Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 285/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť B. A., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta porušenie čl. 2

ods. 2 a základného práva podľa

Slovenskej republiky upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

o vybavení návrhu č. k. XIV Pz 1/2013-8 zo 7. marca 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2013

doručená sťažnosť B. A., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie a základného práva podľa

(ďalej len „“) upovedomením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. XIV Pz 1/2013-8 zo 7. marca

2013.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Návrhom zo dňa 22. 12. 2012 na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom

konaní podľa som navrhol generálnemu prokurátorovi SR

zrušenie uznesenia prokurátora Krajskej prokuratúry K. zo dňa 17. 12. 2012 sp. zn. 1 Kv

5/2012, ktorým podľa zamietol mnou podanú sťažnosť proti

výroku uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite – odbor... zo dňa 24. 10. 2012 pod ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006,

ktorým bol podľa pribratý do trestného konania Kriminalistický

a expertízny ústav Policajného zboru S. na podanie posudku z odboru kriminalistická

biológia a genetická analýza.

Dňa 18. 03. 2013 mi bolo doručené upovedomenie (o vybavení môjho návrhu)

generálneho prokurátora v zastúpení Mgr. P. Š. – riaditeľa odboru osobitného určenia

sp. zn. XIV Pz 1/2013-8 z 07. 03. 2013, ktorý mnou podaný návrh vyhodnotil ako

nedôvodný.

Predmetom ústavnej sťažnosti je tá skutočnosť, že o mnou podanom návrhu v

zmysle a nasl. rozhodla neoprávnená osoba - riaditeľ osobitného určenia GP

SR Mgr. P. Š...

... Ako je všeobecne známe, Slovenská republika už viac ako 2 roky nemá

vymenovaného generálneho prokurátora. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre funkciu

generálneho prokurátora vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora JUDr. L. T.

V napadnutom upovedomení riaditeľa OOU GPSR Mgr. Š. sp. zn. XIV Pz 1/2013- 8 nie je

výslovne uvedené, že by generálny prokurátor v zmysle § 16 zákona o prokuratúre poveril

prokurátora Mgr. Š., aby konal v jeho mene a rozhodol o mnou podanom návrhu podľa

a nasl. Na 5. strane upovedomenia je uvedené: „generálny prokurátor,

v zastúpení Mgr. P. Š., riaditeľ odboru osobitného určenia.“

Žiadne z ustanovení zákona o prokuratúre neoprávňuje prokurátora Mgr. Š.

zastupovať generálneho prokurátora. ... v zmysle § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre je prvý

námestník generálneho prokurátora JUDr. T.

I keď je v ust. § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre uvedené, že funkciu generálneho

prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho

prokurátora, citované ustanovenie neoprávňuje prvého námestníka generálneho

prokurátora JUDr. T., aby podľa § 16 zákona o prokuratúre delegoval svoju právomoc

ďalej, a poveril na rozhodnutie o mojom návrhu prokurátora Mgr. Š., pretože poveriť

prokurátora, aby konal v mene generálneho prokurátora, môže iba generálny prokurátor...

... Keďže napadnuté upovedomenie neobsahuje informáciu, či bol prokurátor Mgr. Š.

poverený generálnym prokurátorom konať v jeho mene a rozhodnúť o mojom návrhu, a tiež,

že prvý námestník generálneho prokurátora nie je oprávnený poveriť prokurátora Mgr. Š.,

aby konal v mene generálneho prokurátora, a takéto poverenie ani nie je obsahom

upovedomenia, tak sa stalo, že o mnou podanom návrhu v zmysle a nasl.

rozhodol neoprávnený prokurátor Mgr. Š...

... Prokurátor Mgr. Š. nebol oprávnený konať a rozhodnúť o mnou podanom návrhu

na postup podľa a nal. , konal teda v rozpore s príslušnými ustanoveniami

a

Upovedomením resp. tým, že prokurátor Mgr. Š. rozhodol o mojom návrhu

upovedomením sp. zn. XIV Pz 1/2013-8 zo dňa 07. 03. 2013, bolo porušené moje právo

na inú právnu ochranu podľa a .»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„1. Základné právo B. A. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

sp. zn. XIV Pz 1/2013-8 zo dňa 07. marca 2013 porušené bolo.

2. Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 07. marca

2013 pod sp. zn. XIV Pz 1/2013-8 sa zrušuje.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. XIV Pz 1/2013 znovu konala a rozhodla.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) ak generálny prokurátor

a) nie je vymenovaný,

b) je vymenovaný, ale ešte nezložil sľub,

c) svoju funkciu po čas dlhší ako 30 kalendárnych dní nevykonáva alebo

d) má pozastavený výkon svojej funkcie,

funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva

prvý námestník generálneho prokurátora. Inak prvý námestník generálneho prokurátora

zastupuje generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.

Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť

uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1. V ostatných

prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu

predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,

ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa ak generálny prokurátor po preskúmaní veci

na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej v § 364 ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie

napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená v § 364 ods. 1 alebo 3,

upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.

III.

Z obsahu sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažovateľ predpokladá porušenie svojich

základných práv upovedomením generálnej prokuratúry č. k. XIV Pz 1/2013-8 o vybavení

návrhu zo 7. marca 2013, ktoré malo spočívať v tom, že riaditeľ odboru osobitného určenia

Mgr. P. Š. nebol oprávnenou osobou, ktorá mala rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na postup

podľa a nasl. a zákona o prokuratúre, keďže nezastáva funkciu

generálneho prokurátora, resp. prvého námestníka generálnej prokuratúry. Podľa názoru

sťažovateľa prvý námestník generálnej prokuratúry nemôže delegovať svoju právomoc

ďalej, to môže podľa jeho názoru iba generálny prokurátor. Uvádza, že «v napadnutom

upovedomení riaditeľa OOU GPSR Mgr. Š. sp. zn. XIV Pz 1/2013-8 nie je výslovne

uvedené, že by generálny prokurátor v zmysle §16 zákona o prokuratúre poveril

prokurátora Mgr. Š., aby konal v jeho mene a rozhodol o mnou podanom návrhu podľa §

363 a nasl. Na 5. strane upovedomenia je uvedené: „generálny prokurátor, v

zastúpení Mgr. P. Š., riaditeľ odboru osobitného určenia.“

Žiadne z ustanovení zákona o prokuratúre neoprávňuje prokurátora Mgr. Š.

zastupovať generálneho prokurátora. ... v zmysle § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre je prvý

námestník generálneho prokurátora JUDr. T.

I keď je v ust. § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre uvedené, že funkciu generálneho

prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho

prokurátora, citované ustanovenie neoprávňuje prvého námestníka generálneho

prokurátora JUDr. T., aby podľa § 16 zákona o prokuratúre delegoval svoju právomoc

ďalej, a poveril na rozhodnutie o mojom návrhu prokurátora Mgr. Š., pretože poveriť

prokurátora, aby konal v mene generálneho prokurátora, môže iba generálny prokurátor.».

Ústavný súd z priloženej spisovej dokumentácie, aplikujúc citované ustanovenia,

dospel k nasledujúcim záverom:

V situáciách špecifikovaných v § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre funkciu generálneho

prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho

prokurátora. Inak prvý námestník generálneho prokurátora zastupuje generálneho

prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor. Paragraf 16 zákona o prokuratúre

taxatívne odkazuje na ustanovenia zákona o prokuratúre, kedy je neprípustné, aby generálny

prokurátor delegoval svoju právomoc na iného prokurátora, a kedy sa vyžaduje, aby

rozhodol osobne. Rozhodovanie o návrhoch oprávnených osôb na zrušenie právoplatných

rozhodnutí v prípravnom konaní však nepatrí medzi situácie, v ktorých zákonodarca

vyžaduje, aby generálny prokurátor rozhodol osobne. Argumentum a contrario je teda

prípustné, aby svoju právomoc delegoval na iného prokurátora. Vykladajúc zákon ako celok

preto treba dospieť k záveru, že v situáciách podľa § 9 ods. 1 prvej vety zákona

o prokuratúre prvý námestník generálneho prokurátora vykonáva funkciu generálneho

prokurátora v rozsahu všetkých práv a povinností generálneho prokurátora, a teda aj

v rozsahu práva delegovať svoju právomoc v situáciách, keď zákon takéto delegovanie

právomoci generálnym prokurátorom pripúšťa.

Aplikujúc tieto závery na uvedený prípad nie je možné dospieť k záveru sťažovateľa,

že Mgr. Š. nebol oprávnenou osobou konať a rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na postup

podľa a nasl. .

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že zákon neukladá v prípade

poverenia zahrnúť takéto poverenie priamo do textu rozhodnutia, a preto absencia poverenia

tohto druhu priamo v texte rozhodnutia nie je jeho formálnym nedostatkom, a teda nie je ani

spôsobilá byť dôvodom na označenie takéhoto rozhodnutia za neplatné, resp. nezákonné.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že

upovedomením generálnej prokuratúry o vybavení návrhu č. k. XIV Pz 1/2013-8

zo 7. marca 2013 nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených základných práv

podľa , a preto podľa sťažnosť odmietol.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch na ochranu

ústavnosti uplatnených sťažovateľom už nemal dôvod rozhodovať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2013