Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 300/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti U., s. r. o., zastúpenej advokátom

JUDr. E. K., K., vo veci namietaného porušenia

v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti U., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2013

osobne do podateľne doručená sťažnosť spoločnosti U., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia (ďalej len

„ústava“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) pod sp. zn. , .

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom najvyššieho

súdu sp. zn. , z 31. januára 2013, ktorý bol právnemu zástupcovi

sťažovateľky doručený 6. marca 2013, bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -57 z 19. októbra 2011 tak, že boli zrušené

rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)

potvrdzujúce dodatočné platobné výmery Daňového úradu P. týkajúce sa vyrubenia rozdielu

dane z pridanej hodnoty sťažovateľke za zdaňovacie obdobia apríl 2005 a september 2005.

Žalovaný bol zároveň zaviazaný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania jednak

v sume 132 € z titulu súdneho poplatku, ako aj v čiastke 876,86 € z titulu trov právneho

zastúpenia. Z odôvodnenia výroku o trovách konania vyplýva, že o náhrade trov sa rozhodlo

podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvou vetou, § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 a 5

. Hoci sa sťažovateľka domáhala náhrady cestovného

osobným motorovým vozidlom Audi A8 za cestu z K. do T. a späť v sume 226,80 €,

najvyšší súd priznal cestovné iba vo výške 28,08 €, teda v hodnote cestovného lístka vlakom

z K. do T. a späť.

Podľa názoru sťažovateľky posúdenie náhrady cestovného je v rozpore so zákonom.

Najvyšší súd sa odvolal na primerané použitie ustanovenia § 73 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005

Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny

súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, hoci toto ustanovenie na cestovné

výdavky právneho zástupcu sťažovateľky nebolo možné použiť, a to ani primerane. Podľa

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov na výšku náhrady preukázaných cestovných

výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, pričom v odkaze pod čiarou č. 5 sa uvádza

výslovne o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil cestovné výdavky v súvislosti so zastupovaním

na pojednávaní krajského súdu na základe uvedeného ustanovenia, ktoré predstavuje v danej

súvislosti lex specialis a nepripúšťa žiadnu redukciu náhrady cestovného do výšky

cestovného verejným dopravným prostriedkom.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46

ods. 1 v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. ,

s tým, aby bol rozsudok z 31. januára 2013 vo výroku o trovách konania zrušený a vec bola

vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov právneho zastúpenia advokátom

vo výške 331,13 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Jadrom sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s priznanou výškou náhrady trov

právneho zastúpenia, a to v súvislosti s cestovnými výdavkami, ktoré podľa jej názoru

posúdil najvyšší súd v rozpore so zákonom, a teda arbitrárne. Považuje to za porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Možno konštatovať, že ustanovenie má povahu lex specialis

vo vzťahu k ustanoveniu , ktoré treba považovať za lex generalis.

Poskytnúť ochranu základnému právu na súdnu ochranu vo vzťahu voči rozhodnutiam

orgánov verejnej správy môžu všeobecné súdy v rámci správneho súdnictva postupom

podľa piatej časti . Takéto súdne konanie je ratione materiae

súčasťou , nie teda , ako sa mylne domnieva

sťažovateľka. Vyplýva to zo zásady, podľa ktorej prednosť má osobitná úprava (lex

specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis).

V danom prípade šlo o preskúmanie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej

správy všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva, pričom sťažnostná námietka sa

netýka rozhodovania orgánu verejnej správy, ale len rozhodovania najvyššieho súdu

v súvislosti s náhradou trov konania. Preto je už na prvý pohľad zrejmé, že nemohlo dôjsť

k namietanému porušeniu .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013