Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 174/2013
PDF · 104.44 KB
No categories available
I. ÚS 174/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. P. a K. P., obidvoch bytom H., zastúpených advokátom
JUDr. P. P., H., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 276/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. a K. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
20. novembra 2012 doručená sťažnosť M. P. a K. P. (ďalej len ,,sťažovatelia“), ktorou
namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 276/09.
2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v procesnom postavení odporcov sú
účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva a určenie členstva v bytovom družstve.
Na poslednom pojednávaní konanom 16. mája 2011 okresný súd za účasti všetkých
účastníkov uznesením pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vo veci bude nariadené
znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie. Sťažovatelia podľa vlastných tvrdení
viackrát telefonicky a 6. februára 2012 a 23. apríla 2012 aj písomne žiadali konajúci súd
o urýchlené nariadenie termínu pojednávania, čo však neviedlo k výsledku. Sťažovatelia
ďalej uviedli, že z ich strany neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali
vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní, že boli aktívni a svojimi podaniami sa dožadovali
rozhodnutia v uvedenej veci. Domnievajú sa, že takmer jeden a pol ročnú nečinnosť
okresného súdu možno považovať za závažné porušenie ich označených práv.
3. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že ich
označené práva boli porušené postupom okresného súdu v uvedenom konaní, aby im
priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume
471,27 €.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti
namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí
návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(resp. v primeranej lehote) ústavný súd skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv. Ústavný súd
v tejto súvislosti skúma, či boli využité právne prostriedky, ktoré sťažovateľovi na ochranu
tohto práva poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62
až § 68 (napr. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 78/07). Sťažnosť účastníka konania
pred všeobecným súdom sa podľa uvedených ustanovení môže týkať aj porušovania práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
7. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovatelia podali predsedovi okresného
súdu sťažnosť o prieťahy v konaní. Ústavný súd pripomína, že podanie takejto sťažnosti
podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému
súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho
stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou. Keďže sťažovatelia
v sťažnosti netvrdili a ani nepreukázali podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu,
a ústavný súd je sťažnosťou viazaný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), neostávalo iné,
ako sťažnosť pre neprípustnosť už pri predbežnom prerokovaní odmietnuť. Odmietnutie
tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať
prípadným porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6
ods. 1 dohovoru v prebiehajúcom konaní na okresnom súde. Právomoc meritórne posúdiť
namietané prieťahy však bude daná iba za predpokladu splnenia všetkých ústavných
a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane
preukázania, že sťažovatelia účinne využili iné právne prostriedky na ochranu svojich práv.
8. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že z príloh pripojených k sťažnosti síce vyplýva
podanie dvoch žiadostí o nariadenie termínu pojednávania, žiadna z nich však ani formálne
ani obsahovo nie je sťažnosťou na prieťahy v konaní v zmysle § 62 zákona o súdoch, ktorou
by sa bol povinný predseda súdu zaoberať a na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti, v prípade zistenia jej dôvodnosti prijať a zabezpečiť vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, a ak to je potrebné, vyvodiť za vzniknuté nedostatky proti
zodpovedným osobám dôsledky (§ 64 ods. 2 a 3 zákona o súdoch). Ústavný súd preto
nemohol podania sťažovateľov zo 6. februára 2012 a 23. apríla 2012 považovať za využitie
všetkých právnych prostriedkov na ochranu ich práv, ktoré mali byť porušené postupom
okresného súdu.
9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľov uvedenými v sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov
konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2013