Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 225/2013
PDF · 168.03 KB
No categories available
II. ÚS 225/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením
ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov
v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 385/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra
2012 doručená sťažnosť P. J., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a
slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu
Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 385/2007.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na začatie konania
doručeným okresnému súdu 28. decembra 2007 domáhal proti mestu P. (ďalej len
„žalovaný“), zaplatenia sumy 112 500 Sk (t. j. 3 734,32 €) s príslušenstvom z titulu náhrady
škody. V právnej veci žaloby bolo konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. 28 C
385/2007.
Okresný súd rozsudkom č. k. 28 C 385/2007-147 z 15. decembra 2008 žalobu
sťažovateľa zamietol v celom rozsahu, pričom rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne
osobitným uznesením.
Sťažovateľ však podal proti rozsudku okresného súdu č. k. 28 C 385/2007-147
z 15. decembra 2008 odvolanie (riadny opravný prostriedok), o ktorom rozhodol Krajský
súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 3 Co 39/2009 z 3. júna 2009 tak,
že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Tento
rozsudok krajského súdu, a tým aj označený rozsudok okresného súdu nadobudli
právoplatnosť 13. júla 2009.
Následne okresný súd uznesením sp. zn. 28 C 385/2007 z 11. júla 2012 sťažovateľovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy tohto konania
v sume 983,62 € v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Sťažovateľ aj proti tomuto uzneseniu okresného súdu o náhrade trov konania podal
3. augusta 2012 odvolanie.
Sťažovateľ porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote odôvodňuje okrem iného
takto:
«... Sťažovateľ listom zo 07. 08. 2012, doručeným v tento deň, podal predsedníčke
Okresného súdu Prešov sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní.
Dňa 24. 08. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky Okresného
súdu Prešov zo dňa 16. 08. 2012, sp. zn. Spr 2274/2012, v ktorej uvádza, že uznesenie
o trovách konania bolo vydané v zákonnej lehote troch rokov, od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. ...
Sťažovateľ listom z 28. 08. 2012, doručeným v tento deň, podal predsedníčke
Krajského súdu Prešov žiadosť o prešetrenie vybavenia predmetnej sťažnosti. Sťažovateľ
namietal, že jeho sťažnosť nebola riadne vybavená. Skutočnosť, že na uznesení o trovách
konania je uvedený dátum 11. 07. 2012 ešte neznamená, že v tento deň bolo aj o trovách
rozhodnuté. Táto skutočnosť nebola nijako preukázaná. Podľa informácií sťažovateľa bol
dátum - 11. 07. 2012 na uznesení o trovách konania uvedený spätne, o čom okrem iného
svedčí aj podanie uznesenia na poštovú prepravu, ktoré bolo podané dňa 17. 07. 2012.
Dňa 03. 10. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky Krajského
súdu Prešov zo dňa 26. 09. 2012, sp. zn. Spr 10135/2012, v ktorej je uvedené:
„Súd vo veci priebežne konal a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci
samej. Vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté dňom 13. 07. 2009. O trovách konania
bolo rozhodnuté s odstupom 2 rokov, avšak dôvody uvádzané predsedníčkou Okresného
súdu Prešov považujem za objektívne.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v predmetnej veci neboli zistené
subjektívne prieťahy. Odpoveď zo strany vedenia Okresného súdu Prešov považujem za
adekvátnu stavu vybavenia veci, zákonný sudca konal vo veci bez prieťahov.
Postup predsedníčky Okresného súdu Prešov preto považujem za správny a Vašu
sťažnosť hodnotím ako nedôvodnú.“ ...
Podľa § 151 ods. 3) O. s. p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dni po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým,
že lehota troch pracovných dni plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo vecí samej. ...
Pokiaľ v prejednávanej veci vedenej na Okresnom súde v Prešove v konaní vedenom
pod sp. zn. 28 C 385/2007 porušovateľ nekonal a nerozhodol o trovách konania v zákonom
stanovenej lehote v súlade s § 151 ods. 3) O. s. p., ale rozhodol až po uplynutí viac ako
3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (rozsudok KS Prešov, sp. zn.
3 Co 39/2009 z 03. 06. 2009 nadobudol právoplatnosť dňa 13. 07. 2009 a uznesenie
OS Prešov o trovách konania bolo sťažovateľovi doručené dňa 19. 07. 2012), je nesporné,
že povinnosť rozhodnúť o trovách konania do 30 dní odo dňa 13. 07. 2009 (právoplatnosť
rozhodnutia vo veci samej) si porušovateľ nesplnil...»
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Postupom porušujúcim čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, bolo porušené základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove, v konaní vedenom pod sp. zn.
3. Okresnému súdu v Prešove sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
28 C 385/2007 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
4. P. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR...,
ktoré mu je Okresný súd v Prešove povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.
5. Okresný súd v Prešove je povinný nahradiť P. J. trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 269,58 €... na účet advokáta JUDr. M. F... do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 385/2007 došlo k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38
ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo
stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,
V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 298/06) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a právu na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola
sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného
práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Z obsahu na danú vec vzťahujúceho sa súdneho spisu ústavný súd zistil, že
sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu č. k. 28 C 385/2007-191 z 11. júla 2012
o náhrade trov konania podal odvolanie (riadny opravný prostriedok) 3. augusta 2012,
pričom spis na účely rozhodnutia o tomto odvolaní bol krajskému súdu doručený
4. septembra 2012. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol uznesením č. k.
15 Co 30/2012-203 z 5. decembra 2012 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu
o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil, pričom žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Okresný súd potom, čo mu bol 10. decembra 2012 krajským
súdom spis vrátený, svoje uznesenie o náhrade trov konania z 11. júla 2012, ako aj
uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co 30/2012-203 z 5. decembra 2012 (po jeho doručení
účastníkom konania, pozn.), ktoré nadobudli právoplatnosť 12. decembra 2012, opatril
doložkou o nadobudnutí právoplatnosti 20. decembra 2012.
Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 385/2007
(na poštovú prepravu podaná 15. novembra 2012, pozn.) bola ústavnému súdu doručená
20. novembra 2012, potom ako bol spis už doručený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľa (4. septembra 2012). Takže v čase podania sťažnosti ústavnému
súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť
označené práva sťažovateľa, pretože postúpením spisu krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľa z 3. augusta 2012 proti uzneseniu okresného súdu o náhrade trov
konania okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony
na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie
úkony alebo postupy už okresný súd v štádiu konania pred krajským súdom nemohol
vykonávať. Ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa za
obdobie od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. k. 28 C 385/2007-147 z 15. decembra
2008 vo veci samej, t. j. od 13. júla 2009, do rozhodnutia o náhrade trov konania, resp. do
postúpenia veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa, t. j. do 4. septembra
2012, tak skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Pokiaľ ide o obdobie od potvrdenia odvolaním sťažovateľa napadnutého uznesenia
okresného súdu o náhrade trov konania z 11. júla 2012 uznesením krajského súdu č. k.
15 Co 30/2012-203 z 5. decembra 2012, resp. od opätovného postúpenia veci (vrátenia
spisu) okresnému súdu, t. j. od 10. decembra 2012, do 20. decembra 2012, keď okresný súd
svoje uznesenie č. k. 28 C 385/2007-191 z 11. júla 2012, ako aj označené potvrdzujúce
uznesenie krajského súdu opatril doložkou o nadobudnutí právoplatnosti, podľa názoru
ústavného súdu toto nijako nemožno považovať za neprimerané.
Tu ústavný súd už len pre úplnosť veci poznamenáva, že tridsaťdňová lehota na
rozhodnutie o trovách konania v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, na ktorú sťažovateľ
v sťažnosti poukazuje, bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená až
zákonom č. 388/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
s účinnosťou od 1. januára 2012.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do
základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej
nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na
zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote základom pre záver
ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako
zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie ním označených základných práv
zaručených ústavou a listinou, ako aj označeného práva zaručeného dohovorom v spojení
porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy, ktoré nie je ustanovením o základných právach
a slobodách, ale je v ňom vyjadrený všeobecný ústavný imperatív adresovaný štátnym
orgánom konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon, ktorého prípadné porušenie vo vzťahu k sťažovateľovi by nevyhnutne
„našlo“ svoj výraz v súčasnom porušení, toho-ktorého konkrétneho základného práva alebo
slobody zaručeného v druhej hlave ústavy.
Keďže ústavný súd sťažovateľom namietané porušenie ním označeného konkrétneho
základného, ako ani iného práva nezistil, touto časťou sťažnosti sa už nezaoberal.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o uložení
povinnosti okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní
finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo
slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti,
ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, tiež nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2013