Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 206/2013
PDF · 133.34 KB
No categories available
III. ÚS 206/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosti Mgr. Ing. Mgr. I. I., V., vedené pod sp. zn. Rvp 11975/2013
a sp. zn. Rvp 11977/2013, ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 22 Cb/101/2009-755 z 1. júla 2011 a
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 Cob/91/2011-873 z 18. decembra 2012 a
takto
rozhodol:
1. Sťažnosti Mgr. Ing. Mgr. I. I. vedené pod sp. zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp
11977/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS
206/2013.
2. Sťažnosti Mgr. Ing. Mgr. I. I. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2013
doručená sťažnosť Mgr. Ing. Mgr. I. I. (ďalej len „sťažovateľ“) vedená pod sp. zn. Rvp
11975/2013, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1°Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 22
Cb/101/2009-755 z 1. júla 2011 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“). Toho istého dňa bola
ústavnému súdu doručená aj sťažnosť sťažovateľa vedená pod sp. zn. Rvp 11977/2013,
ktorou namieta porušenie tých istých práv, avšak rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Cob/91/2011-873 z 18. decembra 2012 (ďalej aj „rozsudok
krajského súdu“).
Predmetom konania pred okresným súdom bolo rozhodovanie o návrhu S. (ďalej len
„navrhovateľ“) o určenie, že sťažovateľ (v procesnom postavení odporcu) nie je predsedom
predstavenstva spoločnosti T., a. s. Okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel, pričom
krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
V odôvodnení obidvoch prerokúvaných sťažností sťažovateľ uvádza,
že v prejednávanej veci chýbala zákonná právomoc súdu na prejednanie veci, keďže
zo zákona má originálnu a neprenesiteľnú právomoc voliť a odvolávať predsedu
predstavenstva jedine valné zhromaždenie spoločnosti. Preto si v rozpore so zákonom
všeobecné súdy prisvojili uvedené právo, a tým prekročili právomoc danú im zákonom.
V ďalšej časti sťažností sťažovateľ namieta „retroaktivitu v rozhodovaní súdu, bez
zákonného oprávnenia“ poukazujúc na skutočnosť, že v čase súdneho konania už
sťažovateľ zo zákona nemohol byť a ani nebol predsedom predstavenstva. Na strane súdu
preto existovala procesná prekážka danú vec pojednávať.
V petite sťažností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým
vysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. 22 Cb/101/2009-755 z 1. júla 2011
a rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Cob/91/2011-873 z 18. decembra 2012, zruší tieto
rozsudky a sťažovateľovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľa rozhodol ústavný
súd o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku
tohto uznesenia.
2.2 K dôvodu odmietnutia sťažností
V súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností ústavný súd zistil,
že súčasne so sťažnosťami vedenými pod sp. zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013
bola 22. marca 2013 ústavnému súdu doručená aj sťažnosť zaevidovaná
pod sp. zn. Rvp 11976/2013, ktorou sťažovateľ z tých istých dôvodov namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu, ako
aj rozsudkom krajského súdu.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn.
Rvp 11977/2013 a sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11976/2012 ústavný súd zistil,
že sťažovateľ nimi duplicitne namieta rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu,
žiada vyslovenie porušenia tých istých práv, zrušenie označených rozsudkov a priznanie
úhrady trov konania.
Vzhľadom na totožný deň začatia konania pred ústavným súdom (22. marca 2013)
ústavný súd konštatuje, že boli pred ním súčasne začaté viaceré konania, predmetom
ktorých je namietané porušenie tých istých práv sťažovateľa zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to tými istými rozsudkami všeobecných súdov.
Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, keďže o porušení označených práv rozsudkom okresného súdu
a rozsudkom krajského súdu je už ústavným súdom vedené konanie začaté na základe
sťažnosti evidovanej pod sp. zn. Rvp 11976/2013. Tým došlo k naplneniu dôvodu
neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič
nemení ani skutočnosť, že sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 11975/2013, ktorou sťažovateľ
namieta porušenie označených práv rozsudkom okresného súdu, bola podateľňou ústavného
súdu zaevidovaná pred sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 11976/2013. V okolnostiach
prípadu je totiž podstatné, že aj po odmietnutí sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013 pre neprípustnosť z dôvodu, že ústavný súd v tej
istej veci koná, bude v súčasne začatom konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 11976/2013 môcť
ústavný súd v prípade splnenia všetkých podmienok konania rozhodovať o namietanom
porušení základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6
ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu.
Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové odmietnutie podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutou
v sťažnostiach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2013