Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 186/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou Č., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokátky JUDr. A. Č., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd,

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -912 z 3. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpenej obchodnou spoločnosťou Č., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky

a advokátky JUDr. A. Č., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a

inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“) a

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na

rovnosť účastníkov v konaní podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 34 Cb

66/2001-912 z 3. decembra 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou podanou krajskému súdu 4. júla

2001 sa žalobca – obchodná spoločnosť B., a. s., domáhala voči sťažovateľovi ako

žalovanému zaplatenia sumy 150 mil. Sk s príslušenstvom. Súdne konanie o tejto žalobe je

vedené krajským súdom pod sp. zn. .

Krajský súd rozsudkom č. k. -778 z 11. januára 2012 zamietol žalobu

v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania sťažovateľovi v sume

243 191,96 €.

Žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo 14. februára 2012 postúpil ním

uplatňovanú pohľadávku v konaní vedenom krajským súdom obchodnej spoločnosti I., s. r.

o., a podaním doručeným krajskému súdu 16. februára 2012 navrhol vstup obchodnej

spoločnosti I., s. r. o., na svoje miesto ako nového žalobcu v spojení so súhlasom tejto

spoločnosti so vstupom do konania.

Podaním doručeným krajskému súdu 19. marca 2012 sťažovateľ navrhol, aby podľa

(ďalej len „OSP“) uložil žalobcovi (ktorým bola

toho času ešte obchodná spoločnosť B., a. s.) povinnosť platiť preddavky na trovy konania.

Uznesením sp. zn. z 30. júla 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o vstupe nového žalobcu obchodnej spoločnosti

INKASA, s. r. o., na miesto pôvodného žalobcu obchodnej spoločnosti B., a. s.

Podaním doručeným krajskému súdu 23. novembra 2012 žalobca – obchodná

spoločnosť I., s. r. o., požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, v ktorom

okrem iného uviedla, že jej finančný majetok nepostačuje na zaplatenie akéhokoľvek

súdneho poplatku a ani na zloženie preddavku na trovy konania, ako to navrhuje sťažovateľ

v podaní doručenom krajskému súdu 19. marca 2012.

Krajský súd uznesením č. k. -912 z 3. decembra 2012 (ďalej len

„uznesenie z 3. decembra 2012“ alebo „napadnuté uznesenie“) podľa priznal

žalobcovi – obchodnej spoločnosti I., s. r. o., oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v

celom rozsahu.

O návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalobcovi platiť

preddavky na trovy konania, rozhodol krajský súd uznesením č. k. -914

doručeným sťažovateľovi 2. januára 2013 tak, že návrh sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ namietal porušenie ním označených základných a iných práv uznesením

krajského súdu o priznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku žalobcovi

z 3. decembra 2012, ktoré je podľa neho arbitrárne, svojvoľné, nedostatočne odôvodnené,

a tým porušujúce ním označené práva. Sťažovateľ vo svojej rozsiahlej argumentácii okrem

iných uviedol:

«Napádané rozhodnutie je zjavne svojvoľné, neobsahuje riadne odôvodnenie

a nedosahuje kvalitatívne štandardy stanovené a medzinárodnými zmluvami,

ktorými je Slovenská republika viazaná...

Napádané rozhodnutie je zjavne svojvoľné a zároveň arbitrárne z toho dôvodu,

že konajúci súd v texte Napadnutého rozhodnutia neodôvodnil splnenie všetkých podmienok

obsiahnutých v hypotéze právnej normy uvedenej v ...

Zjavná svojvoľnosť Napadnutého rozhodnutia vyplýva i z toho, že konajúci Krajský

súd Bratislava žiadnym spôsobom nezdôvodnil aplikáciu tzv. neurčitých právnych pojmov

uvedených v , t. j. pojmov „svojvoľné uplatňovanie práva“, „zrejme

bezúspešne uplatňovanie práva“, „odôvodnenosť oslobodenia pomermi účastníkov“...

Napádané rozhodnutie je zjavne svojvoľné i z toho dôvodu že konajúci súd v texte

Napadnutého rozhodnutia neodôvodnil žiadnym spôsobom odklon od existujúcej judikatúry

v otázke oslobodenia podnikateľov od súdnych poplatkov...

Napadnutým rozhodnutím došlo k neprípustnému odňatiu práva Sťažovateľa

na zaplatenie preddavku na trovy konania podľa , nakoľko sa navodil umelo

právny stav: i) aby návrhu Sťažovateľa na priznanie práva na zaplatenie preddavkov trov

konania nebolo možné vyhovieť a ii) aby bol Súčasný navrhovateľ neoprávnene

zvýhodnený, keďže vymáhanie sporných pohľadávok voči Sťažovateľovi mu bude

protiprávne umožnené bez znášania poplatkovej povinnosti a prakticky bez rizika (resp. s

výrazne nižším rizikom) neskoršej náhrady trov konania, čím dochádza tiež k odňatiu

základného práva Sťažovateľa na zachovanie rovnosti pri súdnej ochrane jeho práv podľa

článku 47 ods. 3 ...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:

„Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. -912 zo dňa 3. 12.

2012 bolo porušené právo Sťažovateľa na súdnu a inú ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1

a v Listiny základných práv a slobôd a právo

Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, a právo Sťažovateľa na zachovanie rovnosti pri súdnej ochrane jeho

práv podľa článku 47 ods. 3 .

Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave č. k. -912 zo dňa 3. 12. 2012 ruší a vec vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy konania

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť

nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a listiny, základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu z 3. decembra 2012, ktorým bolo v konaní,

kde je sťažovateľ žalovaným, priznané oslobodenie od súdneho poplatku žalobcovi.

Krajský súd v uvedenom konaní napadnutým uznesením rozhodoval vo veci žiadosti

žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorého účastníkom je iba poplatník,

t. j. osoba, ktorá iniciovala poplatkový úkon, resp. osoba viazaná povinnosťou zaplatiť

súdny poplatok. S ohľadom na to možno konštatovať, že sťažovateľ nebol účastníkom tejto

časti konania, kde krajský súd rozhodoval o žiadosti žalobcu o priznanie oslobodenia

od súdneho poplatku, a preto nie je osobou, ktorej práva by mohli byť v príčinnej súvislosti

s napadnutým uznesením krajského súdu dotknuté.

Sťažovateľ nemal v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tej časti

konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého uznesenia) procesné postavenie

účastníka konania, nemohol v tejto časti konania uplatňovať svoje procesné práva a plniť

procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanej časti konania dochádzať

k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd (napr. m. m. ).

Skutočnosť, že oslobodenie žalobcu od súdneho poplatku sa nevyhnutne prejavilo

aj v rozhodovaní krajského súdu o návrhu sťažovateľa na uloženie povinnosti žalobcovi

zaplatiť preddavok na trovy konania, nezakladá možnosť porušenia označených práv

sťažovateľa samotným napadnutým uznesením.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne

legitimovaný na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013