Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 196/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., R., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a 2, , 2 a 3, a 2 a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2012 doručená sťažnosť V. K., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 3, čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práv podľa , 2 a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. .

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry H.

podal 13. mája 2008 Okresnému súdu Humenné obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného

poriadku na sťažovateľa pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona a pre prečin útoku na orgán verejnej moci podľa § 322 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona. Predmetná trestná vec bola vedená Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 1

.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -253 zo 7. októbra 2008

predmetnú trestnú vec odňal Okresnému súdu Humenné a prikázal ju okresnému súdu,

ktorý ju vedie pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom jeho

trestného stíhania a podania obžaloby. Vo svojej sťažnosti ďalej uvádza:

„V predmetnej tr. veci OS Vranov nad Topľou nekonal 4 roky. Prvé pojednávanie

vo veci nariadil až dňa 25. 07. 2012 (žaloba podaná na OS dňa 06. 05. 2008). Pojednávanie

bolo uznesením OS odročené na deň 11. 10. 2012 z dôvodov pribrania súdnych znalcov

z odboru psychiatrie za účelom posúdenia môjho duševného zdravia. Zápisnica

z pojednávania zo dňa 25. 07. 2012 mi nebola doručená aj napriek mojim viacnásobným

telefonickým žiadostiam.

Dňa 28. 09. 2012 ma v ranných hodinách o 7,00 hod. zobrala hliadka OO PZ H. z

prechodného bydliska bez osobných dokladov. Predviedla ma na OO PZ a umiestnila do

cely predbežného zadržania. O hodinu, t. j. 8,00 ma z cely zobrali, oznámili mi, že ma na

základe príkazu OS Vranov nad Topľou majú predviesť na vyšetrenie na psychiatrické

oddelenie v P. Po príchode do P. znalci neboli prítomní. Policajná hliadka zistila telefónne

číslo jedného zo znalcov, ktorého následne cez mobilný telefón kontaktovala. MUDr. K. M.

v priebehu pol hodiny prišiel do nemocnice. O nariadení výkonu (zistenie môjho duševného

zdravia) nemal žiadne vedomosti. Pýtal som sa znalca, či samotné vyšetrenie bude časovo

náročné, nakoľko nemám so sebou osobné doklady a peniaze na cestu domov. Žiadal som

hliadku, aby ma počkala a zobrala späť do H. Toto mi bolo hliadkou odmietnuté. Na cestu

domov mi zapožičal peniaze súdny znalec.

Po príchode domov som v poštovej schránke našiel oznámenie o uložení zásielky.

Tou zásielkou bolo uznesenie o nariadení vyšetrenia môjho duševného zdravia a pribratí

dvoch znalcov. Dávam do pozornosti, že vyžiadanie znaleckého posudku je zo dňa 20. 09.

2012. Do pošty podľa odtlačku pečiatky bolo dané dňa 25. 09. 2012. Ja som bol bez

predchádzajúceho predvolania predvedený dňa 28. 09. 2012. Uznesenie o nariadení

vyšetrenia doručené na prvý pokus dňa 01. 10. 2012.

Poznamenávam, že všetky trestné veci, ktoré doposiaľ boli vedené proti mojej osobe

pojednával na OS Humenné sudca JUDr. M. S. a dozoruje ako prokurátor JUDr. I. M. O

námietkach zaujatosti rozhodujú sami. V dvoch prípadoch dokonca sudca odmietol konať

vo veci námietky. Mnov navrhovaný výkon úkonov dokazovania zamieta. Moje konanie

hodnotí ako ohováranie predsedníčky bytového družstva, za čo ma aj odsudzuje. Tri krát

som bol odsúdený pre tr. čin ohovárania v neprítomnosti a bez obhájcu, o ktorého

ustanovenie som žiadal podľa . Ani v jednom tr. konaní som nemal

možnosť uplatniť právo záverečného slova. Dva krát mi sudca prerušil liečebný proces. V

jednom prípade v štádiu predoperačných vyšetrení. Z dôvodu, aby zabránil natáčaniu

reportáže reportérmi STV, v ich prítomnosti ma dal odviesť do výkonu trestu. Vo výkone

trestu mi nebola poskytnutá adekvátna liečba, čím došlo k trvalému poškodeniu môjho

telesného zdravia, v dôsledku čoho som vo veku 55 rokov v plnom invalidnom dôchodku.

Dňa 08. 05. 2008 som sa mal podrobiť operačnému zákroku, ktorý som absolvoval až po

návrate na slobodu. Rozpracovanú reportáž v roku 2008 prišli reportéri STV dokončiť v

roku 2011. Celý mesiac november pracovali na jej dokončení. Dňa 28. 11. 2011 mala byť

odvysielaná o 21 hod. 55min. na STV 1 v relácií REPORTÉRI. Jej odvysielaniu mocní a vo

veci zainteresovaní zabránili.

Ďalej dávam ÚS na vedomie, že tr. konania vedené proti mojej osobe sú vedené na

základe mojich aktivít pri poukazovaní na rozsiahlu ekonomickú tr. činnosť na BD H.

Orgány činné v tr. konaní predsedníčke BD z osobitých dôvodov jednoznačne nadržiavajú.

V súčasnosti vyvíjajú maximálne úsilie v snahe zbaviť ma spôsobilosti na právne úkony, aby

som ako aktívny účastník v súdnych konaniach nemohol konať.

Pre ilustráciu uvádzam ako príklad skutočnosť, že predsedníčka BD Ing. M. S. vo

veci poníženia základného zapisovaného imania (ďalej len ZZI) družstva ku ktorému došlo v

roku 2001 orgánom činným v tr. konaní toto odôvodňovala 8 x navzájom si odporujúcimi

výpoveďami. Každá nasledujúca jej odpoveď na otázku kam sa podelo 23 mil. SK ZZI

popiera všetky jej predchádzajúce výpovede. Vo veci je vypočúvaná ako svedok napriek

tomu ju orgány činné v tr. konaní nestíhajú za krivú svedeckú výpoveď a otázka 23 mil. Sk

ich nezaujíma.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„... Postupom OS Vranov nad Topľou v trestnej veci proti obžalovanému V. K.

vedenej na OS Vranov nad Topľou bolo porušené právo sťažovateľa podľa čl. 16 ods. 1, 2,

, 2, 3, , 2, SR a článku 6 ods. 1, 2, 3 protokolu

č. 11 EU dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

... priznáva sťažovateľovi V. K. nar... finančné zadosťučinenie pre porušenie jeho

SR a medzinárodnými dohovormi garantovaných základných ľudských práv a

slobôd čiastku 100 000,- EUR..., ktoré mu je OS Vranov n. Topľou povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

OS Vranov nad Topľou prikazuje nahradiť trovy konania sťažovateľa V. K. v

sume ............... EUR na účet právneho zástupcu JUDr. ....... advokátskej kancelárii do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

OS Vranov nad Topľou prikazuje zastaviť konanie vedené pod spis. zn.: ,

nakoľko skutky, pre ktoré bolo tr. stíhanie začaté, nie sú trestnými činmi podľa príslušného

ustanovenia

Ústavný súd ukladá OS Vranov nad Topľou povinnosť uhradiť trovy konania v

sume ........... EUR... na účet kancelárie ÚS SR č... vedený v štátnej pokladnici do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.“

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, , , ).

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti namieta porušenie „článku 6 ods. 1, 2, 3

protokolu č. 11 EU dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd“. Protokol č. 11

k dohovoru mení kontrolný systém založený dohovorom. Článok 6 v protokole č. 11 sa

nečlení na odseky a z hľadiska obsahu sa netýka žiadneho ľudského práva alebo slobody.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ namieta porušenie

svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 dohovoru.

Vychádzajúc zo znenia petitu a z obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že

sťažovateľ namieta

- porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 3 a čl. 26 ods. 1

a 2 a práv podľa , 2 a 3 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a tiež

- porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17

ods. 1, 2 a 3 a a 2 a práv podľa , 2 a 3 dohovoru

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa a práv podľa

dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní. V sťažnosti poukazuje na postup

orgánov činných v trestnom konaní v iných trestných konaniach, poukazuje na okolnosti,

ktoré viedli k jeho trestnému stíhaniu (hospodárenie na Bytovom družstve v H. a pod.). V

sťažnosti tiež namieta postup policajtov, ktorí ho predviedli na vyšetrenie k znalcom z

odboru psychiatrie do P. bez toho, aby mu predtým bolo riadne doručené predvolanie na

vyšetrenie. Rovnako tak namieta, že mu nebolo včas doručené uznesenie o pribratí znalcov

a uznesenie (príkaz), ktorým bolo nariadené vyšetrenie jeho duševného stavu.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v zmysle

ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie

niektorého zo základných práv a slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. , , ).

Ústavný súd, viazaný vymedzením porušovateľa jeho práv v petite sťažnosti,

v súvislosti s námietkami sťažovateľa spojenými s pribratím znalcov, nariadením vyšetrenia

duševného stavu sťažovateľa a jeho predvedením k znalcom uvádza, že sťažovateľ má

možnosť namietať nezákonnosť uvedeného postupu okresného súdu, prípadne policajtov

v ďalšom priebehu trestného konania (dokonca aj po rozhodnutí súdu prvého stupňa má

možnosť namietať, že toto rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli zaobstarané

zákonným spôsobom podľa ). V rámci trestného konania sa

obvinenému poskytuje celý systém opravných prostriedkov proti rozhodnutiam orgánov

činných v trestnom konaní, napr. sťažnosť ( ), odvolanie (

a nasl. ), dovolanie ( a nasl. ) a pod.

Na rozhodovanie o námietkach a výhradách voči postupu a rozhodnutiam orgánov činným

v trestnom konaní, ktoré sťažovateľ uvádza vo svojej sťažnosti, ústavný súd nemá

právomoc.

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť,

že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na

princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ústavný súd opakovane vyslovil, že pri sťažnostiach podľa ,

prostredníctvom ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého

majú sťažovatelia právo podľa a a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Navyše, v danom prípade ide o trestné konanie, v rámci ktorého má sťažovateľ

tiež právo podať sťažnosť pre nečinnosť na nadriadenom súde podľa § 55 ods. 3 Trestného

poriadku.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Rovnako tak za účinný prostriedok ochrany základného

práva podľa ústavný súd považuje aj sťažnosť na nečinnosť podľa

ods. 3 (, , ). Účinnosť

týchto právnych prostriedkov ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na § 64

ods. 1 zákona o súdoch, podľa ktorého „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej

veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu

veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd v prípadoch sťažností podľa , v ktorých

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom,

vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

podali sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v rámci sústavy všeobecných súdov a v trestnom konaní, príp. aj podľa § 55 ods. 3

.

V súvislosti s už uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu listom č. z 13. marca

2013 oznámil, že „podľa zistenia u riaditeľa správy súdu a preskúmaní sťažností do

dnešného dňa tunajší súd neeviduje žiadnu sťažnosť, ktorú by podal V. K. týkajúcu sa spisu

“.

Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by preukazoval, že

uvedené právne prostriedky ochrany jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyužil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

konštatoval, že sťažovateľ nevyužil v doterajšom priebehu namietaného konania právne

prostriedky na ochranu svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ktoré mu zákon o súdoch a účinne poskytujú,

a preto sťažnosť odmietol v tejto časti ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

).

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd zdôrazňuje, že ak okresný súd

po predchádzajúcom uplatnení sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, príp. sťažnosti

podľa naďalej bude v namietanom konaní nečinný, resp.

nebude postupovať efektívne (a to už aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného

konania), sťažovateľovi nebude nič brániť v tom, aby opätovne podal sťažnosť podľa

.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol v celom rozsahu, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími v nej uvedenými požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013