Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 158/2013
PDF · 148.15 KB
No categories available
IV. ÚS 158/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. V., N., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní
vedenom pod sp. zn. 55 V/8/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. V. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra
2012 doručená sťažnosť JUDr. J. V., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 55 V/8/2004.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „Na Krajskom súde v Banskej Bystrici
začalo dňa 7. 10. 2004 konanie o návrhu dlžníka: V. M. - I., B., IČO:... o povolenie
vyrovnania dlžníka. Toto konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, pretože
i napriek mojim opakovaným žiadostiam mi nebolo do dnešného dňa doručené uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 55V/8/2004-118 zo dňa 4. 5. 2006 o zastavení
vyrovnacieho konania.“.
Sťažovateľ proti prieťahom v označenom konaní podal 30. decembra 2011 sťažnosť
na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi krajského súdu.
Prípisom krajského súdu č. Spr 10002/2012 zo 17. januára 2012 predseda krajského
súdu sťažovateľovi odpovedal na jeho sťažnosť takto:
„Podľa § 48 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
prepisov, účastníkom vyrovnania je dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka,
pokiaľ spolupodpísali návrh na začatie vyrovnania a veritelia, ktorí včas [§ 50 ods. 3
písm. c)] prihlásili svoje pohľadávky.
Z citovaného ustanovenia § 48 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení neskorších predpisov vyplýva, že nie ste účastníkom konania a ani stranou v konaní,
a preto nemôžete podať sťažnosť na prieťahy v konaní ako takom. Zároveň som zistil, že
konanie z pohľadu účastníkov konania bolo skončené uznesením č. k. 55V/8/2004-118
zo dňa 4. mája 2006. Vo vyrovnávacom konaní však týmto rozhodnutím nebolo právoplatne
rozhodnuté o Vašej odmene a výdavkoch. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, pokiaľ
ide o právo správcu na odmenu, je tento účastníkom konania, a preto Vaša sťažnosť na
prieťahy v konaní je prípustná ohľadne konania o Vašej odmene a výdavkoch.
Na základe Vašej sťažnosti som zistil, že zákonný sudca rozhodol o Vašich výdavkoch
opatrením z 26. septembra 2007, ktoré sa stalo právoplatným 25. októbra 2007. Podľa
stanoviska sudcu o odmene nebolo rozhodnuté z toho dôvodu, že sudca vyčkal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR na konanie podľa článku 125 ods. 1 písm. b) a článku 130
ods. 1 písm. d) Ústavy SR, na základe návrhu Krajského súdu v Banskej Bystrici o súlade
§ 11c ods. 3 vyhlášky č. 389/2001 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 493/1991 Zb. O tomto
návrhu rozhodol Ústavný súd SR tak, že rozhodnutím PL ÚS 14/09-14 zo dňa 8. decembra
2010 zastavil konanie. V dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR sudca JUDr. M. K.
rozhodol uznesením dňa 22. augusta 2011 tak, že zamietol návrh na prerušenie konania.
Opatrením zo dňa 19. decembra 2011 rozhodol o Vašej odmene.
Vzhľadom na to, že o Vašom práve na odmenu bolo rozhodnuté, nebolo potrebné
vykonať osobitné opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní. Napriek tomu, že sudca
čakal na rozhodnutie Ústavného súdu SR a bol po určitú dobu práceneschopný, považujem
Vašu sťažnosť za opodstatnenú a sudca bol na nedostatky plynulosti postupu konania za
príslušné obdobie nekonania upozornený.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa JUDr. J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 55
V/8/2004 porušené bolo.
Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. č. k. 55V/8/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi JUDr. J. V. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR,
ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť sťažovateľovi JUDr. J. V. do 2
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet č. ú... v B., pobočka zahraničnej banky
v Slovenskej republike, B.“
Súčasne žiadal, aby mu krajský súd doručil uznesenie č. k. 55V/8/2004-118
zo 4. mája 2006 o zastavení vyrovnacieho konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným
postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne
nepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu základného
práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do
základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na
ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo
trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. marca 2009).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti namieta postup krajského súdu v
konaní vedenom pod sp. zn. 55 V/8/2004, v ktorom podľa neho krajský súd porušil jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v súvislosti s rozhodovaním o jeho nároku na vyrovnaciu odmenu a vynaložené výdavky.
Podľa jeho tvrdenia mu uznesenie krajského súdu sp. zn. 55 V/8/2004 zo 4. mája 2006
o zastavení vyrovnacieho konania nebolo dosiaľ doručené. Podľa zistenia ústavného súdu
uznesenie č. k. 55 V/8/2004-118 zo 4. mája 2006, ktorého doručenia sa sťažovateľ
dožaduje, nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2006. Relevantným rozhodnutím vzhľadom na
uplatňovaný nárok sťažovateľa, v súvislosti s ktorým namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je však opatrenie, ktorým podľa § 66 ods. 4 zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších prepisov po zastavení konania
alebo po jeho skončení rozhodne príslušný súd o odmene správcu a o jeho výdavkoch
a doručí ho dlžníkovi a správcovi.
Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že vec vedená pod sp. zn. 55 V 8/2004 bola
právoplatne skončená 14. júla 2012 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo 7. júna 2012 (najvyšší súd rozhodol, že dopĺňacie
opatrenie krajského súdu č. k. 55 V/8/2004-185 z 19. decembra 2011 v znení opravného
opatrenia potvrdzuje). V súvislosti s týmto rozhodnutím najvyššieho súdu nadobudlo aj
dopĺňacie opatrenie krajského súdu č. k. 55 V/8/2004-185 z 19. decembra 2011
právoplatnosť 14. júla 2012.
Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom krajského súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 55 V/8/2004,
ktoré bolo právoplatne skončené 14. júla 2012, t. j. k namietanému porušovaniu jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
(17. septembra 2012) už nemohlo dochádzať. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013