Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 237/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. K., Z., vo veci namietaného porušenia základného

práva na zákonného sudcu zaručeného v

postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2013 doručená sťažnosť JUDr. V. K., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na zákonného sudcu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. konal okresný

súd o žalobe sťažovateľa proti Slovenskému pozemkovému fondu o určenie „neplatnosti

výpovede“, pričom podľa tvrdenia sťažovateľa až z predvolania z 18. januára 2013 na

pojednávanie sa mal dozvedieť, že v danej veci už nekoná okresný súd, ale koná Okresný

súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. . Uvedený postup okresného

súdu, ktorý bez vyjadrenia sťažovateľa postúpil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu

Bratislava I, považuje sťažovateľ za taký, ktorý mal viesť k porušeniu jeho základného

práva na zákonného sudcu zaručeného v .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Svojou sťažnosťou sa domáham toho, že bolo porušené moje právo na konanie na

zákonnom súde /sudcu/ a vo verejnom procese a že toto právo bolo obštrukciou Okresného

súdu v Galante znemožnené čo som zistil z predvolania Okresného súdu Bratislava 1 č. k.

- 18. 01. 2013.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd „vydal nález, že boli moje

ľudské práva porušené“, a to bez konkretizácie konkrétnych práv, ako aj bez konkretizácie,

akým postupom alebo rozhodnutím malo k ich porušeniu dôjsť.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na zákonného sudcu zaručeného v .

Ústavný súd v súvislosti s napádaným postupom okresného súdu poukazuje na

skutočnosť, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý

vyplýva z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred

súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný postup okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , podľa zistenia ústavného súdu okresný súd z dôvodu svojej miestnej

neprípustnosti podľa (ďalej aj „OSP“)

predmetnú vec postúpil 12. novembra 2012 na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému

súdu Bratislava I, ktorý vo veci koná pod sp. zn. . Ústavný súd tiež zistil, že

podaním z 15. novembra 2012 sťažovateľ namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu

Bratislava I a podaním z 8. februára 2013 sťažovateľ „vyzýval“ Okresný súd Bratislava I,

aby vo veci nekonal do rozhodnutia ústavného súdu v predmetnej veci. Na základe

uvedených podaní sťažovateľa Okresný súd Bratislava I vo veci už nariadené pojednávanie

na 12. február 2013 odročil na neurčito a na základe označeného návrhu sťažovateľa

postúpil vec 13. februára 2013 na konanie o miestnej príslušnosti Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd uznesením sp. zn.

z 27. februára 2013 rozhodol, že mieste príslušným na konanie vo veci sťažovateľa je

Okresný súd Bratislava I (rozhodnutie bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené

13. marca 2013).

Podľa ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí,

alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení,

predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj

súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd

rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa mohol a napokon sa podľa citovaného § 105

ods. 3 aj domáhal zjednania nápravy pre neho nepriaznivých následkov postupu

okresného súdu, čo sa týka otázky miestnej príslušnosti súdu oprávneného v jeho veci

konať, pričom o tejto jeho námietke bol oprávnený rozhodnúť a aj rozhodol krajský súd.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa využitím jemu dostupných a Občianskym

súdnym poriadkom priznaných prostriedkov mohol domáhať a aj sa domáhal zjednania

nápravy namietaného postupu okresného súdu, ktorý z dôvodu svojej miestnej

nepríslušnosti postúpil vec sťažovateľa na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I, a to

v rámci kompetencií všeobecných súdov.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa mohol domôcť ochrany svojho práva, ktorého

porušenie namieta aj v konaní pred ústavným súdom, už v konaní pred všeobecným súdom,

ústavný súd s ohľadom na citované ustanovenie (princíp subsidiarity)

jeho sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie ( ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd podotýka, že sťažnosť sťažovateľa mohla byť

odmietnutá aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí na jej prerokovanie, pretože

sťažovateľ v sťažnosti riadne neuviedol, čoho sa vo veci domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), t. j. v sťažnosti neuviedol petit. Avšak aj napriek uvedenému nedostatku

ústavný súd v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti, za pomoci zistených

skutočností, usúdiac (dedukujúc) z obsahu neúplného podania sťažovateľa podstatu jeho

námietok, predmetné podanie sťažovateľa aj vecne posúdil a na základe toho rozhodol, tak

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013