Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 346/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

- 11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť S. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. Š., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48

ods. 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 10. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2013 doručená sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 10. januára 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. októbra 2008

spolu s ďalšími osobami uznaný za vinného z trestného činu podľa § 235a ods. 3 Trestného

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a pre výkon

trestu bol zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podal

sťažovateľ prostredníctvom zvoleného zástupcu odvolanie proti výroku o vine aj o treste.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z neznámeho dátumu (dátum uvedený

v sťažnosti je nesprávny, pozn.) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na nové prerokovanie a rozhodnutie. Rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 14. januára 2011 bol sťažovateľ odsúdený podľa

na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a podľa § 39a ods. 3 Trestného

zákona bol pre výkon trestu zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny. Najvyšší súd

ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. z 10. januára 2012 napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušil vo výrokoch o trestoch u spoluobžalovaných sťažovateľa,

ale nie u neho. Sťažovateľ preto namieta, že najvyšší súd nerozhodol o podanom odvolaní

vecne správne a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2

a právo na spravodlivé konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č. ,

rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10. 01. 2012 sa zrušuje

a vec vracia tomuto súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Najvyšší súd je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 322,70 Eur

na účet jeho právneho zástupcu č... U. a. s. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.“

Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku

krajského súdu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený, a tiež návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba.

6. Čo sa týka oprávnenej osoby na podanie sťažnosti, ústavný súd už pri svojej

rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde

môže fyzická osoba alebo právnická osoba, ak ide o ochranu jej základných práv.

Namietať porušenie práv inej osoby môže iba zákonný zástupca takej osoby. Zákonný

zástupca v takom prípade môže namietať porušenie práv, kým zákonné zastúpenie trvá,

ak to nie je v rozpore s účelom zastúpenia.

7. Ústavný súd zo splnomocnenia pripojeného k sťažnosti zistil, že splnomocnenie

pre advokáta JUDr. J. Š. udelila za svojho syna S. K., nar..., jeho matka E. M., nar... S. K.

je osobou plnoletou a oprávnený iba sám vo svojom mene iniciovať konanie pred ústavným

súdom pre porušenie svojich práv a základných slobôd.

8. Ústavný súd preto konštatoval, že sťažnosť ústavnému súdu podala osoba, ktorá

je zjavne neoprávnenou osobou na jej podanie. Zároveň poznamenáva, že splnomocnenie

v predloženej podobe nespĺňa ani náležitosti predpísané § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, na základe čoho ústavný súd sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol podľa

.

9. V nadväznosti na toto rozhodnutie bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013