Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 158/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. V., N., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. V. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra

2012 doručená sťažnosť JUDr. J. V., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „Na Krajskom súde v Banskej Bystrici

začalo dňa 7. 10. 2004 konanie o návrhu dlžníka: V. M. - I., B., IČO:... o povolenie

vyrovnania dlžníka. Toto konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, pretože

i napriek mojim opakovaným žiadostiam mi nebolo do dnešného dňa doručené uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -118 zo dňa 4. 5. 2006 o zastavení

vyrovnacieho konania.“.

Sťažovateľ proti prieťahom v označenom konaní podal 30. decembra 2011 sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi krajského súdu.

Prípisom krajského súdu č. Spr 10002/2012 zo 17. januára 2012 predseda krajského

súdu sťažovateľovi odpovedal na jeho sťažnosť takto:

„Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

prepisov, účastníkom vyrovnania je dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka,

pokiaľ spolupodpísali návrh na začatie vyrovnania a veritelia, ktorí včas [§ 50 ods. 3

písm. c)] prihlásili svoje pohľadávky.

Z citovaného ustanovenia o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov vyplýva, že nie ste účastníkom konania a ani stranou v konaní,

a preto nemôžete podať sťažnosť na prieťahy v konaní ako takom. Zároveň som zistil, že

konanie z pohľadu účastníkov konania bolo skončené uznesením č. k. -118

zo dňa 4. mája 2006. Vo vyrovnávacom konaní však týmto rozhodnutím nebolo právoplatne

rozhodnuté o Vašej odmene a výdavkoch. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, pokiaľ

ide o právo správcu na odmenu, je tento účastníkom konania, a preto Vaša sťažnosť na

prieťahy v konaní je prípustná ohľadne konania o Vašej odmene a výdavkoch.

Na základe Vašej sťažnosti som zistil, že zákonný sudca rozhodol o Vašich výdavkoch

opatrením z 26. septembra 2007, ktoré sa stalo právoplatným 25. októbra 2007. Podľa

stanoviska sudcu o odmene nebolo rozhodnuté z toho dôvodu, že sudca vyčkal na

rozhodnutie Ústavného súdu SR na konanie podľa článku 125 ods. 1 písm. b) a článku 130

ods. 1 písm. d) SR, na základe návrhu Krajského súdu v Banskej Bystrici o súlade

vyhlášky č. , ktorou sa mení O tomto

návrhu rozhodol Ústavný súd SR tak, že rozhodnutím -14 zo dňa 8. decembra

2010 zastavil konanie. V dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR sudca JUDr. M. K.

rozhodol uznesením dňa 22. augusta 2011 tak, že zamietol návrh na prerušenie konania.

Opatrením zo dňa 19. decembra 2011 rozhodol o Vašej odmene.

Vzhľadom na to, že o Vašom práve na odmenu bolo rozhodnuté, nebolo potrebné

vykonať osobitné opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní. Napriek tomu, že sudca

čakal na rozhodnutie Ústavného súdu SR a bol po určitú dobu práceneschopný, považujem

Vašu sťažnosť za opodstatnenú a sudca bol na nedostatky plynulosti postupu konania za

príslušné obdobie nekonania upozornený.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa JUDr. J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 55

porušené bolo.

Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Krajskom

súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi JUDr. J. V. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR,

ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť sťažovateľovi JUDr. J. V. do 2

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet č. ú... v B., pobočka zahraničnej banky

v Slovenskej republike, B.“

Súčasne žiadal, aby mu krajský súd doručil uznesenie č. k. -118

zo 4. mája 2006 o zastavení vyrovnacieho konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (napr. , , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu základného

práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti namieta postup krajského súdu v

konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom podľa neho krajský súd porušil jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v súvislosti s rozhodovaním o jeho nároku na vyrovnaciu odmenu a vynaložené výdavky.

Podľa jeho tvrdenia mu uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 4. mája 2006

o zastavení vyrovnacieho konania nebolo dosiaľ doručené. Podľa zistenia ústavného súdu

uznesenie č. k. -118 zo 4. mája 2006, ktorého doručenia sa sťažovateľ

dožaduje, nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2006. Relevantným rozhodnutím vzhľadom na

uplatňovaný nárok sťažovateľa, v súvislosti s ktorým namieta porušenie svojho základného

práva podľa , je však opatrenie, ktorým podľa zákona

č. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších prepisov po zastavení konania

alebo po jeho skončení rozhodne príslušný súd o odmene správcu a o jeho výdavkoch

a doručí ho dlžníkovi a správcovi.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že vec vedená pod sp. zn. bola

právoplatne skončená 14. júla 2012 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo 7. júna 2012 (najvyšší súd rozhodol, že dopĺňacie

opatrenie krajského súdu č. k. -185 z 19. decembra 2011 v znení opravného

opatrenia potvrdzuje). V súvislosti s týmto rozhodnutím najvyššieho súdu nadobudlo aj

dopĺňacie opatrenie krajského súdu č. k. -185 z 19. decembra 2011

právoplatnosť 14. júla 2012.

Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom krajského súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré bolo právoplatne skončené 14. júla 2012, t. j. k namietanému porušovaniu jeho

základného práva podľa v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(17. septembra 2012) už nemohlo dochádzať. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013