom v 2), 4), 5), 6), 7) a 8) rade

oznamujeme, že platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 19. 09. 2012 podaním

odporu odporcami v 1) a 3) rade bol zrušený v plnom rozsahu v zmysle § 174 ods. 2 prvá

veta a preto sa nestal predmetný platobný rozkaz právoplatným a vykonateľným a

súd z tohto dôvodu nemôže na ňom vyznačiť právoplatnosť ani vykonateľnosť.

K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že navrhovateľ v petite navrhovaného

rozsudku žiada, aby odporcovia v 2) až 10) rade boli zaviazaní SPOLOČNE

A NEROZDIELNE zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 29.440,57 Eur spolu

s príslušenstvom, čím vlastne založil pasívnu solidaritu odporcov v 2) až 10) rade v zmysle

a teda i nerozlučné spoločenstvo v konaní (

ods. 2 ), ktorá vylučuje odlišné rozhodnutie voči jednotlivým odporcom.

Na záver chce tunajší súd podotknúť, že posúdenie, o aký druh spoločenstva

v konkrétnom prípade ide, je vecou súdu.“

5. Sťažovateľka podaním z 29. novembra 2012 adresovaným predsedovi okresného

súdu označeným ako „Sťažnosť podľa ust. v platnom znení

na postup súdu v konaní spis, zn. “ namietala „nesprávny postup súdu“

pri vybavovaní jej žiadosti o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti

na predmetnom platobnom rozkaze.

6. Predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2101/2012 z 3. decembra 2012

sťažovateľke okrem iného oznámil:

„Vzhľadom na obsah Vašej sťažnosti konštatujem, že táto nesmeruje proti porušeniu

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad

dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu,

ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Z uvedeného dôvodu kvalifikujem Vašu sťažnosť ako neprípustnú.

Obsahom Vašej sťažnosti je posúdenie, či platobný rozkaz nadobudol,

resp. nenadobudol právoplatnosť. Jedná sa opravný názor, do ktorého z titulu svojej funkcie

a i v zmysle citovaných ustanovení nemám oprávnenie zasahovať.

Napriek tomu v závere poukazujem na ust.

z ktorého vyplýva, že správca (odporca v 1. rade) koná samostatne, ale vždy v mene

vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet za predpokladu, že sa jedná

o konanie v súvislosti so správou bytu. Predmetom konania sú záväzkové vzťahy, ktoré

vznikli v súvislosti s uzavretím zmluvy o zateplenie bytu, teda nesporne v súvislosti

so správou bytu.

V zmysle cit. ustanovenia správca bytu uzavrel Zmluvu o dielo samostatne v mene

vlastníkov bytov a na ich účet. Rovnako i jeho úkony pred súdom v tejto súvislosti treba

posudzovať ako úkony vykonané v mene vlastníkov a na ich účet.“

7. Podľa právneho názoru sťažovateľky („s poukazom na „ust. “)

sa platobný rozkaz po podaní odporu „zruší len vo vzťahu k tým účastníkom konania

(samostatným spoločníkom), ktorí podali v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Voči

ostatným účastníkom konania ostáva platobný rozkaz nedotknutý.“. Sťažovateľka

zdôraznila, že „Kľúčovými právnymi normami, ktoré sa mali aplikovať po uplynutí lehoty

na podanie odporu voči platobnému rozkazu boli normy obsiahnuté v ust. § 174 ods. 2 a

ust. .“.

8. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd jej svojím postupom „fakticky odmietol

poskytnúť právnu istotu spočívajúcu v potvrdení účinkov formálnej i materiálnej stránky

právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu“, a teda „došlo, resp. aj v súčasnosti

dochádza z jeho strany k sústavnému porušovaniu princípu právnej istoty v príčinnej

súvislosti s porušením sťažovateľovho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny

proces“.

9. Podľa názoru sťažovateľky

a) „Postup Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn.

(aktuálne pod sp. zn. ) nemožno hodnotiť ako rešpektovanie článku 46 ods. 1

a Dohovoru. Naopak, na základe uvedeného namietame, že porušovateľ

v konaní vo veci spis. zn. (aktuálne konanie vedené pod sp. zn.

) svojím postupom porušil naše základné právo na súdnu ochranu, právo

na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1

SR ako aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR, ktoré sú aj obsahom Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

b) „Postup porušovateľa z hľadiska ust. v platnom znení

teda treba považovať za iný zásah, ktorým boli práva sťažovateľa porušené, pričom tento

zásah má podľa názoru sťažovateľa trvajúci charakter. To okrem iného spôsobuje prieťahy

v konaní, nakoľko porušovateľ konanie vedie ako formálne neukončené.“

10. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„a) Základné právo spoločnosti J., s. r. o. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 v spojení s ... a právom vlastniť majetok podľa

... a Protokolu č. 1 k Dohovoru..., ako aj právo na spravodlivý súdny proces

podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... bolo postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod

sp. zn. (aktuálne pod sp. zn. ) boli porušené.

b) Základné právo spoločnosti J., s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... boli postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp.

zn. (aktuálne pod sp. zn. ) porušené.

c) Okresnému súdu... prikazuje, aby v zmysle ust. § 62, § 62a a § 63 vyhlášky

č. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v spojení s ust. § 174 ods. 1 a 2 a

ust. v platnom znení vyznačil

na platobnom rozkaze vydanom Okresným súdom... v konaní vedenom pod sp. zn.

40 dňa 19. 09. 2012 vo vzťahu k žalovaným odporcom v 2.), 4.), 5.), 6.), 7.),

8.) rade uvedeným na tomto platobnom rozkaze doložku právoplatnosti a vykonateľnosti

a aby vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu...

č. k.: dňa 19. 09. 2012 vo vzťahu k odporcom v 2.), 4.), 5.), 6.), 7.), 8.) rade

aj v príslušnom súdnom registri.

c) Okresný súd... je povinný uhradiť spoločnosti J., s. r. o. trovy právneho zastúpenia

vo výške 331,15 € vrátane DPH...“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

14. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených práv zaručených

, dohovorom a dodatkovým protokolom (body 1 a 10) postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré malo byť spôsobené nesprávnym

výkladom a v dôsledku toho nesprávnou aplikáciou relevantných ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov a zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov okresným súdom.

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a k nej pripojených

písomností konštatuje, že sťažovateľka namietala porušenie označených práv len

v súvislosti s vybavovaním žiadosti o vyznačenie doložky právoplatnosti na vydanom

platobnom rozkaze a konanie v merite veci v dôsledku podaných odporov časťou

účastníkov konania je predmetom ďalšieho konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. . Sťažovateľka má možnosť domáhať sa eventuálnej nápravy

porušenia ňou označených práv v tomto konaní (resp. v ďalšom opravnom konaní

pred všeobecnými súdmi, pozn.), ktoré doteraz nie je právoplatne skončené.

16. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní

sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver

by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané (). Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli

pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje.

17. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto jej časti (bod 10a)

podľa , pretože v danom štádiu súdneho konania

nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci, keďže sťažovateľka má možnosť domáhať

sa eventuálnej nápravy porušenia ňou označených práv v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. (pozri tiež body 15 a 16).

18. Nie je tiež v právomoci ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ) ukladať povinnosti všeobecným súdom vo veciach, ktoré sú v ich

výlučnej právomoci (, ). Nie je teda v právomoci ústavného súdu

prikázať všeobecnému súdu povinnosť vyznačiť doložku právoplatnosti, ako to požiadala

sťažovateľka v petite sťažnosti (bod 10c). Sťažnosť v tejto jej časti preto ústavný súd

odmietol podľa z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie.

19. Sťažovateľka ďalej namietala v postupe okresného súdu pri vybavovaní jej

žiadosti o vyznačenie doložky právoplatnosti prieťahy v konaní (porušenie práva podľa

a práva podľa dohovoru). Z obsahu sťažnosti vyplýva,

že sťažovateľka 12. novembra 2012 požiadala okresný súd o vyznačenie doložky

právoplatnosti a 28. novembra 2012 jej okresný súd na žiadosť (a aj urgenciu

z 26. novembra 2012) odpovedal. Časové obdobie od 12. novembra 2012 do 28. novembra

2012 (aj keby sťažnosť v tejto časti mala reálny základ, pozn.) nie je možné kvalifikovať

ako postup okresného súdu so zbytočnými prieťahmi. Navyše, sťažovateľka v sťažnosti

z 29. novembra 2012 adresovanej predsedovi okresného súdu nenamietala porušenie tohto

práva (pozri tiež body 3 až 6). V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd zatiaľ nezistil

ústavne významné prieťahy v činnosti okresného súdu ani na základe iných – ako už

uvádzaných – časových parametroch (napr. od času podania žaloby na okresnom súde).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej návrhom na priznanie trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013