Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 283/2013
PDF · 146.62 KB
No categories available
II. ÚS 283/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Č., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 138/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2013
doručená sťažnosť A. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 138/2011 (ďalej aj
„namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je ako odporca účastníkom
namietaného konania vedeného okresným súdom na návrh L. K., rod. Š. (ďalej len
„navrhovateľka“), o určenie manželského výživného. Okresný súd uznesením z 30. januára
2012 rozhodol vo veci predbežným opatrením, ktorým zaviazal sťažovateľa platiť
navrhovateľke manželské výživné v sume 200 € až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Rozsudkom okresného súdu č. k. 2 C 138/2011-64 zo 17. mája 2012 (ďalej aj
„rozsudok okresného súdu“) bol sťažovateľ zaviazaný „platiť navrhovateľke manželské
výživné vo výške 300 eur s účinnosťou od 9. 6. 2011 až do právoplatného rozhodnutia
rozsudku o rozvod manželstva, vždy do každého 20.teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné v sume 3.330 eur za čas od 9. 6. 2011 do 17. 5.
2012 sa odporcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré budú splatné
spolu s bežným manželským výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo i len jednej z nich.“. Sťažovateľ bol zároveň zaviazaný uhradiť
navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1 417,37 €. Návrh navrhovateľky
vo zvyšnej časti okresný súd zamietol.
Podľa tvrdenia sťažovateľa o vydanom rozsudku okresného súdu sa dozvedel
až 18. januára 2013 pri študovaní spisu. V namietanom konaní mu bola ako účastníkovi
konania postupom okresného súdu „odňatá možnosť konať pred súdom a chrániť tak svoje
práva a zákonom chránené záujmy“, z čoho vyvodzuje porušenie základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:
„Nakoľko mojou pracovnou náplňou je podnikateľská činnosť, ktorú vykonávam na
území celého Slovenska, zdržiavam sa na mieste môjho trvalého pobytu veľmi nepravidelne
a len občasne. Momentálne sa zdržiavam najviac na východnom Slovensku u svojej
priateľky... Uvedeným konaním súdu mi teda bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť
konať pred súdom, čo je odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) ako i dovolací dôvod
v zmysle § 237 písm. f) OSP. ...
... nakoľko som neprebral ani jednu doručenku, súd mi mal ustanoviť opatrovníka
v zmysle § 29 ods. 1 a 2 OSP, pričom pred ustanovením opatrovníka je súd povinný
prešetriť, či je možné postupovať podľa § 29 OSP, pričom ani takýto procesný postup súd
nevykonal. Okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne
preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či
je pobyt účastníka skutočne neznámy. Vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka
účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho, či sú
dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie.
Funkcia opatrovníka bola vytvorená preto, aby boli dôsledne obhajované záujmy
neprítomného účastníka konania... Z tohto dôvodu mal súd realizovať také procesné úkony,
ktorých cieľom je zaistiť rešpektovanie mojich procesných práv v dotknutom konaní
v dostatočnom a primeranom rozsahu.
Okresný súd pri rozhodovaní nedostatočne zistil skutkový stav veci a preto jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I keď mal okresný súd
preukázané z potvrdenia Daňového úradu v Ž., že môj príjem zo živnosti predstavuje 0,- €,
rozhodol tak, že som povinný platiť oprávnenej manželské výživné vo výške 300,- €
mesačne. Súd mal vychádzať z toho, že pokiaľ nemám príjem, tak mal návrh navrhovateľky
zamietnuť v plnom rozsahu alebo mal stanoviť minimálne výživné vo výške 30 %
zo životného minima, ktoré v rozhodujúcom období činilo na jednu plnoletú fyzickú osobu
sumu 189,83 €, teda malo byť stanovené minimálne výživné vo výške 56,95 €. ...
Súd však vychádzal len z tvrdení navrhovateľky L. K. a so svedeckej výpovedi mojej
dcéry K. H. a nezaoberal sa zisteniami z Daňového úradu v Ž...
Vzhľadom k tomu, že rozhodnutia prvostupňového súdu sa v rámci odôvodnenia
zaoberajú iba argumentmi navrhovateľky, je možné ich pokladať za nepreskúmateľné,
pretože prvostupňový súd sa v nich vôbec nevenoval otázke mojich nulových daňových
priznaní a tiež ani otázke, prečo mi nebol v konaní ustanovený opatrovník. Prvostupňový
súd ani nezdôvodnil z čoho vychádzal pri určovaní výšky výživného.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol
týmto nálezom:
„Základné právo A. K., bytom: K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/138/2011
porušené bolo.
Ústavný súd SR rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 2C/138/2011-64 zo dňa
17. 5. 2012 zrušuje ako protiústavný a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 € za 2 úkony právnej pomoci... na účet
právneho zástupcu JUDr. L. Š... do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súvislosti s už citovaným čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd zdôrazňuje, že
rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na
konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že
sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu
dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02,
Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie spočíva v jeho tvrdení, že mu
postupom okresného súdu v namietanom konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom
a tým chrániť svoje práva a zákonom chránené záujmy.
Ústavný súd už viackrát uzavrel, že v konaniach pred všeobecnými súdmi závažné
procesné pochybenia (predstavujúce súčasne aj porušenie základných práv účastníkov
konania podľa čl. 46 a nasl. ústavy) zakladajú dôvod na podanie odvolania [podľa § 205
a § 205a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)], ako aj dovolania (podľa § 237
OSP). Z uvedeného vyplýva, že sú to všeobecné súdy, ktoré na základe účinných právnych
prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľom môžu a musia poskytovať ochranu
označeného základného práva (napr. IV. ÚS 47/04).
Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd vyžiadal, ústavný súd
zistil, že sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu č. k. 2 C 138/2011-64 zo 17. mája
2012 odvolanie. Na základe sťažovateľom podaného odvolania Krajský súd v Žiline (ďalej
len „krajský súd“) svojím uznesením sp. zn. 9 Co 87/2013 zo 7. marca 2013 zrušil
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľ teda mal možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred ústavným
súdom napadnutého postupu okresného súdu v namietanom konaní využitím riadneho
opravného prostriedku, a to odvolania, ktoré napokon (ako to vyplýva zo súvisiaceho spisu)
aj účinne využil, pričom pri jeho uplatnení bol úspešný. Sťažovateľ sa tak domohol účinnej
ochrany ním označeného základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie, ktorého porušenie namietal, už v konaní pred krajským súdom, ktorý rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude mať sťažovateľ
možnosť opätovne uplatňovať svoje procesné práva.
Na základe sťažovateľom podaného odvolania tak už došlo k naplneniu účelu
sledovaného sťažovateľom v konaní o sťažnosti, pričom krajský súd sa v rozsahu svojho
preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel vyrovnať s rovnakými skutkovými
a právnymi argumentmi, ako sťažovateľ uvádza v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd, rešpektujúc požiadavku subsidiarity plynúcu z čl. 127 ods. 1 ústavy
i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax, sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietol
pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľa
uplatnenými v sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. mája 2013