Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 180/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť D. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. R., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2013 doručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ uviedol, že «podal dňa 26-03-2010 na Okresný súd Bratislava II návrh

na začatie konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

a náhradu mzdy smerujúci proti spoločnosti Š. spol. s. r. o... (ďalej aj ako „odporca“).

Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. .

Konajúci súd vytýčil prvý termín pojednávania až dňa 11-05-2011, čomu

predchádzala žiadosť sťažovateľa o včasné vytýčenie pojednávania z dôvodu jeho

nepriaznivej situácie spojenej so stavom právnej neistoty v časti okamžitého skončenia

pracovného pomeru, v ktorej sa v dôsledku nekonania porušovateľa nachádza doposiaľ.

Odporca svoju účasť na pojednávaní nariadenom na deň 11-05-2011 ospravedlnil,

čo konajúci súd akceptoval, hoci k tomuto nedoložil odporca akýkoľvek relevantný doklad,

a termín pojednávania odročil na deň 13-06-2011.

Následne dňa 13-06-2011 konajúci súd na pojednávaní po vyvolaní veci

skonštatoval, že nebola zrealizovaná úprava z uznesenia z predošlého pojednávania, čoho

dôsledkom odporcovi nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, ani výzva na

doloženie jeho neprítomnosti na predchádzajúcom pojednávaní, a konajúci súd opätovne

termín odročil na deň 12-09-2011, ktorý bol opätovne odročený po vyvolaní veci z

rovnakého dôvodu, a to nezrealizovania úpravy z uznesenia a s tým súvisiaceho

nedoručenia predvolania na pojednávanie odporcovi riadne a včas.

Na pojednávanie vytýčené konajúcim súdom na deň 03-10-2011 sa navrhovateľ

riadne dostavil, ako na každý termín pojednávania vytýčený konajúcim súdom doposiaľ, ale

konajúci súd i tento termín odročil s poukazom na ospravedlnenie sa odporcu, ktorý ako

dôvod ospravedlnenia uviedol pracovnú zaneprázdnenosť právneho zástupcu, čo opätovne

riadne nedoložil relevantnými dokladmi.

Dňa 09-11-2011, po uplynutí dvadsiatich (20) mesiacov, sa po prvýkrát konalo

riadne pojednávanie vo veci samej, kedy konajúci súd vypočul navrhovateľa a jeho

právneho zástupcu. Odporca sa nedostavil.».

Sťažovateľ ďalej uviedol:

„Možno konštatovať, že druhé pojednávanie v merite veci sa konalo až dňa

30-01-2012, kedy konajúci súd po obdržaní vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie

konania a vyjadrenia sťažovateľa obe strany sporu vypočul, a termín pojednávania, napriek

skutočnosti, že boli odôvodnene naplnené podmienky na to, aby konajúci súd vo veci samej

meritórne rozhodol, odročil na deň 11-04-2012, kedy sa odporca opätovne, zjavne účelovo,

nedostavil.

Konajúci súd telefonicky dňa 12-06-2012 oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa,

že pojednávanie, na ktoré mal byť právny zástupca a štatutárny orgán odporcu volaný pod

hrozbou poriadkovej pokuty, sa dňa 13-06-2012 nebude konať.

Následne, konajúci súd doručil sťažovateľovi a odporcovi predvolanie

na pojednávanie vytýčené na deň 26-09-2012, kedy pochybil, vzhľadom na skutočnosť, že

v zmysle poslednej úpravy, bol ďalší termín vytýčený na deň 03-10-2012. Toto pochybenie

súdu mohlo mať za následok zmarenie konania predmetného pojednávania, keďže

doručenie odporcovi by odôvodnene nebolo vykázané.

Zdôrazňujeme rovnako fakt, že na toto pochybenie bol konajúci súd upozornený

až právnym zástupcom sťažovateľa, keď sa chcel tento s poukazom na doterajší priebeh

konania informovať, či sa bude pojednávanie v právnej veci konať.

V ďalšom bol termín pojednávania určený na deň 03-10-2012 zrušený, čo bolo

oznámené právnemu zástupcovi navrhovateľa telefonicky cca pätnásť (15) minút pred jeho

vyvolaním, keď ho zamestnanec príslušnej spisovej kancelárie informoval o zdravotnej

nespôsobilosti zákonného sudcu.

Nakoniec sa nekonalo ani pojednávanie dňa 07-11-2012, a to z dôvodu opätovného

ospravedlnenia neúčasti odporcu, o dôvodoch ktorej nemá navrhovateľ doposiaľ žiadne

vedomosti vzhľadom na skutočnosť, že v súdnom spise sa nenachádzajú relevantné doklady.

Následne v prípade termínu pojednávania vytýčeného konajúcim súdom na deň

17-12-2012 bol navrhovateľ informovaný štyri (4) dni pred konaním pojednávania,

práceneschopnosti zákonného sudcu.“

Napokon sťažovateľ poukázal na to, že „ide takmer o trojročnú vec, ktorá nebola

doposiaľ meritórne rozhodnutá, poukazujúc rovnako na skutočnosť, že vec nie je ani právne

ani fakticky náročná v takej miere, aby ju nebolo možné bez zbytočných prieťahov

právoplatne rozhodnúť v primeranom čase. Porušovateľ v konaní nepostupuje plynulo,

v súlade s požiadavkou vyjadrenou v ust. ods. (1) Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov...“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo D. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.“

Okrem uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal aj úhradu trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Na základe výzvy ústavného súdu z 26. februára 2013 sťažovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu v prílohe podania doručeného ústavnému súdu 6. marca 2013

predložil fotokópiu sťažnosti na prieťahy zo 14. decembra 2012 adresovanú predsedníčke

okresného súdu.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, z predloženej sťažnosti na prieťahy

a na okresnom súde zistil, že sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke okresného súdu

bola v podateľni okresného súdu podaná osobne 18. decembra 2012.

V odpovedi (na sťažnosť) sp. zn. Spr. 2184/2012 z 21. januára 2013, ktorú právny

zástupca sťažovateľa prevzal 25. januára 2013, predsedníčka okresného súdu okrem iného

uznala existenciu prieťahov v namietanom konaní, zároveň sa za ne ospravedlnila a súčasne

oznámila, že vo veci je nariadený termín pojednávania na 11. marec 2013, pričom taktiež

uviedla, že vec bola zaradená „do evidencie konaní sledovaných predsedom súdu“.

Ústavný súd ďalej zistil, že pojednávanie vo veci pôvodne nariadené na 11. marec

2013 sa za účasti sporových strán a ich právnych zástupcov uskutočnilo už 27. februára

2013, pričom bolo odročené na 29. apríl 2013 na účel ďalšieho dokazovania vo veci.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal

sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy

adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako

účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m.

, ).

Je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy a po prijatí

príslušných opatrení už okresný súd nebol vo veci nečinný a priebežne v nej koná, čo

ústavnému súdu umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že okolnosti

namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti sú také, že došlo

k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp.

neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť, a to za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého

konania bol okresný súd nečinný alebo v ňom postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013