Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 310/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť I. M., nar..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a a 3 Slovenskej

republiky, ako aj práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

opatrením Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby I. z 2. marca

2012 o zadržaní došlej korešpondencie a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2012 doručená sťažnosť I. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a 3 (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) opatrením Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon

väzby I. (ďalej len „ústav na výkon trestu“) z 2. marca 2012 o zadržaní došlej

korešpondencie.

Sťažovateľ uviedol, že prípisom z 2. marca 2012 ho ústav na výkon trestu upozornil,

že mu bol podľa a o výkone trestu odňatia slobody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o výkone trestu“) zadržaný a do osobného spisu založený list od odosielateľa Ing. V. V.

doručený v ten istý deň, pretože obsahuje informácie s hanlivým obsahom a je dôvodný

predpoklad, že týmito informáciami môže byť narušený účel výkonu trestu. Sťažovateľ vzal

toto upovedomenie na vedomie a vyjadril nesúhlas so zadržaním listu, pretože nebol

oboznámený s jeho obsahom.

Z uvedeného dôvodu požiadal 6. marca 2012 o rozhovor s riaditeľom ústavu na

výkon trestu, čo mu nebolo umožnené a rozhovor sa uskutočnil len s povereným

príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“). Sťažovateľ preto podal

sťažnosť, o vybavení ktorej bol upovedomený prípisom Generálneho riaditeľstva zboru

z 26. júna 2012, podľa ktorého postupovali príslušníci zboru v súlade so zákonom o výkone

trestu a s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa vykonáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, a preto bola jeho sťažnosť

vyhodnotená ako neopodstatnená. Sťažovateľ požiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“),

o výsledku ktorého bol upovedomený prípisom zo 7. septembra 2012, podľa ktorého

tvrdenia sťažovateľa o porušení jeho práv neboli preukázané a sťažnosť bola vyhodnotená

ako neopodstatnená. Opakovanú sťažnosť sťažovateľa vybavilo Generálne riaditeľstvo

zboru prípisom z 2. októbra 2012, podľa ktorého nedošlo k porušeniu všeobecne záväzných

právnych predpisov a interných predpisov, a preto je sťažnosť neopodstatnená.

Sťažovateľ uviedol, že si nemohol prečítať list zadržaný 2. marca 2012 a nebol ani

oboznámený s jeho obsahom. Zadržiavanie došlej korešpondencie na základe subjektívneho

hodnotenia jeho obsahu príslušníkom zboru považuje za svojvoľný postup, ktorý nemá

oporu v zákone o výkone trestu a je v rozpore s a dohovorom tak, ako je

interpretovaný v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Samotná právna úprava

podmienok zadržania korešpondencie podľa zákona o výkone trestu je podľa sťažovateľa

nedostatočná, pretože nedefinuje pojem „hanlivý“ obsah informácie, čím umožňuje

svojvoľné rozhodovanie, a navyše podľa jeho názoru neobsahuje ustanovenie, „ktoré by

umožňovalo väznenej osobe podať proti rozhodnutiu o zadržaní korešpondencie opravný

prostriedok a napadnúť tak rozsah a spôsob akým bola korešpondencia zadržaná“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na

ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že zadržaním došlej korešpondencie ústav na výkon

trestu porušil jeho základné práva podľa a a 3 , ako aj právo

podľa čl. 8 dohovoru, aby zakázal ústavu na výkon trestu pokračovať v porušovaní jeho

práv a prikázal vydať mu zadržiavanú listovú zásielku. Požaduje tiež priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 10 000 eur.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa a práva podľa

dohovoru postupom ústavu na výkon trestu v súvislosti so zadržaním došlej korešpondencie

z dôvodu hanlivého obsahu informácií v nej uvedených, ktoré by zároveň mohli narušiť účel

výkonu trestu. Sťažovateľ tvrdí, že proti tomuto postupu nemá k dispozícii účinný

prostriedok nápravy.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o výkone trestu nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného

má právo riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru; pritom je oprávnený oboznámiť

sa s jej obsahom. Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu

s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu, alebo vec alebo jej

obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti.

Podľa § 25 ods. 4 zákona o výkone trestu korešpondencia alebo vec uvedená

v odseku 2 sa založí do osobného spisu odsúdeného a na túto skutočnosť sa odsúdený

upozorní; ďalej sa postupuje podľa povahy zadržanej informácie alebo veci.

Podľa § 96 zákona o výkone trestu dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Zákon o výkone trestu tu odkazuje na § 18

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“).

Podľa § 18 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde

sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,

ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu,

ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody

a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre je prokurátor povinný

a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,

c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu

alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich

nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným

právnym predpisom.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona o prokuratúre,

v prípade sťažovateľa existuje orgán, do pôsobnosti ktorého zákon zveril ochranu práv

sťažovateľa pred namietaným zásahom a ktorý má právomoc svojím rozhodnutím odstrániť

účinky tohto zásahu, ak zistí, že ním došlo k porušeniu práv sťažovateľa. Sťažovateľ teda

mal a má možnosť domáhať sa ochrany ním označených práv tak, ako to namietal

v sťažnosti podanej ústavnému súdu prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako orgánu

vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu, ktorá je

oprávnená a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia právnych predpisov na

výkon trestu vo vzťahu k osobe sťažovateľa zabezpečiť nápravu nezákonného stavu (pozri

).

Pokiaľ sťažovateľ trvá na tom, že zadržaním listu došlého 2. marca 2012 došlo

k porušeniu jeho práv a toto porušenie nebolo dosiaľ odstránené, má možnosť domáhať sa

odstránenia tohto stavu podaním podnetu podľa § 31 zákona o prokuratúre, resp. aj

preskúmania zákonnosti vybavenia jeho podnetu podľa § 34 zákona o prokuratúre.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ sa neobrátil na príslušnú prokuratúru s požiadavkou o preskúmanie

zákonnosti postupu ústavu na výkon trestu.

Podľa názoru ústavného súdu nevyužitie prostriedku nápravy prostredníctvom

orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa

zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu (m. m. , , ).

Ústavný súd aj vo veci sťažovateľa zotrval na svojej judikatúre, podľa ktorej je každý

sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

ako neprípustnú. V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti sa

ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2013