Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 289/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných

práv podľa a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. a jeho uzneseniami z 11. apríla

2012 a z 13. apríla 2012, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a jeho

uzneseniami zo 7. augusta 2012, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. decembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa

a advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a

dohovoru postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“)

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a jeho

uzneseniami z 11. apríla 2012 a z 13. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného

súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a jeho uzneseniami zo 7. augusta 2012 (ďalej

aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného

zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky,

resp. rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom

postavení zmluvných strán pri vzniku sporu, resp. pristúpila po dohode s dlžníkmi

k spísaniu notárskej zápisnice, ktorá obsahovala právny záväzok dlžníkov a v ktorej bola

označená oprávnená osoba (sťažovateľka, pozn.) a povinná osoba, právny dôvod, predmet

a čas plnenia, ako aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Vzhľadom na omeškanie

dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo

sťažovateľky na úhradu peňažnej pohľadávky a uložil dlžníkom povinnosť platiť, bola

dlžníkom na základe rozsudku uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávku

spoločne s príslušenstvom. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola

sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom

exekúcií na podklade exekučných titulov (rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, notárska

zápisnica, pozn.).

Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu

ich vykonávania následne ex offo exekúcie uzneseniami sp. zn. z 11. apríla

2012 a sp. zn. z 13. apríla 2012 vyhlásil za neprípustné a zastavil.

Na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené

uzneseniami krajského súdu sp. zn. a sp. zn. zo 7. augusta

2012.

Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom

vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje

za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení

príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň

podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne

veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe

okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť,

že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým

prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa

(ďalej len „OSP“) z dôvodu potreby

podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach

konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutých konaniach

sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd

nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol

k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal

závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia

nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu

preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym

spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje,

aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu a tiež porušenie a dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej

základných práv podľa a , práv podľa dohovoru

a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach

a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté

uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle v záujme hospodárnosti

konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné

ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu

a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc

označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie

(bod 1 výroku tohto uznesenia).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil,

že 6. decembra 2012, teda v ten istý deň ako boli podané tieto sťažnosti, boli ústavnému

súdu doručené sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn. a sp. zn.

, ktorými žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako v prípade

týchto sťažností ústavný súd vyslovil okrem iného v prípade sťažnosti sp. zn.

Rvp 14480/2012 porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením sp. zn. z 11. apríla 2012, ako aj porušenie

jej základných práv podľa a , práv podľa

dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. zo 7. augusta 2012,

napadnuté uznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie a zároveň jej priznal primerané finančné zadosťučinenie,

ako aj úhradu trov konania a v prípade sťažnosti sp. zn. porušenie

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , zrušil uznesenie krajského

súdu sp. zn. zo 7. augusta 2012, ktorým bolo potvrdené uznesenie

okresného súdu o zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky a sťažovateľke

priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh nie

je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. a sp. zn.

so sťažnosťami sp. zn. a sp. zn. ústavný

súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu a krajského súdu

v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých

práv, zrušiť tie isté rozhodnutia okresného a krajského súdu, priznať rovnakú výšku

finančného zadosťučinenia a priznať úhradu trov konania.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia týchto sťažností

ústavnému súdu, kedy podľa konanie začína,

t. j. 6. decembra 2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn.

a sp. zn. konania začaté v ten istý deň. Uvedené zistenie odôvodňuje

odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. a sp. zn.

ako neprípustných podľa , keďže tým došlo k naplneniu

dôvodu neprípustnosti zakotveného v . Na tomto

závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosť sp. zn. obsahuje

rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu než sťažnosť sp. zn. ,

keďže sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn. obsahujú

návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru postupom

okresného súdu, resp. postupom krajského súdu a obsahujú návrh na zrušenie totožného

rozhodnutia krajského súdu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

ako aj úhrady trov konania, čoho sa sťažovateľka domáhala aj v sťažnosti vedenej

pod sp. zn. .

Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové odmietnutie podľa § 25

ods. 2 ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutou

v sťažnostiach.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2013