Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 283/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Č., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2013

doručená sťažnosť A. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je ako odporca účastníkom

namietaného konania vedeného okresným súdom na návrh L. K., rod. Š. (ďalej len

„navrhovateľka“), o určenie manželského výživného. Okresný súd uznesením z 30. januára

2012 rozhodol vo veci predbežným opatrením, ktorým zaviazal sťažovateľa platiť

navrhovateľke manželské výživné v sume 200 € až do právoplatného skončenia konania

vo veci samej. Rozsudkom okresného súdu č. k. -64 zo 17. mája 2012 (ďalej aj

„rozsudok okresného súdu“) bol sťažovateľ zaviazaný „platiť navrhovateľke manželské

výživné vo výške 300 eur s účinnosťou od 9. 6. 2011 až do právoplatného rozhodnutia

rozsudku o rozvod manželstva, vždy do každého 20.teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred

k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné v sume 3.330 eur za čas od 9. 6. 2011 do 17. 5.

2012 sa odporcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré budú splatné

spolu s bežným manželským výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade

nezaplatenia čo i len jednej z nich.“. Sťažovateľ bol zároveň zaviazaný uhradiť

navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1 417,37 €. Návrh navrhovateľky

vo zvyšnej časti okresný súd zamietol.

Podľa tvrdenia sťažovateľa o vydanom rozsudku okresného súdu sa dozvedel

až 18. januára 2013 pri študovaní spisu. V namietanom konaní mu bola ako účastníkovi

konania postupom okresného súdu „odňatá možnosť konať pred súdom a chrániť tak svoje

práva a zákonom chránené záujmy“, z čoho vyvodzuje porušenie základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 a práva podľa

dohovoru. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Nakoľko mojou pracovnou náplňou je podnikateľská činnosť, ktorú vykonávam na

území celého Slovenska, zdržiavam sa na mieste môjho trvalého pobytu veľmi nepravidelne

a len občasne. Momentálne sa zdržiavam najviac na východnom Slovensku u svojej

priateľky... Uvedeným konaním súdu mi teda bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť

konať pred súdom, čo je odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) ako i dovolací dôvod

v zmysle . ...

... nakoľko som neprebral ani jednu doručenku, súd mi mal ustanoviť opatrovníka

v zmysle a , pričom pred ustanovením opatrovníka je súd povinný

prešetriť, či je možné postupovať podľa , pričom ani takýto procesný postup súd

nevykonal. Okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne

preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či

je pobyt účastníka skutočne neznámy. Vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka

účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho, či sú

dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie.

Funkcia opatrovníka bola vytvorená preto, aby boli dôsledne obhajované záujmy

neprítomného účastníka konania... Z tohto dôvodu mal súd realizovať také procesné úkony,

ktorých cieľom je zaistiť rešpektovanie mojich procesných práv v dotknutom konaní

v dostatočnom a primeranom rozsahu.

Okresný súd pri rozhodovaní nedostatočne zistil skutkový stav veci a preto jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I keď mal okresný súd

preukázané z potvrdenia Daňového úradu v Ž., že môj príjem zo živnosti predstavuje 0,- €,

rozhodol tak, že som povinný platiť oprávnenej manželské výživné vo výške 300,- €

mesačne. Súd mal vychádzať z toho, že pokiaľ nemám príjem, tak mal návrh navrhovateľky

zamietnuť v plnom rozsahu alebo mal stanoviť minimálne výživné vo výške 30 %

zo životného minima, ktoré v rozhodujúcom období činilo na jednu plnoletú fyzickú osobu

sumu 189,83 €, teda malo byť stanovené minimálne výživné vo výške 56,95 €. ...

Súd však vychádzal len z tvrdení navrhovateľky L. K. a so svedeckej výpovedi mojej

dcéry K. H. a nezaoberal sa zisteniami z Daňového úradu v Ž...

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutia prvostupňového súdu sa v rámci odôvodnenia

zaoberajú iba argumentmi navrhovateľky, je možné ich pokladať za nepreskúmateľné,

pretože prvostupňový súd sa v nich vôbec nevenoval otázke mojich nulových daňových

priznaní a tiež ani otázke, prečo mi nebol v konaní ustanovený opatrovník. Prvostupňový

súd ani nezdôvodnil z čoho vychádzal pri určovaní výšky výživného.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo A. K., bytom: K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd SR rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. -64 zo dňa

17. 5. 2012 zrušuje ako protiústavný a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 € za 2 úkony právnej pomoci... na účet

právneho zástupcu JUDr. L. Š... do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s už citovaným ústavný súd zdôrazňuje, že

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

).

Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie spočíva v jeho tvrdení, že mu

postupom okresného súdu v namietanom konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom

a tým chrániť svoje práva a zákonom chránené záujmy.

Ústavný súd už viackrát uzavrel, že v konaniach pred všeobecnými súdmi závažné

procesné pochybenia (predstavujúce súčasne aj porušenie základných práv účastníkov

konania podľa a nasl. ) zakladajú dôvod na podanie odvolania [podľa

a (ďalej len „OSP“)], ako aj dovolania (podľa

). Z uvedeného vyplýva, že sú to všeobecné súdy, ktoré na základe účinných právnych

prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľom môžu a musia poskytovať ochranu

označeného základného práva (napr. ).

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd vyžiadal, ústavný súd

zistil, že sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu č. k. -64 zo 17. mája

2012 odvolanie. Na základe sťažovateľom podaného odvolania Krajský súd v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) svojím uznesením sp. zn. zo 7. marca 2013 zrušil

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ teda mal možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred ústavným

súdom napadnutého postupu okresného súdu v namietanom konaní využitím riadneho

opravného prostriedku, a to odvolania, ktoré napokon (ako to vyplýva zo súvisiaceho spisu)

aj účinne využil, pričom pri jeho uplatnení bol úspešný. Sťažovateľ sa tak domohol účinnej

ochrany ním označeného základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie, ktorého porušenie namietal, už v konaní pred krajským súdom, ktorý rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude mať sťažovateľ

možnosť opätovne uplatňovať svoje procesné práva.

Na základe sťažovateľom podaného odvolania tak už došlo k naplneniu účelu

sledovaného sťažovateľom v konaní o sťažnosti, pričom krajský súd sa v rozsahu svojho

preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel vyrovnať s rovnakými skutkovými

a právnymi argumentmi, ako sťažovateľ uvádza v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd, rešpektujúc požiadavku subsidiarity plynúcu z

i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax, sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľa

uplatnenými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2013