Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 196/2013
PDF · 196.31 KB
No categories available
IV. ÚS 196/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť V. K., R., vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 3, čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod
sp. zn. 12 T/65/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra
2012 doručená sťažnosť V. K., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 3, čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.
zn. 12 T/65/2008.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry H.
podal 13. mája 2008 Okresnému súdu Humenné obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku na sťažovateľa pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a pre prečin útoku na orgán verejnej moci podľa § 322 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Predmetná trestná vec bola vedená Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 1
Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3 Nto 15/2008-253 zo 7. októbra 2008
predmetnú trestnú vec odňal Okresnému súdu Humenné a prikázal ju okresnému súdu,
ktorý ju vedie pod sp. zn. 12 T/65/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom jeho
trestného stíhania a podania obžaloby. Vo svojej sťažnosti ďalej uvádza:
„V predmetnej tr. veci OS Vranov nad Topľou nekonal 4 roky. Prvé pojednávanie
vo veci nariadil až dňa 25. 07. 2012 (žaloba podaná na OS dňa 06. 05. 2008). Pojednávanie
bolo uznesením OS odročené na deň 11. 10. 2012 z dôvodov pribrania súdnych znalcov
z odboru psychiatrie za účelom posúdenia môjho duševného zdravia. Zápisnica
z pojednávania zo dňa 25. 07. 2012 mi nebola doručená aj napriek mojim viacnásobným
telefonickým žiadostiam.
Dňa 28. 09. 2012 ma v ranných hodinách o 7,00 hod. zobrala hliadka OO PZ H. z
prechodného bydliska bez osobných dokladov. Predviedla ma na OO PZ a umiestnila do
cely predbežného zadržania. O hodinu, t. j. 8,00 ma z cely zobrali, oznámili mi, že ma na
základe príkazu OS Vranov nad Topľou majú predviesť na vyšetrenie na psychiatrické
oddelenie v P. Po príchode do P. znalci neboli prítomní. Policajná hliadka zistila telefónne
číslo jedného zo znalcov, ktorého následne cez mobilný telefón kontaktovala. MUDr. K. M.
v priebehu pol hodiny prišiel do nemocnice. O nariadení výkonu (zistenie môjho duševného
zdravia) nemal žiadne vedomosti. Pýtal som sa znalca, či samotné vyšetrenie bude časovo
náročné, nakoľko nemám so sebou osobné doklady a peniaze na cestu domov. Žiadal som
hliadku, aby ma počkala a zobrala späť do H. Toto mi bolo hliadkou odmietnuté. Na cestu
domov mi zapožičal peniaze súdny znalec.
Po príchode domov som v poštovej schránke našiel oznámenie o uložení zásielky.
Tou zásielkou bolo uznesenie o nariadení vyšetrenia môjho duševného zdravia a pribratí
dvoch znalcov. Dávam do pozornosti, že vyžiadanie znaleckého posudku je zo dňa 20. 09.
2012. Do pošty podľa odtlačku pečiatky bolo dané dňa 25. 09. 2012. Ja som bol bez
predchádzajúceho predvolania predvedený dňa 28. 09. 2012. Uznesenie o nariadení
vyšetrenia doručené na prvý pokus dňa 01. 10. 2012.
Poznamenávam, že všetky trestné veci, ktoré doposiaľ boli vedené proti mojej osobe
pojednával na OS Humenné sudca JUDr. M. S. a dozoruje ako prokurátor JUDr. I. M. O
námietkach zaujatosti rozhodujú sami. V dvoch prípadoch dokonca sudca odmietol konať
vo veci námietky. Mnov navrhovaný výkon úkonov dokazovania zamieta. Moje konanie
hodnotí ako ohováranie predsedníčky bytového družstva, za čo ma aj odsudzuje. Tri krát
som bol odsúdený pre tr. čin ohovárania v neprítomnosti a bez obhájcu, o ktorého
ustanovenie som žiadal podľa § 40 ods. 2 Tr. poriadku. Ani v jednom tr. konaní som nemal
možnosť uplatniť právo záverečného slova. Dva krát mi sudca prerušil liečebný proces. V
jednom prípade v štádiu predoperačných vyšetrení. Z dôvodu, aby zabránil natáčaniu
reportáže reportérmi STV, v ich prítomnosti ma dal odviesť do výkonu trestu. Vo výkone
trestu mi nebola poskytnutá adekvátna liečba, čím došlo k trvalému poškodeniu môjho
telesného zdravia, v dôsledku čoho som vo veku 55 rokov v plnom invalidnom dôchodku.
Dňa 08. 05. 2008 som sa mal podrobiť operačnému zákroku, ktorý som absolvoval až po
návrate na slobodu. Rozpracovanú reportáž v roku 2008 prišli reportéri STV dokončiť v
roku 2011. Celý mesiac november pracovali na jej dokončení. Dňa 28. 11. 2011 mala byť
odvysielaná o 21 hod. 55min. na STV 1 v relácií REPORTÉRI. Jej odvysielaniu mocní a vo
veci zainteresovaní zabránili.
Ďalej dávam ÚS na vedomie, že tr. konania vedené proti mojej osobe sú vedené na
základe mojich aktivít pri poukazovaní na rozsiahlu ekonomickú tr. činnosť na BD H.
Orgány činné v tr. konaní predsedníčke BD z osobitých dôvodov jednoznačne nadržiavajú.
V súčasnosti vyvíjajú maximálne úsilie v snahe zbaviť ma spôsobilosti na právne úkony, aby
som ako aktívny účastník v súdnych konaniach nemohol konať.
Pre ilustráciu uvádzam ako príklad skutočnosť, že predsedníčka BD Ing. M. S. vo
veci poníženia základného zapisovaného imania (ďalej len ZZI) družstva ku ktorému došlo v
roku 2001 orgánom činným v tr. konaní toto odôvodňovala 8 x navzájom si odporujúcimi
výpoveďami. Každá nasledujúca jej odpoveď na otázku kam sa podelo 23 mil. SK ZZI
popiera všetky jej predchádzajúce výpovede. Vo veci je vypočúvaná ako svedok napriek
tomu ju orgány činné v tr. konaní nestíhajú za krivú svedeckú výpoveď a otázka 23 mil. Sk
ich nezaujíma.“
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„... Postupom OS Vranov nad Topľou v trestnej veci proti obžalovanému V. K.
vedenej na OS Vranov nad Topľou bolo porušené právo sťažovateľa podľa čl. 16 ods. 1, 2,
čl. 17 ods. 1, 2, 3, čl. 26 ods. 1, 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1, 2, 3 protokolu
č. 11 EU dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
... priznáva sťažovateľovi V. K. nar... finančné zadosťučinenie pre porušenie jeho
Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi garantovaných základných ľudských práv a
slobôd čiastku 100 000,- EUR..., ktoré mu je OS Vranov n. Topľou povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
OS Vranov nad Topľou prikazuje nahradiť trovy konania sťažovateľa V. K. v
sume ............... EUR na účet právneho zástupcu JUDr. ....... advokátskej kancelárii do
dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
OS Vranov nad Topľou prikazuje zastaviť konanie vedené pod spis. zn.: 12T/65/08,
nakoľko skutky, pre ktoré bolo tr. stíhanie začaté, nie sú trestnými činmi podľa príslušného
ustanovenia zákona č. 300/2005 Z. z.
Ústavný súd ukladá OS Vranov nad Topľou povinnosť uhradiť trovy konania v
sume ........... EUR... na účet kancelárie ÚS SR č... vedený v štátnej pokladnici do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.“
Sťažovateľ v sťažnosti požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj
sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu
na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej
sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.
IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti namieta porušenie „článku 6 ods. 1, 2, 3
protokolu č. 11 EU dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd“. Protokol č. 11
k dohovoru mení kontrolný systém založený dohovorom. Článok 6 v protokole č. 11 sa
nečlení na odseky a z hľadiska obsahu sa netýka žiadneho ľudského práva alebo slobody.
Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ namieta porušenie
svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 dohovoru.
Vychádzajúc zo znenia petitu a z obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že
sťažovateľ namieta
- porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 3 a čl. 26 ods. 1
a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 T/65/2008 a tiež
- porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 T/65/2008.
II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17
ods. 1, 2 a 3 a čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 dohovoru
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa ústavy a práv podľa
dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní. V sťažnosti poukazuje na postup
orgánov činných v trestnom konaní v iných trestných konaniach, poukazuje na okolnosti,
ktoré viedli k jeho trestnému stíhaniu (hospodárenie na Bytovom družstve v H. a pod.). V
sťažnosti tiež namieta postup policajtov, ktorí ho predviedli na vyšetrenie k znalcom z
odboru psychiatrie do P. bez toho, aby mu predtým bolo riadne doručené predvolanie na
vyšetrenie. Rovnako tak namieta, že mu nebolo včas doručené uznesenie o pribratí znalcov
a uznesenie (príkaz), ktorým bolo nariadené vyšetrenie jeho duševného stavu.
Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy
ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie
niektorého zo základných práv a slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného
súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že
ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred
iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, IV. ÚS 83/2011, IV. ÚS 298/2011).
Ústavný súd, viazaný vymedzením porušovateľa jeho práv v petite sťažnosti,
v súvislosti s námietkami sťažovateľa spojenými s pribratím znalcov, nariadením vyšetrenia
duševného stavu sťažovateľa a jeho predvedením k znalcom uvádza, že sťažovateľ má
možnosť namietať nezákonnosť uvedeného postupu okresného súdu, prípadne policajtov
v ďalšom priebehu trestného konania (dokonca aj po rozhodnutí súdu prvého stupňa má
možnosť namietať, že toto rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli zaobstarané
zákonným spôsobom podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku). V rámci trestného konania sa
obvinenému poskytuje celý systém opravných prostriedkov proti rozhodnutiam orgánov
činných v trestnom konaní, napr. sťažnosť (§ 185 Trestného poriadku), odvolanie (§ 306
a nasl. Trestného poriadku), dovolanie (§ 368 a nasl. Trestného poriadku) a pod.
Na rozhodovanie o námietkach a výhradách voči postupu a rozhodnutiam orgánov činným
v trestnom konaní, ktoré sťažovateľ uvádza vo svojej sťažnosti, ústavný súd nemá
právomoc.
Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť,
že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na
princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana
ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale
úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán
verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Ústavný súd opakovane vyslovil, že pri sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
prostredníctvom ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého
majú sťažovatelia právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“). Navyše, v danom prípade ide o trestné konanie, v rámci ktorého má sťažovateľ
tiež právo podať sťažnosť pre nečinnosť na nadriadenom súde podľa § 55 ods. 3 Trestného
poriadku.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako
aj so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Rovnako tak za účinný prostriedok ochrany základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd považuje aj sťažnosť na nečinnosť podľa § 55
ods. 3 Trestného poriadku (II. ÚS 31/09, IV. ÚS 296/2010, IV. ÚS 75/2012). Účinnosť
týchto právnych prostriedkov ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na § 64
ods. 1 zákona o súdoch, podľa ktorého „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej
veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu
veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých
sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom,
vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
podali sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v rámci sústavy všeobecných súdov a v trestnom konaní, príp. aj podľa § 55 ods. 3
V súvislosti s už uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu listom č. 1 Spr0/210/2013 z 13. marca
2013 oznámil, že „podľa zistenia u riaditeľa správy súdu a preskúmaní sťažností do
dnešného dňa tunajší súd neeviduje žiadnu sťažnosť, ktorú by podal V. K. týkajúcu sa spisu
Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by preukazoval, že
uvedené právne prostriedky ochrany jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyužil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
konštatoval, že sťažovateľ nevyužil v doterajšom priebehu namietaného konania právne
prostriedky na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré mu zákon o súdoch a Trestný poriadok účinne poskytujú,
a preto sťažnosť odmietol v tejto časti ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd zdôrazňuje, že ak okresný súd
po predchádzajúcom uplatnení sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, príp. sťažnosti
podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku naďalej bude v namietanom konaní nečinný, resp.
nebude postupovať efektívne (a to už aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného
konania), sťažovateľovi nebude nič brániť v tom, aby opätovne podal sťažnosť podľa
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol v celom rozsahu, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími v nej uvedenými požiadavkami sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. apríla 2013