Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 296/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., a. s., S., zastúpenej advokátom doc. JUDr. F.

P., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , základného práva na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 24.

januára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2013

doručená sťažnosť spoločnosti A., a. s., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 24. januára 2013.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka bola

žalobkyňou v konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn. proti

Slovenskej republike (zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) o náhradu

materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd bez toho, aby konal a rozhodol

o merite veci, podľa a (ďalej len „OSP“)

uznesením sp. zn. z 24. januára 2013 uložil sťažovateľke povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v sume 26 755,50 € na účet okresného súdu do 60 dní od

právoplatnosti uznesenia.

V zmysle proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo

o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania odvolanie nie je prípustné ( ).

Sťažovateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie okresného súdu právne neobstojí, pretože

jeho výrok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj napriek tomu, že okresný

súd na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, nesprávne ju interpretoval.

Z uvedeného sťažovateľka vyvodzuje, že výrok napadnutého uznesenia okresného súdu

porušuje jej právo na súdnu ochranu a osobitne ohrozuje jej právo na prístup k súdu, právo

na spravodlivý súdny proces, ako aj právo vlastniť majetok a právo na jeho pokojné

užívanie.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Podľa ust. a ods. 1 cit.: „Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý

uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako

60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd

súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

na trovy konania zastaví.“

... Tvrdíme, že interpretácia cit. ustanovenia uskutočnená Okresným súdom

Bratislava I založená na premise, že:

súd je vždy povinný uložil svojím rozhodnutím navrhovateľovi povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na

zaplatenie peňažnej sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na

oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu

nie je správna. Ak je výsledkom takejto interpretácie rozhodnutie, toto rozhodnutie je

porušením nie len procesnej normy, ale predovšetkým práva na súdnu ochranu zaručeného

. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu

patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej

normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo

v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý' predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu

poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne

súladne interpretovaná, platná a účinná právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 27. novembra 2002).

... Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania

nie je totižto právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je odporcom subjekt, ktorého

majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní (právny jazyk použitý v ust. a veta druhá ), je vylúčené, aby

bola navrhovateľovi uložená povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Bráni tomu

ústavne súladná interpretácia ust. . ...

... Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého

súdneho konania aj v prípade rozhodovania súdu o návrhu odporcu podaného podľa

ust. . Bolo by totižto porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd

legálne mohol na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na

tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou

uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie

tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum ak by

žalovaný, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného

predpisu o konkurznom konaní (v okolnostiach daného prípadu Slovenská republika) mohol

svojim úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania

(t. j. podať bez odôvodnenia návrh na zloženie preddavku na trovy konania), a súd by

o taktom návrhu rozhodol uložením povinnosti preddavok zložiť, došlo by k porušeniu

základného práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je

jeho imanentnou súčasťou.

... Súd môže uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa

ust. len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh žalovaného

ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu bude mať, povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania a to v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na

zloženie preddavku podal žalovaný, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho

rozhodnutia súdu nebude mať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške

ako žalobca, pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť a to

s poukazom na ústavne súladnú interpretáciu ust. .

... Uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je

žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj

keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť a súd musí

vec prejednať v merite. Uloženie povinnosti viazané na sudom stanovenú lehotu tak spôsobí

výlučne zbytočný prieťah v konaní a to presne v dĺžke stanovenej lehoty. Navyše, ukladanie

povinností súdom nemôže byť nezmyselné! Aplikácia práva je zásadne praktickým

priemetom zámeru zákonodarcu cielene regulovať spoločenské vzťahy! ...

... súd pri aplikácii ust. ignoroval formálnu podmienku podľa

ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania len

vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v ust. § 141a

ods. 2 , že výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy

uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V danom prípade je

zrejmé, že žalobcom uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre

jednu plnoletú fyzickú osobu! Uloženie povinnosti aplikáciou právnej normy tam, kde to

zákon nepredpokladá, predstavuje porušenie práva na súdnu ochranu, ako aj práva na

spravodlivý súdny proces!

... V neposlednom rade, ak by aj vyššie uvedená právna argumentácia nebola

správna, čo popierame, súd uložil žalobcovi povinnosť zloziť preddavok na trovy konania

v sume, ktorej výšku stanovil v rozpore s ust. a ods. 2 . Suma požadovaného

preddavku nepredstavuje päť percent istiny uplatňovanei navrhovateľom! Výška istiny jasne

vyplýva z podanej žaloby, ako aj z podania, ktorým žalobca pristúpil k spresneniu

žalobného petitu tým, že presne stotožnil každú požadovanú sumu s jej konkrétnym

charakterom. Žalobcovi nemôže byť súdom uložené, aby splnil takú povinnosť, ktorá

nevyplýva z konkrétnej právnej normy! Inak by bol žalobca autoritativne zaviazaný na

plnenie povinnosti vyplývajúcej zo svojvôle súdu - to však postráda dodržiavanie zásady

legality v právnom štáte. Uloženie povinnosti aplikáciou právnej normy tak, ako to zákon

nepredpokladá, predstavuje porušenie práva na súdnu ochranu, ako aj práva na

spravodlivý súdny proces!

... Považujeme za potrebné dodať, že návrh podaný žalovaným - Slovenskou

republikou - na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania,

neobsahuje žiadne odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd

sa účelnosťou a dôvodmi návrhu vôbec nezaoberal. Je pritom bez akýchkoľvek pochybnosti

zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej sumy nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto

type konania objektívne nemôžu vniknúť také trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne

vysokou sumou preddavku. Žalobca a ani žalovaný nenavrhli vykonanie takých dôkazov,

ktoré by dovoľovali uvažovať o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania vták

enormne vysokej sume. Účel návrhu je teda viac než zrejmý - postaviť žalobcu do

bezvýchodiskovej situácie tak, aby rezignoval na uplatňovanie svojich legitímnych práv

a prestal žiadať od Slovenskej republiky náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu

objektívne vznikla, čo potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, či

vo viacerých nálezoch Ústavný súd Slovenskej republiky. Paradoxné je, že návrh na

zloženie preddavku na trovy konania bol podaný práve Slovenskou republikou, súdu

Slovenskej republiky a to na základe právnej normy prijatej Slovenskou republikou po

podaní návrhu na začatie občianskeho súdneho konania žalobcom.»

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti A., a. s... na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013,

sp. zn.: bolo porušené.

2) Základné právo spoločnosti A., a. s... na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 24. 01. 2013, sp. zn.: bolo porušené.

3) Základné právo spoločnosti A., a. s... vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013,

sp. zn.: bolo porušené.

4) Základné právo spoločnosti A., a. s... na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1

Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013, sp. zn.: bolo

porušené.

5) Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013, sp. zn.:

sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

6) Spoločnosti A., a. s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500,- €..., ktoré je

jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

7) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti A., a. s... trovy konania,

tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu F. P.,

s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej základného práva

vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru a práva na

pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu

sp. zn. z 24. januára 2013.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej

napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do ňou označených

práv najmä do práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže

v zmysle poslednej vety ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote

nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15

dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

uznesením okresného súdu sp. zn. z 24. januára 2013

Podľa názoru ústavného súdu je z okolností prípadu zrejmé, že napadnutým

uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do označených práv

sťažovateľky. Ani samotné vydanie napadnutého uznesenia a ani nadobudnutie jeho

právoplatnosti nemajú bez ďalšieho za následok stratu jej prístupu k súdu. K negatívnym

zásahom do práv, na ktoré sťažovateľka v sťažnosti poukazuje, by mohlo dôjsť až

uznesením o zastavení súdneho konania (, ), k čomu však

v tomto prípade nedošlo.

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety je proti uzneseniu o zastavení konania prípustné odvolanie a proti

nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj

dovolanie podľa . Tak v rámci odvolacieho, ako aj dovolacieho konania

proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania má sťažovateľka právo uplatniť

námietky, ktoré tvoria obsah jej sťažnosti ústavnému súdu. Všeobecné súdy budú mať

možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy

konania je zlučiteľné so základnými právami, porušenie ktorých sťažovateľka namietala,

alebo je s nimi v rozpore. Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti

sťažovateľky podľa za predčasné, keďže v ďalšom priebehu konania

vedeného pod sp. zn. bude mať k dispozícii účinné právne prostriedky na

ochranu základného práva podľa , ako aj práva podľa

dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako

neprípustnú podľa v spojení s .

2. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a práva na pokojné užívanie majetku podľa dodatkového protokolu

uznesením okresného súdu sp. zn. z 24. januára 2013

Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, bolo už bez právneho významu,

aby sa ústavný súd zaoberal prípadným porušením označených majetkových práv

sťažovateľky podľa a medzinárodnej zmluvy napadnutým uznesením okresného

súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania

a finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa

sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2013