Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 289/2013
PDF · 144.77 KB
No categories available
IV. ÚS 289/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.
Rvp 14482/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaniach
vedených pod sp. zn. 4 Er 710/2008 a sp. zn. 5 Er 1936/2008 a jeho uzneseniami z 11. apríla
2012 a z 13. apríla 2012, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne
v konaniach vedených pod sp. zn. 4 CoE 109/2012 a sp. zn. 4 CoE 141/2012 a jeho
uzneseniami zo 7. augusta 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14482/2012
a sp. zn. Rvp 14483/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 14482/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. decembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa
a advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“)
v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 710/2008 a sp. zn. 5 Er 1936/2008 a jeho
uzneseniami z 11. apríla 2012 a z 13. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného
súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy
a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom
Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.
4 CoE 109/2012 a sp. zn. 4 CoE 141/2012 a jeho uzneseniami zo 7. augusta 2012 (ďalej
aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného
zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky,
resp. rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom
postavení zmluvných strán pri vzniku sporu, resp. pristúpila po dohode s dlžníkmi
k spísaniu notárskej zápisnice, ktorá obsahovala právny záväzok dlžníkov a v ktorej bola
označená oprávnená osoba (sťažovateľka, pozn.) a povinná osoba, právny dôvod, predmet
a čas plnenia, ako aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Vzhľadom na omeškanie
dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo
sťažovateľky na úhradu peňažnej pohľadávky a uložil dlžníkom povinnosť platiť, bola
dlžníkom na základe rozsudku uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávku
spoločne s príslušenstvom. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola
sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom
exekúcií na podklade exekučných titulov (rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, notárska
zápisnica, pozn.).
Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu
ich vykonávania následne ex offo exekúcie uzneseniami sp. zn. 4 Er 710/2008 z 11. apríla
2012 a sp. zn. 5 Er 1936/2008 z 13. apríla 2012 vyhlásil za neprípustné a zastavil.
Na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené
uzneseniami krajského súdu sp. zn. 4 CoE 109/2012 a sp. zn. 4 CoE 141/2012 zo 7. augusta
2012.
Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom
vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje
za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení
príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň
podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne
veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe
okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť,
že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým
prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu potreby
podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach
konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutých konaniach
sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd
nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol
k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal
závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia
nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu
preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym
spôsobom neodôvodnil“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje,
aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach
a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté
uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané
finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti
konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné
ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1
OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 14482/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu
a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc
označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie
(bod 1 výroku tohto uznesenia).
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil,
že 6. decembra 2012, teda v ten istý deň ako boli podané tieto sťažnosti, boli ústavnému
súdu doručené sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn. Rvp 14480/2012 a sp. zn.
Rvp 14481/2012, ktorými žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako v prípade
týchto sťažností ústavný súd vyslovil okrem iného v prípade sťažnosti sp. zn.
Rvp 14480/2012 porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Er 710/2008 a jeho uznesením sp. zn. 4 Er 710/2008 z 11. apríla 2012, ako aj porušenie
jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 CoE 109/2012 a jeho uznesením sp. zn. 4 CoE 109/2012 zo 7. augusta 2012,
napadnuté uznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a zároveň jej priznal primerané finančné zadosťučinenie,
ako aj úhradu trov konania a v prípade sťažnosti sp. zn. Rvp 14481/2012 porušenie
jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 1936/2008, ako aj postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 141/2012, zrušil uznesenie krajského
súdu sp. zn. 4 CoE 141/2012 zo 7. augusta 2012, ktorým bolo potvrdené uznesenie
okresného súdu o zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky a sťažovateľke
priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh nie
je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14480/2012 a sp. zn.
Rvp 14481/2012 so sťažnosťami sp. zn. Rvp 14482/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012 ústavný
súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu a krajského súdu
v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých
práv, zrušiť tie isté rozhodnutia okresného a krajského súdu, priznať rovnakú výšku
finančného zadosťučinenia a priznať úhradu trov konania.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia týchto sťažností
ústavnému súdu, kedy podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína,
t. j. 6. decembra 2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn. Rvp 14480/2012
a sp. zn. Rvp 14481/2012 konania začaté v ten istý deň. Uvedené zistenie odôvodňuje
odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14482/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012
ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu
dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto
závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosť sp. zn. Rvp 14481/2012 obsahuje
rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu než sťažnosť sp. zn. Rvp 14483/2012,
keďže sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 14481/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012 obsahujú
návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu, resp. postupom krajského súdu a obsahujú návrh na zrušenie totožného
rozhodnutia krajského súdu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
ako aj úhrady trov konania, čoho sa sťažovateľka domáhala aj v sťažnosti vedenej
pod sp. zn. Rvp 14481/2012.
Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové odmietnutie podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutou
v sťažnostiach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2013