Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 186/2013
PDF · 149.29 KB
No categories available
I. ÚS 186/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou Č., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokátky JUDr. A. Č., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. 34 Cb 66/2001-912 z 3. decembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpenej obchodnou spoločnosťou Č., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky
a advokátky JUDr. A. Č., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na
rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 34 Cb
66/2001-912 z 3. decembra 2012.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou podanou krajskému súdu 4. júla
2001 sa žalobca – obchodná spoločnosť B., a. s., domáhala voči sťažovateľovi ako
žalovanému zaplatenia sumy 150 mil. Sk s príslušenstvom. Súdne konanie o tejto žalobe je
vedené krajským súdom pod sp. zn. 34 Cb 66/2001.
Krajský súd rozsudkom č. k. 34 Cb 66/2001-778 z 11. januára 2012 zamietol žalobu
v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania sťažovateľovi v sume
243 191,96 €.
Žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo 14. februára 2012 postúpil ním
uplatňovanú pohľadávku v konaní vedenom krajským súdom obchodnej spoločnosti I., s. r.
o., a podaním doručeným krajskému súdu 16. februára 2012 navrhol vstup obchodnej
spoločnosti I., s. r. o., na svoje miesto ako nového žalobcu v spojení so súhlasom tejto
spoločnosti so vstupom do konania.
Podaním doručeným krajskému súdu 19. marca 2012 sťažovateľ navrhol, aby podľa
§ 141a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uložil žalobcovi (ktorým bola
toho času ešte obchodná spoločnosť B., a. s.) povinnosť platiť preddavky na trovy konania.
Uznesením sp. zn. 4 Obo 25/2012 z 30. júla 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o vstupe nového žalobcu obchodnej spoločnosti
INKASA, s. r. o., na miesto pôvodného žalobcu obchodnej spoločnosti B., a. s.
Podaním doručeným krajskému súdu 23. novembra 2012 žalobca – obchodná
spoločnosť I., s. r. o., požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, v ktorom
okrem iného uviedla, že jej finančný majetok nepostačuje na zaplatenie akéhokoľvek
súdneho poplatku a ani na zloženie preddavku na trovy konania, ako to navrhuje sťažovateľ
v podaní doručenom krajskému súdu 19. marca 2012.
Krajský súd uznesením č. k. 34 Cb 66/2001-912 z 3. decembra 2012 (ďalej len
„uznesenie z 3. decembra 2012“ alebo „napadnuté uznesenie“) podľa § 138 OSP priznal
žalobcovi – obchodnej spoločnosti I., s. r. o., oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v
celom rozsahu.
O návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalobcovi platiť
preddavky na trovy konania, rozhodol krajský súd uznesením č. k. 34 Cb 66/2001-914
doručeným sťažovateľovi 2. januára 2013 tak, že návrh sťažovateľa zamietol.
Sťažovateľ namietal porušenie ním označených základných a iných práv uznesením
krajského súdu o priznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku žalobcovi
z 3. decembra 2012, ktoré je podľa neho arbitrárne, svojvoľné, nedostatočne odôvodnené,
a tým porušujúce ním označené práva. Sťažovateľ vo svojej rozsiahlej argumentácii okrem
iných uviedol:
«Napádané rozhodnutie je zjavne svojvoľné, neobsahuje riadne odôvodnenie
a nedosahuje kvalitatívne štandardy stanovené Ústavou a medzinárodnými zmluvami,
ktorými je Slovenská republika viazaná...
Napádané rozhodnutie je zjavne svojvoľné a zároveň arbitrárne z toho dôvodu,
že konajúci súd v texte Napadnutého rozhodnutia neodôvodnil splnenie všetkých podmienok
obsiahnutých v hypotéze právnej normy uvedenej v § 138 ods. 1 OSP...
Zjavná svojvoľnosť Napadnutého rozhodnutia vyplýva i z toho, že konajúci Krajský
súd Bratislava žiadnym spôsobom nezdôvodnil aplikáciu tzv. neurčitých právnych pojmov
uvedených v § 138 ods. 1 OSP, t. j. pojmov „svojvoľné uplatňovanie práva“, „zrejme
bezúspešne uplatňovanie práva“, „odôvodnenosť oslobodenia pomermi účastníkov“...
Napádané rozhodnutie je zjavne svojvoľné i z toho dôvodu že konajúci súd v texte
Napadnutého rozhodnutia neodôvodnil žiadnym spôsobom odklon od existujúcej judikatúry
v otázke oslobodenia podnikateľov od súdnych poplatkov...
Napadnutým rozhodnutím došlo k neprípustnému odňatiu práva Sťažovateľa
na zaplatenie preddavku na trovy konania podľa § 141 OSP, nakoľko sa navodil umelo
právny stav: i) aby návrhu Sťažovateľa na priznanie práva na zaplatenie preddavkov trov
konania nebolo možné vyhovieť a ii) aby bol Súčasný navrhovateľ neoprávnene
zvýhodnený, keďže vymáhanie sporných pohľadávok voči Sťažovateľovi mu bude
protiprávne umožnené bez znášania poplatkovej povinnosti a prakticky bez rizika (resp. s
výrazne nižším rizikom) neskoršej náhrady trov konania, čím dochádza tiež k odňatiu
základného práva Sťažovateľa na zachovanie rovnosti pri súdnej ochrane jeho práv podľa
článku 47 ods. 3 Ústavy...»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:
„Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 34Cb 66/2001-912 zo dňa 3. 12.
2012 bolo porušené právo Sťažovateľa na súdnu a inú ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo
Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, a právo Sťažovateľa na zachovanie rovnosti pri súdnej ochrane jeho
práv podľa článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave č. k. 34Cb 66/2001-912 zo dňa 3. 12. 2012 ruší a vec vracia Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy konania
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť
nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu z 3. decembra 2012, ktorým bolo v konaní,
kde je sťažovateľ žalovaným, priznané oslobodenie od súdneho poplatku žalobcovi.
Krajský súd v uvedenom konaní napadnutým uznesením rozhodoval vo veci žiadosti
žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorého účastníkom je iba poplatník,
t. j. osoba, ktorá iniciovala poplatkový úkon, resp. osoba viazaná povinnosťou zaplatiť
súdny poplatok. S ohľadom na to možno konštatovať, že sťažovateľ nebol účastníkom tejto
časti konania, kde krajský súd rozhodoval o žiadosti žalobcu o priznanie oslobodenia
od súdneho poplatku, a preto nie je osobou, ktorej práva by mohli byť v príčinnej súvislosti
s napadnutým uznesením krajského súdu dotknuté.
Sťažovateľ nemal v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tej časti
konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého uznesenia) procesné postavenie
účastníka konania, nemohol v tejto časti konania uplatňovať svoje procesné práva a plniť
procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanej časti konania dochádzať
k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd (napr. m. m. II. ÚS 205/04).
Skutočnosť, že oslobodenie žalobcu od súdneho poplatku sa nevyhnutne prejavilo
aj v rozhodovaní krajského súdu o návrhu sťažovateľa na uloženie povinnosti žalobcovi
zaplatiť preddavok na trovy konania, nezakladá možnosť porušenia označených práv
sťažovateľa samotným napadnutým uznesením.
Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne
legitimovaný na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú
neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013