Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 204/2013
PDF · 99.27 KB
No categories available
I. ÚS 204/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. H., Š., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 111/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. R. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca
2013 doručená sťažnosť Ing. R. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 111/2006.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie o odporovacej žalobe
pred okresným súdom začalo 23. februára 2006 a vec nie je doteraz právoplatne skončená,
lebo aj keď okresný súd vo veci rozhodol 9. mája 2012 a rozsudok bol sťažovateľovi
doručený 20. júla 2012 – jeho odporcovi doručený ešte nebol – 27. júla 2012 sa proti nemu
odvolal.
3. Sťažovateľ preto navrhoval, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, okresnému súdu prikázal konať
vo veci, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov
konania.
4. Podľa čl. 127 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehote sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. V kontexte citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“
pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02). Zákon o ústavnom súde
neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. 14/03, I. ÚS 75/04). Inými
slovami to znamená, že ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí,
že už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, nemôže
sa už z tohto dôvodu na základe sťažnosti podanej podľa čl. 127 ústavy zaoberať
opodstatnenosťou námietok o porušení základného práva zaručeného v ústave alebo
v príslušnej medzinárodnej zmluve o ľudských právach a základných slobodách (mutatis
mutandis I. ÚS 110/03).
7. Možno preto uzavrieť, že predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená
až 4. marca 2013, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty od rozhodnutia okresného
súdu, preto bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako oneskorene podanú odmietnuť.
8. Navyše, podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne aj ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m.
I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,
rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).
9. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v čase podania sťažnosti
ústavnému súdu (4. marca 2013) už okresný súd nemohol porušovať základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
preto sťažnosť aj z tohto dôvodu nie je opodstatnená.
10. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013