Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 515/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť obce M., M., zastúpenej advokátom JUDr. T. K., P., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. )

a takto

rozhodol:

1. Základné právo obce M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obci M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý obci M. uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet

jej právneho zástupcu JUDr. T. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 23. októbra 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obce M., M.

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka podala okresnému súdu

17. decembra 2002 návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 41 840 Sk spolu

s príslušenstvom z titulu nedoplatkov odporcu na nájomnom. Po vydaní platobného rozkazu

a následne podanom odpore bola návrhu pridelená sp. zn. a termín pojednávania

bol určený na 13. máj 2004. Vzhľadom na ospravedlnenú neúčasť odporcu bolo

pojednávanie odročené a následne určený nový termín pojednávania na 15. jún 2004.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade došlo opätovne k odročeniu pojednávania

(na neurčito), o čom bola sťažovateľka vyrozumená listom z 8. júna 2004. Sťažovateľka

uvádza, že toto bol posledný úkon, ktorý bol v jej veci uskutočnený.

Podľa zistení sťažovateľky bola následne jej vec „pripojená“ ku konaniu vedenému

Okresným súdom Trnava pod sp. zn. (konanie o určenie neplatnosti výpovede

zmluvy o nájme). Následne v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva k 1. januáru 2008

z Okresného súdu Trnava na okresný súd z dôvodu „obnovenia Okresného súdu Piešťany“

bola vec sťažovateľky „odovzdaná“ okresnému súdu a pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi, ktorý podľa vyjadrenia sťažovateľky vo veci

do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nerealizoval žiaden procesný úkon.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v jej veci riadne nekonal, v čom vidí

sťažovateľka porušenie svojho základného práva zaručeného .

Napokon sťažovateľka dodáva, že vyčerpala aj právny prostriedok nápravy

poskytovaný jej právnou úpravou, sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

okresného súdu, ktorá však nepriniesla požadovaný efekt.

Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jej základného práva podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod. sp. zn. , prikázal okresnému súdu v označenom

konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej predsedníčky, ktorej vyjadrenie doručené ústavnému súdu

11. decembra 2012 obsahovalo chronologický prehľad procesných úkonov konania,

konštatovanie právnej nenáročnosti posudzovanej veci a uznanie prieťahov v konaní

spôsobených výlučne okresným súdom v dôsledku administratívneho nedopatrenia. V liste

predsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v danej veci.

V podaní doručenom ústavnému súdu 21. januára 2013 súhlasil s upustením

od ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ. Vo svojom vyjadrení k stanovisku

okresného súdu zotrval na dôvodoch podanej sťažnosti a k predmetnému stanovisku,

s obsahom ktorého sa v prevažnej miere stotožnil, považoval za potrebné spresniť,

že určený termín pojednávania (16. január 2013), o ktorom sa okresný súd vo svojom

stanovisku zmienil, bol zákonným sudcom nariadený nie 30. novembra 2012, ako to uviedol

okresný súd, ale až 11. decembra 2012 vydaním písomného predvolania, ktoré okresný súd

sťažovateľke následne doručil.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti, stanoviska okresného súdu

a súvisiaceho súdneho spisu dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:

Sťažovateľka podala okresnému súdu 17. decembra 2002 návrh na vydanie

platobného rozkazu na sumu 41 840 Sk spolu s príslušenstvom z titulu nedoplatku

na nájomnom. Okresný súd vydal 17. decembra 2002 platobný rozkaz, ktorý bol doručený

sťažovateľke a odporcovi v januári 2003. Odporca podal proti platobnému rozkazu

16. januára 2003 odpor.

Okresný súd vyzval odporcu uznesením zo 17. januára 2003 na zaplatenie súdneho

poplatku, ktorý odporca uhradil 3. februára 2003. Okresný súd predložil 2. apríla 2004

sťažovateľovi podaný odpor pre účely vyjadrenia. Odporca 11. mája 2004 požiadal

o odročenie termínu pojednávania určeného na 13. máj 2004. Okresný súd 13. mája 2004

uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu neúčasti odporcu odročené na 15. jún 2004.

Po vznesení námietky zaujatosti zo strany zákonného sudcu bola opatrením

predsedníčky okresného súdu z 21. októbra 2004 vec sťažovateľky odňatá tomuto sudcovi

a pridelená 22. októbra 2004 novému zákonnému sudcovi.

Dňa 16. februára 2005 vydal vyšší súdny úradník pokyn vec sťažovateľky „natrvalo

spojiť so spisom (Mgr. P. G. c/a Obec M. o určenie neplatnosti výpovede

zmluvy o nájme)“, pričom išlo o konanie vedené Okresným súdom Trnava pod uvedenou

spisovou značkou.

V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva k 1. januáru 2008 z Okresného súdu

Trnava na okresný súd z dôvodu „obnovenia Okresného súdu Piešťany“ bola vec

sťažovateľky „odovzdaná“ okresnému súdu.

Okresný súd vykonal vo veci sťažovateľky pojednávanie 16. januára 2013, ktoré

bolo na základe požiadavky právnych zástupcov účastníkov konania odročené pre účely

pokusu o dosiahnutie mimosúdnej dohody, a to na 17. apríl 2013.

V čase rozhodovania ústavného súdu nebola vec sťažovateľky pred okresným súdom

právoplatne skončená.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

garantovaného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateľky preskúmal z hľadiska charakteru prerokúvanej veci

jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej správanie sťažovateľky v priebehu konania (2)

a napokon aj postup konajúceho súdu (3).

1. Predmetom posudzovaného konania vedeného okresným súdom je konanie

o návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáha proti odporcovi zaplatenia nedoplatku

na nájomnom spolu s príslušenstvom z titulu existencie nájomného vzťahu. Ústavný súd

z obsahu spisového materiálu nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o právnej

či skutkovej zložitosti prerokovávanej veci, čo napokon vo svojom stanovisku uznal

aj samotný okresný súd. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania tak nemožno

pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci, pričom treba poukázať aj na skutočnosť,

že konajúce súdy v podstate k vlastnému meritórnemu prerokovaniu veci ani nepristúpili,

keďže doteraz vykonané úkony konania mali skôr charakter technických či vedľajších

procesných úkonov konania.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska

druhého kritéria nezistil ústavný súd žiadne okolnosti, ktoré by signalizovali podiel

sťažovateľky ako účastníčky konania na predĺžení konania narušením jeho plynulosti.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného , bol postup

konajúcich súdov v posudzovanom konaní.

Ústavný súd po preskúmaní postupu konajúcich súdov dospel k záveru,

že nedostatkom konania, ktorý narušil jeho plynulosť, boli obdobia nečinnosti, v ktorých

konajúce súdy nekonali bez toho, aby im v tom bránila závažná prekážka.

Už v úvodnej fáze konania okresného súdu sa vyskytlo obdobie pasivity

kvantifikovateľné nečinnosťou v rozsahu približne siedmich mesiacov, a to v etape

od 15. júna 2004, keď bolo pojednávanie určené na uvedený termín odročené,

do 16. februára 2005, keď bola vec sťažovateľky spojená so súvisiacou vecou na spoločné

konanie vedené Okresným súdom Trnava.

Značne rozsiahlym obdobím nečinnosti kvantitatívne zodpovedajúcim až dobe

siedmich rokov a desiatich mesiacov bolo konanie poznačené v úseku od 16. februára 2005,

keď bola vec sťažovateľky spojená so súvisiacou vecou na spoločné konanie vedené

Okresným súdom Trnava, do 16. januára 2013, keď bolo vo veci sťažovateľky okresným

súdom vykonané pojednávanie.

Ústavný súd konštatuje, že faktorom, ktorý mal negatívny dopad na plynulý priebeh

posudzovaného konania, bol postup konajúcich súdov, a zbytočné prieťahy, ktorých

sa dopustili v dôsledku označených období nečinnosti v celkovom rozsahu ôsmich rokov

a piatich mesiacov.

S ohľadom na uvedené závery nemožno doterajšiu dobu posudzovaného konania

považovať vo vzťahu k základnému právu sťažovateľky zaručenému

za ústavne akceptovateľnú, preto ústavný súd dospel k záveru, že základné právo

sťažovateľky porušené bolo.

Ústavný súd na záver dodáva, že pri posudzovaní postupu konajúcich súdov

vychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe , ktorým

sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva vo veci

sťažovateľky z Okresného súdu Trnava na okresný súd. Z uvedeného dôvodu v zmysle

ustanovení v spojení s o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súd

zodpovednosť za porušenie označeného základného práva sťažovateľky aj za obdobie,

v ktorom vo veci konal Okresný súd Trnava.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a konanie nebolo v čase

rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorom sa sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci

nachádza.

III.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

odôvodnila sťažovateľka nemajetkovou ujmou spôsobenou stratou možnosti dosiahnuť

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo svojej veci v primeranom čase.

Pretože porušenie základného práva zaručeného sťažovateľke ,

ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením, a výrok

ústavného súdu deklarujúci toto porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu

považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané

finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sumu 2 000 €, ktorá

zohľadňuje najmä charakter zbytočných prieťahov v konaní, ako aj nemajetkovú ujmu

sťažovateľky spočívajúcu v pocite právnej neistoty. Zároveň ústavný súd poukazuje na to,

že na tomto mieste nemohol opomenúť skutočnosť, ktorú pri posúdení veci sťažovateľky

zistil, a síce okolnosť, že sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva v rámci rozsiahleho

obdobia nečinnosti konajúcich súdov (od 16. februára 2005 do 16. januára 2013)

nepostupovala dostatočne aktívne a prístupný právny prostriedok ochrany – sťažnosť

na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu realizovala až 6. februára

2012, teda až po uplynutí časového úseku takmer siedmich rokov nečinnosti konajúcich

súdov. Aj túto okolnosť v uvedenom kontexte svedčiacu v neprospech sťažovateľky musel

ústavný súd pri stanovení výšky priznaného finančného zadosťučinenia zohľadniť.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (,

).

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným

súdom, ktorých výšku špecifikovala sumou 489,10 €.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá predstavovala

sumu 763 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, pričom za tretí úkon právnej služby (vyjadrenie sa k stanovisku okresného súdu)

úhradu nepriznal, pretože ho nepovažoval za taký úkon, ktorý by relevantným spôsobom

prispel k objasneniu okolností posudzovanej veci. Vychádzajúc z uvedeného za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume 2 x 127,16 €, k tomu tiež

2 x režijný paušál 7,63 € a tiež 20 % DPH, ktorej je právny zástupca sťažovateľky platcom.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 323,50 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky okresný súd, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2013