Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 225/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a Listiny základných

práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením

ustanovenia postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra

2012 doručená sťažnosť P. J., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv a

slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia postupom Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na začatie konania

doručeným okresnému súdu 28. decembra 2007 domáhal proti mestu P. (ďalej len

„žalovaný“), zaplatenia sumy 112 500 Sk (t. j. 3 734,32 €) s príslušenstvom z titulu náhrady

škody. V právnej veci žaloby bolo konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. 28 C

385/2007.

Okresný súd rozsudkom č. k. -147 z 15. decembra 2008 žalobu

sťažovateľa zamietol v celom rozsahu, pričom rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne

osobitným uznesením.

Sťažovateľ však podal proti rozsudku okresného súdu č. k. -147

z 15. decembra 2008 odvolanie (riadny opravný prostriedok), o ktorom rozhodol Krajský

súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 3. júna 2009 tak,

že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Tento

rozsudok krajského súdu, a tým aj označený rozsudok okresného súdu nadobudli

právoplatnosť 13. júla 2009.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. z 11. júla 2012 sťažovateľovi

uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy tohto konania

v sume 983,62 € v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Sťažovateľ aj proti tomuto uzneseniu okresného súdu o náhrade trov konania podal

3. augusta 2012 odvolanie.

Sťažovateľ porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote odôvodňuje okrem iného

takto:

«... Sťažovateľ listom zo 07. 08. 2012, doručeným v tento deň, podal predsedníčke

Okresného súdu Prešov sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní.

Dňa 24. 08. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky Okresného

súdu Prešov zo dňa 16. 08. 2012, sp. zn. Spr 2274/2012, v ktorej uvádza, že uznesenie

o trovách konania bolo vydané v zákonnej lehote troch rokov, od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. ...

Sťažovateľ listom z 28. 08. 2012, doručeným v tento deň, podal predsedníčke

Krajského súdu Prešov žiadosť o prešetrenie vybavenia predmetnej sťažnosti. Sťažovateľ

namietal, že jeho sťažnosť nebola riadne vybavená. Skutočnosť, že na uznesení o trovách

konania je uvedený dátum 11. 07. 2012 ešte neznamená, že v tento deň bolo aj o trovách

rozhodnuté. Táto skutočnosť nebola nijako preukázaná. Podľa informácií sťažovateľa bol

dátum - 11. 07. 2012 na uznesení o trovách konania uvedený spätne, o čom okrem iného

svedčí aj podanie uznesenia na poštovú prepravu, ktoré bolo podané dňa 17. 07. 2012.

Dňa 03. 10. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky Krajského

súdu Prešov zo dňa 26. 09. 2012, sp. zn. Spr 10135/2012, v ktorej je uvedené:

„Súd vo veci priebežne konal a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci

samej. Vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté dňom 13. 07. 2009. O trovách konania

bolo rozhodnuté s odstupom 2 rokov, avšak dôvody uvádzané predsedníčkou Okresného

súdu Prešov považujem za objektívne.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v predmetnej veci neboli zistené

subjektívne prieťahy. Odpoveď zo strany vedenia Okresného súdu Prešov považujem za

adekvátnu stavu vybavenia veci, zákonný sudca konal vo veci bez prieťahov.

Postup predsedníčky Okresného súdu Prešov preto považujem za správny a Vašu

sťažnosť hodnotím ako nedôvodnú.“ ...

Podľa ) , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu

účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dni po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým,

že lehota troch pracovných dni plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo vecí samej. ...

Pokiaľ v prejednávanej veci vedenej na Okresnom súde v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. porušovateľ nekonal a nerozhodol o trovách konania v zákonom

stanovenej lehote v súlade s ) , ale rozhodol až po uplynutí viac ako

3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (rozsudok KS Prešov, sp. zn.

z 03. 06. 2009 nadobudol právoplatnosť dňa 13. 07. 2009 a uznesenie

OS Prešov o trovách konania bolo sťažovateľovi doručené dňa 19. 07. 2012), je nesporné,

že povinnosť rozhodnúť o trovách konania do 30 dní odo dňa 13. 07. 2009 (právoplatnosť

rozhodnutia vo veci samej) si porušovateľ nesplnil...»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Postupom porušujúcim SR, bolo porušené základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove, v konaní vedenom pod sp. zn.

.

3. Okresnému súdu v Prešove sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. P. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR...,

ktoré mu je Okresný súd v Prešove povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia.

5. Okresný súd v Prešove je povinný nahradiť P. J. trovy konania pozostávajúce z

trov právneho zastúpenia vo výške 269,58 €... na účet advokáta JUDr. M. F... do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a

ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru v spojení s porušením ustanovenia .

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa a listiny a právu na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola

sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného

práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z obsahu na danú vec vzťahujúceho sa súdneho spisu ústavný súd zistil, že

sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu č. k. -191 z 11. júla 2012

o náhrade trov konania podal odvolanie (riadny opravný prostriedok) 3. augusta 2012,

pričom spis na účely rozhodnutia o tomto odvolaní bol krajskému súdu doručený

4. septembra 2012. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol uznesením č. k.

-203 z 5. decembra 2012 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu

o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil, pričom žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Okresný súd potom, čo mu bol 10. decembra 2012 krajským

súdom spis vrátený, svoje uznesenie o náhrade trov konania z 11. júla 2012, ako aj

uznesenie krajského súdu č. k. -203 z 5. decembra 2012 (po jeho doručení

účastníkom konania, pozn.), ktoré nadobudli právoplatnosť 12. decembra 2012, opatril

doložkou o nadobudnutí právoplatnosti 20. decembra 2012.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(na poštovú prepravu podaná 15. novembra 2012, pozn.) bola ústavnému súdu doručená

20. novembra 2012, potom ako bol spis už doručený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa (4. septembra 2012). Takže v čase podania sťažnosti ústavnému

súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť

označené práva sťažovateľa, pretože postúpením spisu krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa z 3. augusta 2012 proti uzneseniu okresného súdu o náhrade trov

konania okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie

úkony alebo postupy už okresný súd v štádiu konania pred krajským súdom nemohol

vykonávať. Ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa za

obdobie od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. k. -147 z 15. decembra

2008 vo veci samej, t. j. od 13. júla 2009, do rozhodnutia o náhrade trov konania, resp. do

postúpenia veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa, t. j. do 4. septembra

2012, tak skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Pokiaľ ide o obdobie od potvrdenia odvolaním sťažovateľa napadnutého uznesenia

okresného súdu o náhrade trov konania z 11. júla 2012 uznesením krajského súdu č. k.

-203 z 5. decembra 2012, resp. od opätovného postúpenia veci (vrátenia

spisu) okresnému súdu, t. j. od 10. decembra 2012, do 20. decembra 2012, keď okresný súd

svoje uznesenie č. k. -191 z 11. júla 2012, ako aj označené potvrdzujúce

uznesenie krajského súdu opatril doložkou o nadobudnutí právoplatnosti, podľa názoru

ústavného súdu toto nijako nemožno považovať za neprimerané.

Tu ústavný súd už len pre úplnosť veci poznamenáva, že tridsaťdňová lehota na

rozhodnutie o trovách konania v zmysle ustanovenia

Zb. v znení neskorších predpisov, na ktorú sťažovateľ

v sťažnosti poukazuje, bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená až

, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

s účinnosťou od 1. januára 2012.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na

zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote základom pre záver

ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie ním označených základných práv

zaručených a listinou, ako aj označeného práva zaručeného dohovorom v spojení

porušením ustanovenia , ktoré nie je ustanovením o základných právach

a slobodách, ale je v ňom vyjadrený všeobecný ústavný imperatív adresovaný štátnym

orgánom konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon, ktorého prípadné porušenie vo vzťahu k sťažovateľovi by nevyhnutne

„našlo“ svoj výraz v súčasnom porušení, toho-ktorého konkrétneho základného práva alebo

slobody zaručeného v druhej hlave .

Keďže ústavný súd sťažovateľom namietané porušenie ním označeného konkrétneho

základného, ako ani iného práva nezistil, touto časťou sťažnosti sa už nezaoberal.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o uložení

povinnosti okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní

finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti,

ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, tiež nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2013