Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 249/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť B. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného U. s. r. o., B., konajúca

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. U., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5 a

práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6

Tpo 8/2013 a jeho uznesením z 12. marca 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2013

doručená sťažnosť B. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného U. s. r. o., B.,

konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. U., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na osobnú slobodu podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo

8/2013 a jeho uznesením z 12. marca 2013 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre skutok právne

kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin lúpeže spáchaný organizovanou skupinou podľa

k , a Trestného

zákona s poukazom na a v súbehu s prečinom

poškodzovania cudzej veci podľa a s prečinom šírenia

poplašnej správy podľa a .

Uznesením sudcu Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) pre prípravné

konanie sp. zn. z 23. novembra 2012 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 30. novembra 2012 bol sťažovateľ spolu s ďalšími obvinenými

vzatý do väzby z dôvodov uvedených v s tým, že

väzba začala plynúť 20. novembra 2012 od 8.05 h.

Žiadosťou z 5. februára 2013 sa sťažovateľ domáhal prepustenia z väzby na slobodu,

resp. nahradenia väzby písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Svoju žiadosť odôvodnil predovšetkým tým, že od 21. novembra 2012, keď mu

bolo vznesené obvinenie, neboli vo veci vykonané nijaké úkony.

O žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu rozhodol okresný súd

uznesením sp. zn. z 19. februára 2013 tak, že ju zamietol a neprijal

nahradenie väzby písomným sľubom ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti označenému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ podal ihneď po jeho vyhlásení

sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Krajský súd

uznesením sp. zn. z 12. marca 2013 sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že v období po jeho vzatí do väzby

sa nevykonávali žiadne úkony trestného konania napriek tomu, že bol vo väzbe už takmer

tri mesiace. „Len dňa 16. 01. 2013 vydal vyšetrovateľ... uznesenie o pribratí znalca

z odboru Elektrotechnika, odvetvie Elektronika, a predtým dňa 03. 12. 2012... uznesenie...

o pribratí Kriminalisticko — expertízneho ústavu PZ, odvetvie kriminalistická biológia,

pričom výsledky znaleckého dokazovania .... boli vyšetrovateľovi OR PZ Spišská Nová Ves

známe už pred dňom 19. 02. 2013 s negatívnym výsledkom analýzy DNA...

Uznesenia... o pribratí Kriminalisticko — expertízneho ústavu PZ z odvetvia

fonoskopia..., o pribratí znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie výpočtová technológia...,

o pribratí Kriminalisticko — expertízneho ústavu PZ z odboru balistika, z odboru chémia...,

o pribratí Kriminalisticko — expertízneho ústavu Policajného zboru z odboru biológia

a genetická analýza, daktyloskopia, mechanoskopia... boli vydané až po podaní žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby zo dňa 05. 03. 2013.“

Prvé oznámenie o vykonaní vyšetrovacích úkonov – výsluch svedkov, bolo

sťažovateľovi doručené 6. marca 2013. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že

vyšetrovateľovi „nič nebránilo, aby vykonal priebežne aspoň výsluchy svedkov“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „zmenu miestnej príslušnosti OČTK nepovažujem za ústavne

akceptovateľným dôvodom na ospravedlnenie nečinnosti OČTK“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ tvrdí, že „Vzhľadom k tomu, že OČTK

nepostupovali pri vykonávaní procesných úkonov s absolútnou starostlivosťou urýchlene

a bezodkladne a bezdôvodne nevykonali v potrebnom rozsahu dôkazy na objasnenie

dôležitých skutkových otázok, keď štyri mesiace v danej veci nekonali, mal Krajský súd

v Košiciach v konaní č. k. postupovať tak, aby všetky práva obvineného boli

dôsledne zachované, pričom mal zohľadniť značné prieťahy spôsobené nesprávnym

postupom OČTK, neexistenciu ďalších skutkových okolností a dôkazov a v dôsledku toho

obvineného prepustiť. Poukazujem aj na to, že k dnešnému dňu nebol produkovaný žiadny

priamy ani nepriamy dôkaz preukazujúci, že skutku sa dopustil obv. M.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že:

„1. Krajský súd v Košiciach konaním a rozhodnutím č. k. zo dňa

12. 03. 2013 porušil základné právo obvineného M. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2,

5 SR, právo na slobodu a bezpečnosť podľa bod. 3 a bod 4. Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd.

2. Zároveň žiadam Ústavný súd, aby uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č. k. z 12. 03. 2013 zrušil a prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby

sťažovateľa neodkladne prepustil na slobodu.

Zároveň navrhujem ústavnému súdu, aby zaviazal Krajský súd v Košiciach nahradiť

obvinenému trovy právneho zastúpenia 331,13 Eur spočívajúce v zastupovaní pred

ústavným súdom na účet právneho zástupcu U... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podstata námietky sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, že orgány činné v trestnom

konaní nepostupovali v jeho trestnej veci s potrebnou starostlivosťou a urýchlene, keďže

„štyri mesiace v danej veci nekonali“, pričom pri zohľadnení týchto prieťahov, ako aj

absencie skutkových okolností a dôkazov mal krajský súd podľa jeho názoru dospieť

k záveru o potrebe prepustiť ho z väzby na slobodu.

V nadväznosti na námietky sťažovateľa ústavný súd preskúmal uznesenie okresného

súdu sp. zn. z 19. februára 2013, ako aj namietané uznesenie krajského súdu

a v tejto súvislosti poukazuje na relevantné časti ich odôvodnení:

V odôvodnení uznesenia okresného súdu sp. zn. z 19. februára 2013

sa okrem iného uvádza: «Z vyjadrenia prokurátora vyplynulo, že v mesiaci január 2013 boli

do konania pribratí znalci z oblasti elektrotechniky za účelom spracovania posudkov u vecí,

ktoré boli nájdené pri domových prehliadkach, taktiež boli zabezpečované znalecké posudky

z oblasti vyhodnotenia biologických a daktyloskopických stôp a v rámci dožiadania údaje

týkajúce sa bankového tajomstva, taktiež žiadané výpisy z bánk. Na deň 27. 2. 20132 sú

naplánované výsluchy svedkov...

... K námietkam obvinených vo vzťahu k nečinnosti orgánov činných v trestnom

konaní súd zároveň dodáva, že aj napriek určitému „pozdržaniu“ vykonávania procesných

úkonov v mesiaci december 2012 z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti orgánov

prípravného konania sa v predmetnej veci postupuje v súlade s požiadavkou prednostného

a urýchleného vybavovania väzobných vecí, pričom súd nezistil zo strany orgánov

prípravného konania také prieťahy, ktoré by mohli odôvodňovať prepustenie obvinených

z väzby na slobodu.»

V odôvodnení namietaného uznesenia krajského súdu sa okrem iného uvádza:

„Krajský súd si závery okresného súdu osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Naviac je potrebné uviesť, že výklad pojmu konkrétna skutočnosť je vecou súdu,

ktoré na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej veci v čase

rozhodnutia o väzby (čiže aj zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby) posúdi,

či vzatie obvineného do väzby a jeho ďalšie držanie v nej je opatrením nevyhnutným na

dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť ináč.

V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvinených dôvody

preventívnej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá im je kladená za

vinu, kde táto mala byť spáchaná plánovite a organizovane.

... Vzhľadom na námietky obvinených v tom smere, že vo veci sa nekoná po dobu

niečo viac ako 2 mesiacov je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci ide o skutkovo a na

dokazovanie náročnú a zložitú trestnú vec, kde treba OČTK poskytnúť dostatočný časový

priestor na vykonanie potrebných úkonov trestného konania.“

Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľa zistil, že osobná sloboda sťažovateľa bola

obmedzená 20. novembra 2012, a tiež to, že v sťažovateľovej trestnej veci boli v dňoch

3. decembra 2012, 16. januára 2013, 11. februára 2013 a 8. marca 2013 vydané

vyšetrovateľom uznesenia o pribratí Kriminalisticko – expertízneho ústavu Policajného

zboru, resp. znalcov z rôznych odborov a odvetví. Pokiaľ ide o sťažovateľom uvádzané

uznesenia z 2. apríla 2013 a 11. apríla 2013 o pribratí Kriminalisticko – expertízneho ústavu

Policajného zboru, resp. znalcov, tieto úkony boli uskutočnené po vydaní namietaného

uznesenia krajského súdu.

Zo skutočností uvádzaných samotným sťažovateľom je zrejmé, že od jeho vzatia do

väzby konajú orgány činné v trestnom konaní v jeho trestnej veci v zásade plynulo, pričom

k určitému narušeniu ich plynulého postupu došlo len v mesiaci december 2012. Avšak aj

v mesiaci december 2012, ako to uvádza sám sťažovateľ, konkrétne 3. decembra 2012 bolo

vydané vyšetrovateľom uznesenie o pribratí Kriminalisticko – expertízneho ústavu

Policajného zboru, odvetvie kriminalistická biológia. Za týchto okolností ústavný súd

(zohľadňujúc pritom aj odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 19. februára 2013 a namietaného uznesenia krajského súdu) hodnotí postup orgánov

činných v trestnom konaní, a teda aj namietané uznesenie krajského súdu a postup, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, z ústavného hľadiska za akceptovateľný a udržateľný.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi

namietaným uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

a obsahom základných práv podľa a 5 a práv podľa a 4

dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný

súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2013