Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 231/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. C., s. r. o., N., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr.

M. C., vo veci namietaného porušenia a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na

Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod

sp. zn. .

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:

«Sťažovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o reklamnej, propagačnej činnosti a inzercii

zo dňa 04.04.2011, kde sa v Čl. 1 tejto zmluvy žalobca zaviazal vykonať reklamnú,

propagačnú alebo inzertnú činnosť pre žalovaného formou uverejňovania reklamného

banneru na internetovom portáli a to v lehote od 01.05.2011 do 30.04.2016 a podľa Čl. 4 sa

odporca zaviazal zaplatiť za uvedenú činnosť 480,- € s DPH/mesiac.

Sťažovateľ fakturoval odporcovi za reklamu na internetovej stránke za mesiac júl

2011 faktúrou číslo 2011006 vystavenou dňa 11.07.2011 sumu 480,- EUR splatnú dňa

24.07.2011.

Dňa 08.08.2011 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh

na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 480,- Eur s príslušenstvom. Okresný súd

Nitra dňa 17.08.2012 vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal dňa 14.09.2011

odpor. Následne sa v danej veci konalo pojednávanie, na ktorom sa vykonal výsluch

svedkov. Sťažovateľ argumentoval, že pohľadávka nemôže byť započítaná, pretože záväzok

voči odporcovi nevznikol. Partnerská zmluva zo dňa 04.04.2011 obsahovala záväzok

odporcu poskytnúť sťažovateľovi priestory na zorganizovanie výstavy, ktorá sa

neuskutočnila a preto mal sťažovateľ za to, že mu záväzok voči odporcovi nevznikol.

Sťažovateľ taktiež namietal neurčitosť právneho úkonu, pretože nebolo zrejmé k akej sume

sa jeho pohľadávka započítava. Na základe uvedeného nemohla byť pohľadávka, ktorá

podľa názoru sťažovateľa ani nevznikla započítaná. Súd sa nestotožnil s tvrdením

sťažovateľa ohľadom spornosti a nemožnosti vzájomného započítania pohľadávok. Na

základe vykonaného dokazovania žalobu zamietol ako nedôvodnú. Proti rozsudku

Okresného súdu Nitra podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal arbitrárnosť konania

a rozpor rozhodnutia s vykonanými dôkazmi, svedeckými výpoveďami a argumentáciou

sporových strán. Krajský súd Nitra sa vo svojom rozhodnutí v celom rozsahu stotožnil

s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré považoval za vecne správne a rozsudok

potvrdil. ...

Sťažovateľ má za to, že postupom odvolacieho súdu, ktorý nesprávne a v rozpore

so zákonom posúdil skutkový stav a následne vyvodil nesprávne právne závery boli

porušené jeho práva, ktoré mu priznáva SR. Súd mal existenciu pohľadávky

sťažovateľa za nespornú, nakoľko ojej dôvodnosti nepochyboval ani odporca. Vzhľadom na

to je potrebné vyjadriť sa k pohľadávke odporcu, ktorá bola započítaná voči pohľadávke

sťažovateľa. Predmetná započítaná pohľadávka odporcu mala vzniknúť z Partnerskej

zmluvy č. 153/2011/AXVN podpísanej medzi sťažovateľom a odporcom dňa 04.04.2011.

Predmetom tejto zmluvy bolo dočasné prenajatie časti výstavného areálu, ktorý sa

nachádza v správe odporcu. Súd zadefinoval vyššie uvedenú zmluvu ako „nájomnú zmluvu“

a podľa toho aj posúdil nárok odporcu na zaplatenie fakturovanej sumy ako „nájomného“

za užívanie pavilónov. Ako bude vysvetlené nižšie, súd prvého stupňa sa svojvoľne a bez

akéhokoľvek dôvodu odchýlil od dôkazov ako aj výpovedí svedkov obsiahnutých v súdnom

spise, čím porušil základné zásady procesného práva...

Druhostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s tvrdeniami sťažovateľa,

ktorý v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu argumentoval nesprávnym výkladom

prvostupňového súdu, ktorý zadefinoval započítavanú pohľadávku odporcu ako nájomné,

keď žiadna zo strán to neuviedla a ani z listinných dôkazov to nevyplýva. Súd bol v tomto

smere povinný postupovať v súlade s a nasl. , pričom ale jeho

závery obsiahnuté v rozsudku sú v rozpore s týmito výkladovými pravidlami ako aj s § 120

ods. 3 (strany zhodne uviedli, že započítaná pohľadávka mala byť za služby nie za

nájom). V konaní bolo jednoznačne preukázané, že strany sa dohodli na konaní výstavy

začiatkom septembra 2011. Táto výstava bez ohľadu na zavinenie strán sa ale

neuskutočnila, t. z. nedošlo k odovzdaniu predmetu nájmu nájomcovi.

V partnerskej zmluve nie je uvedená objednávka sťažovateľa na služby spojené

s prenájmom, t. j. s projekciou výstavy, resp. iných služieb, preto odporca vystavil faktúru

za služby spojené s prenájom bez právneho aj zmluvného základu.

Z uvedeného dôvodu má sťažovateľ za to, že súd pri rozhodovaní nevychádzal

z podkladov predložených stranami sporu, nezohľadnil jednotlivé predkladané tvrdenia

a ani svedecké výpovede, ktoré jednoznačne preukázali, že nešlo o nájom. ...

Súd započítal voči pohľadávke sťažovateľa, ktorá je nesporná, pohľadávku odporcu,

ktorej samotná výška je sporná, pretože odporca ani súd neozrejmil výšku pohľadávky,

ktorú je podľa ich názoru možné započítať. Nie je jasné pohľadávka v akej výške bola

započítaná, či išlo o pohľadávku vo výške 3600,- s DPH alebo vo výške 5400,- Eur s DPH.

Súd sa vo svojom rozhodnutí k tejto spornej otázke nevyjadril a neurčil v akej výške je

pohľadávka odporcu spôsobilá na započítanie. ...

Odporca nepredložil dôkazy, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť vystavenej

faktúry, práve naopak všetky svedecké výpovede potvrdzujú, že sa nejednalo o nájom.

Napriek tomu, že odporca mal dôkazné bremeno nemusel predložiť žiadne dôkazy

druhostupňový súd rozhodol v jeho prospech. Preto má sťažovateľ za to, že odporca

neuniesol dôkazné bremeno.

Druhostupňový súd tak porušil zásadu rovnosti strán, pretože napriek tomu, že

odporca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, prisvedčil odporcovi právo na započítanie

pohľadávky, pritom výška tejto pohľadávky nebola odporcom ani súdom určená. Sťažovateľ

nemá do toho času vedomosť pohľadávka v akej časti (energie, nájom) bola započítaná

k jeho pohľadávke. Vzhľadom na to, že nie je doteraz objasnená výška spornej pohľadávky,

má sťažovateľ za to, že rozhodnutie druhostupňového súdu je nepreskúmateľné, pretože

odporcovi bolo priznané isté právo, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi predloženými

v spore. Pritom všetky predložené dôkazy rozhodnutiu druhostupňového súdu odporujú.

Napriek tomu, že odporca nikdy netvrdil, že ide o nájom, súd vypracoval odôvodnenie,

v ktorom ignoroval dôkazy a to výhradne v prospech štátneho podniku (odporcu). Preto je

sťažovateľ toho názoru, že druhostupňový súd dôkazy vôbec nevyhodnotil, rozhodol

svojvoľne a tak v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu má sťažovateľ za to, že týmto

konaním boli porušené jeho práva. Súd mal v danej veci oprávnenie vykonať aj iný ako

účastníkmi navrhnutý dôkaz, ktorého vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie,

avšak žiadny dôkaz, ktorý by preukázal tvrdenia odporcu nevykonal.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1) Krajský súd v konaní sp. zn. porušil sťažovateľove právo

definované v článku 46 ods. 1 SR,

2) Krajský súd v konaní sp. zn. porušil sťažovateľove právo

definované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

3) Rozsudok Krajského súdu v Nitre -73 zo dňa 04.07.2012 sa

zrušuje,

4) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania pred Ústavným súdom

SR.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa návrhy o veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, zjavne

neopodstatnené návrhy, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľky v predloženej podobe nespĺňa

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené

v a .

Z obsahu podania nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie krajského súdu napáda, a petit je

vzhľadom na odlišné označenie krajského súdu, ktorého postupom mali byť porušené

sťažovateľkine práva, a rozhodnutia krajského súdu, ktorý sťažovateľka navrhuje zrušiť,

nevykonateľný. Preto je sťažnosť ako celok zmätočná, nezrozumiteľná a neumožňuje, aby

ju ústavný súd meritórne prerokoval.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom ustanovené v a .

Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľky boli

dôvodom na jej odmietnutie podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013