Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 286/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti K., a. s., Z., zastúpenej advokátom

Mgr. P. R., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti K., a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., a. s., Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 2. mája 2013.

Z obsahu sťažnosti a z jej prílohy vyplynulo, že sťažovateľka je účastníčkou

napadnutého konania v procesnom postavení navrhovateľky vedeného proti obchodnej

spoločnosti K., a. s. (ďalej len „odporkyňa“), o zaplatenie sumy 33 792 € s príslušenstvom.

Sťažovateľka podala na okresnom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu

2. februára 2011, pričom následne zaplatila aj súdny poplatok.

Podľa tvrdenia sťažovateľky odo dňa podania žaloby do 26. februára 2013 napriek

neexistencii žiadnej objektívnej prekážky okresný súd neuskutočnil v jej veci žiadny úkon.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:

«Sťažovateľ dňa 20. 2. 2013 podal sťažnosť pre porušovanie jeho práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a žiadal, aby súd pokračoval bez zbytočného

zdržania a prieťahov v konaní týkajúcom sa Žaloby.

Dňa 26. 2. 2013 vydal súd uznesenie č. k. -27, ktorým vyzval odporcu

na zaslanie vyjadrenia.

Dňa 20. 3. 2013 bola sťažovateľovi doručená odpoveď súdu na jeho sťažnosť,

v ktorej súd oznámil, že jeho sťažnosť považuje za dôvodnú. ...

Okresný súd Bratislava I nepostupoval po podaní Žaloby tak, aby nevznikli zbytočné

prieťahy. ...

Súd nekonal vo veci viac ako 2 roky , čo je objektívne doba, ktorá spôsobila prieťahy.

Ako uvádza predsedníčka Okresného súdu Bratislava I, tieto prieťahy boli spôsobené

nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia „26Cb“. Veľký počet vecí v súdnom oddelení

a potreba ich vybavovania v poradí, v akom boli podané na súd zákonnej sudkyni

neumožnili bezprieťahový postup vo veci. ...

Podľa nášho názoru v tomto konaní dochádza k prieťahom v konaní, ktoré nie sú

spôsobené ani konaním sťažovateľa a ani skutkovou alebo právnou zložitosťou

prejednávanej veci (ide o bežnú súčasť agendy súdov) a tým došlo k porušeniu nášho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote.»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla, aby

ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal

konať bez zbytočných prieťahov a aby sťažovateľke priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka pred

podaním ústavnej sťažnosti podala 20. februára 2013 predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na podanú

sťažnosť z 13. marca 2013 vyhodnotila túto ako dôvodnú a sťažovateľke oznámila, že

„Za účelom zabránenia vzniku ďalších zbytočných prieťahov v konaní, som zákonnú

sudkyňu spolu s jej vyšším úradníkom požiadala, aby vo veci konali ďalej bez prieťahov

s tým, že postup súdu vo veci budem priebežne sledovať až do jej právoplatného

skončenia.“. Sťažovateľke bola doručená uvedená odpoveď predsedníčky okresného súdu

20. marca 2013, avšak nevyčkala na účinky uvedenej sťažnosti a podaním podľa čl. 127

doručeným 6. mája 2013 sa obrátila na ústavný súd.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (, ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré má podľa Z. z o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( );

takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ako aj z jej prílohy, ústavný súd dospel k názoru, že

využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa

citovaných ustanovení zákona o súdoch asi dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu, nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému

všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného

súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu

zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by

inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú

lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m.

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľka podala

predtým, než sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne

využitie právneho prostriedku nápravy podľa

sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia .

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo

možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku nápravy, ktorý zákon

sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním

sledovaný cieľ.

Ústavný súd dodáva, že predsedníčka okresného súdu priznala prieťahy v konaní

a uviedla, že „... zákonnú sudkyňu spolu s jej vyšším súdnym úradníkom požiadala, aby

vo veci konali ďalej bez prieťahov s tým, že postup súdu vo veci budem priebežne sledovať

až do jej právoplatného skončenia“. Následne okresný súd uznesením č. k. 26 Cb 28/2011-

27 z 26. februára 2013 vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu vo veci samej v lehote

60 dní odo dňa doručenia uznesenia. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že po

uplynutí lehoty na vyjadrenie sa odporkyne k návrhu bude vo veci nariadený termín

pojednávania. Ústavný súd v okolnostiach danej veci pokladá nateraz prijaté opatrenia

predsedníčkou okresného súdu za dostatočné na odstránenie namietaných prieťahov

v konaní.

Na základe týchto zistení ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2013