Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 232/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L. a. s., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou

F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. B. F., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky a základného práva vlastniť majetok zaručeného v Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného

v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 31. augusta 2012 v spojení

s uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -199 z 31. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L. a. s. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2012 doručená sťažnosť spoločnosti L. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť majetok zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. augusta

2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -199 z 31. mája

2012, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť preddavky na trovy konania v sume

2 791 137,86 €.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v postavení navrhovateľa účastníkom

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. , v ktorom si uplatňuje náhradu materiálnej škody a nemateriálnej ujmy

vo výške 11 357 258,01 € proti Slovenskej republike (ďalej len „odporca“), v mene ktorej

koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že postupom

krajského súdu a jeho uznesením z 31. augusta 2012 boli porušené jej označené základné

práva zaručené , ako aj práva garantované dohovorom a dodatkovým protokolom,

žiadala zrušiť toto uznesenie, priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 500 €,

ako aj náhradu trov konania na účet jej právneho zástupcu.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní

sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržanie tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver

by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané (). Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli

pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje.

7. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním

vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom

sa podľa ustanovenia rozumie riadny opravný prostriedok,

mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny

prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

8. V danom prípade je potrebné sťažnosť považovať za predčasnú, a teda

neprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu procesnej povahy, ktoré

nemá charakter rozhodnutia „konečného“. V okolnostiach danej veci by k eventuálnemu

porušeniu sťažovateľkou označených práv v materiálnom slova zmysle na základe jej

nosných dôvodov mohlo dôjsť napr. až v prípade, ak by označený porušovateľ (všeobecný

súd) na základe nezloženia stanoveného preddavku na trovy konania zatavil konanie (§ 141a

ods. 1 in fine ) a následne by prebehlo pre sťažovateľku

neúspešné opravné konanie pred všeobecnými súdmi, v rámci ktorého by namietala

nosnými dôvodmi tejto sťažnosti. Konanie vo veci samej bude pokračovať na okresnom

súde. Až po jeho ukončení a vydaní rozhodnutia okresným súdom, resp. krajským súdom

vo veci samej (ako aj po prípadnom využití možnosti podať mimoriadne opravné

prostriedky) bude mať sťažovateľka možnosť uplatniť ochranu svojich práv podaním

sťažnosti ústavnému súdu.

9. Na základe uvedených skutočností (porov. aj , ,

ap.) ústavný súd odmietol sťažnosť podľa , pretože

v danom štádiu súdneho prejednania veci nie je (zatiaľ) daná jeho právomoc

na prerokovanie veci (o ktorej bude ďalej konať okresný súd).

10. Podľa k tomuto uzneseniu pripája odlišné

stanovisko sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013