Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 180/2013
PDF · 173.81 KB
No categories available
IV. ÚS 180/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť D. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. R., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C/53/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára
2013 doručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/53/2010 (ďalej len „namietané konanie“).
Sťažovateľ uviedol, že «podal dňa 26-03-2010 na Okresný súd Bratislava II návrh
na začatie konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy smerujúci proti spoločnosti Š. spol. s. r. o... (ďalej aj ako „odporca“).
Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8 C 53/2010.
Konajúci súd vytýčil prvý termín pojednávania až dňa 11-05-2011, čomu
predchádzala žiadosť sťažovateľa o včasné vytýčenie pojednávania z dôvodu jeho
nepriaznivej situácie spojenej so stavom právnej neistoty v časti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, v ktorej sa v dôsledku nekonania porušovateľa nachádza doposiaľ.
Odporca svoju účasť na pojednávaní nariadenom na deň 11-05-2011 ospravedlnil,
čo konajúci súd akceptoval, hoci k tomuto nedoložil odporca akýkoľvek relevantný doklad,
a termín pojednávania odročil na deň 13-06-2011.
Následne dňa 13-06-2011 konajúci súd na pojednávaní po vyvolaní veci
skonštatoval, že nebola zrealizovaná úprava z uznesenia z predošlého pojednávania, čoho
dôsledkom odporcovi nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, ani výzva na
doloženie jeho neprítomnosti na predchádzajúcom pojednávaní, a konajúci súd opätovne
termín odročil na deň 12-09-2011, ktorý bol opätovne odročený po vyvolaní veci z
rovnakého dôvodu, a to nezrealizovania úpravy z uznesenia a s tým súvisiaceho
nedoručenia predvolania na pojednávanie odporcovi riadne a včas.
Na pojednávanie vytýčené konajúcim súdom na deň 03-10-2011 sa navrhovateľ
riadne dostavil, ako na každý termín pojednávania vytýčený konajúcim súdom doposiaľ, ale
konajúci súd i tento termín odročil s poukazom na ospravedlnenie sa odporcu, ktorý ako
dôvod ospravedlnenia uviedol pracovnú zaneprázdnenosť právneho zástupcu, čo opätovne
riadne nedoložil relevantnými dokladmi.
Dňa 09-11-2011, po uplynutí dvadsiatich (20) mesiacov, sa po prvýkrát konalo
riadne pojednávanie vo veci samej, kedy konajúci súd vypočul navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu. Odporca sa nedostavil.».
Sťažovateľ ďalej uviedol:
„Možno konštatovať, že druhé pojednávanie v merite veci sa konalo až dňa
30-01-2012, kedy konajúci súd po obdržaní vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie
konania a vyjadrenia sťažovateľa obe strany sporu vypočul, a termín pojednávania, napriek
skutočnosti, že boli odôvodnene naplnené podmienky na to, aby konajúci súd vo veci samej
meritórne rozhodol, odročil na deň 11-04-2012, kedy sa odporca opätovne, zjavne účelovo,
nedostavil.
Konajúci súd telefonicky dňa 12-06-2012 oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa,
že pojednávanie, na ktoré mal byť právny zástupca a štatutárny orgán odporcu volaný pod
hrozbou poriadkovej pokuty, sa dňa 13-06-2012 nebude konať.
Následne, konajúci súd doručil sťažovateľovi a odporcovi predvolanie
na pojednávanie vytýčené na deň 26-09-2012, kedy pochybil, vzhľadom na skutočnosť, že
v zmysle poslednej úpravy, bol ďalší termín vytýčený na deň 03-10-2012. Toto pochybenie
súdu mohlo mať za následok zmarenie konania predmetného pojednávania, keďže
doručenie odporcovi by odôvodnene nebolo vykázané.
Zdôrazňujeme rovnako fakt, že na toto pochybenie bol konajúci súd upozornený
až právnym zástupcom sťažovateľa, keď sa chcel tento s poukazom na doterajší priebeh
konania informovať, či sa bude pojednávanie v právnej veci konať.
V ďalšom bol termín pojednávania určený na deň 03-10-2012 zrušený, čo bolo
oznámené právnemu zástupcovi navrhovateľa telefonicky cca pätnásť (15) minút pred jeho
vyvolaním, keď ho zamestnanec príslušnej spisovej kancelárie informoval o zdravotnej
nespôsobilosti zákonného sudcu.
Nakoniec sa nekonalo ani pojednávanie dňa 07-11-2012, a to z dôvodu opätovného
ospravedlnenia neúčasti odporcu, o dôvodoch ktorej nemá navrhovateľ doposiaľ žiadne
vedomosti vzhľadom na skutočnosť, že v súdnom spise sa nenachádzajú relevantné doklady.
Následne v prípade termínu pojednávania vytýčeného konajúcim súdom na deň
17-12-2012 bol navrhovateľ informovaný štyri (4) dni pred konaním pojednávania,
práceneschopnosti zákonného sudcu.“
Napokon sťažovateľ poukázal na to, že „ide takmer o trojročnú vec, ktorá nebola
doposiaľ meritórne rozhodnutá, poukazujúc rovnako na skutočnosť, že vec nie je ani právne
ani fakticky náročná v takej miere, aby ju nebolo možné bez zbytočných prieťahov
právoplatne rozhodnúť v primeranom čase. Porušovateľ v konaní nepostupuje plynulo,
v súlade s požiadavkou vyjadrenou v ust. § 100 ods. (1) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov...“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/53/2010 porušil
základné právo D. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/53/2010 sa
prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.“
Okrem uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal aj úhradu trov
konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane
základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj
napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Na základe výzvy ústavného súdu z 26. februára 2013 sťažovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v prílohe podania doručeného ústavnému súdu 6. marca 2013
predložil fotokópiu sťažnosti na prieťahy zo 14. decembra 2012 adresovanú predsedníčke
okresného súdu.
Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, z predloženej sťažnosti na prieťahy
a na okresnom súde zistil, že sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke okresného súdu
bola v podateľni okresného súdu podaná osobne 18. decembra 2012.
V odpovedi (na sťažnosť) sp. zn. Spr. 2184/2012 z 21. januára 2013, ktorú právny
zástupca sťažovateľa prevzal 25. januára 2013, predsedníčka okresného súdu okrem iného
uznala existenciu prieťahov v namietanom konaní, zároveň sa za ne ospravedlnila a súčasne
oznámila, že vo veci je nariadený termín pojednávania na 11. marec 2013, pričom taktiež
uviedla, že vec bola zaradená „do evidencie konaní sledovaných predsedom súdu“.
Ústavný súd ďalej zistil, že pojednávanie vo veci pôvodne nariadené na 11. marec
2013 sa za účasti sporových strán a ich právnych zástupcov uskutočnilo už 27. februára
2013, pričom bolo odročené na 29. apríl 2013 na účel ďalšieho dokazovania vo veci.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal
sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy
adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako
účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už
k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m.
Je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy a po prijatí
príslušných opatrení už okresný súd nebol vo veci nečinný a priebežne v nej koná, čo
ústavnému súdu umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že okolnosti
namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti sú také, že došlo
k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp.
neefektívnou činnosťou okresného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť, a to za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého
konania bol okresný súd nečinný alebo v ňom postupoval neefektívne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013